310 likes | 481 Vues
Skutky: Kto si ty, že súdiš blížneho?. Minulé stretnutie – cyklus Viera: Hriech = nik nehľadá Boha Týka sa to mňa! Som usvedčený hriešnik, potrebujem milosť, potrebujem Spasiteľa!.
E N D
Minulé stretnutie – cyklus Viera:Hriech = nik nehľadá BohaTýka sa to mňa!Som usvedčený hriešnik, potrebujem milosť, potrebujem Spasiteľa!
Dnes – cyklus Skutky:Ako sa vedomie mojej hriešnosti premietne do mojich skutkov?Vychádzame z Božieho Slova z listu sv. Jakuba:Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho? (Jak 4,11-12).
Kto si ty, že súdiš blížneho?Toto je veľmi vážny hriech, ktorý nás pripravuje o Božiu milosť, milosrdenstvo a odpustenie!Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5,7).Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jak 2,13).
Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ 27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ!“ 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“ 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ (Mt 18,21-35).
Je veľmi zlé, ak sa staviame do pozície sudcu!Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?Staviam sa totiž na miesto Boha! Beriem do svojich rúk to, čo patrí iba Bohu!
Ako to funguje?Kerygmaticky: som hriešnik, nespravodlivý => snaha o ospravedlnenie = vyhováranie sa na druhého:Boh mu vravel: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“ (Gn 3,11-13)
Ale to nie je riešenie! To je len zhoršovanie situácie! Slepá ulička.Riešením mojej nespravodlivosti nie sebaospravedlňovanie, ale Božia spravodlivosť založená na Božej milosti. Neprestanem byť vinníkom, ak nájdem ďalšieho vinníka!Potrebujem odpustenie. A to dostanem, len keď odpustím = zrieknem sa súdu.
Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6,36-38).
Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ - a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata (Mt 7,1-5).
Už v Starom zákone to Boh povedal jasne:Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán! (Lv 19,14-18).
Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Svojho blížneho súď spravodlivo!Dokážem to? Len Boh je absolútne spravodlivý! V civilnom práve jestvuje prezumpcia neviny – radšej sto nepotrestaných vinníkov ako jeden potrestaný nevinný.Keby ste vedeli, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,“ neboli by ste odsúdili nevinných (Mt 12,7). „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ (Jn 7,51).
Nedokážeme byť spravodlivými sudcami!Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu.Preto potrebujeme vyhodiť zo svojich myšlienok, slov a skutkov súd voči blížnemu.
Miluj svojho blížneho ako seba samého!Ako seba samého: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im (Mt 7,12). A čo nechcete, nerobte.V tomto texte sa trikrát opakuje: Ja som Pán!On je Pán, nie ja. On je Boh, spravodlivý sudca.
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí:2477 Úcta k dobrému menu jednotlivcov zakazuje také správanie a slovné prejavy, ktoré by mohli nespravodlivo uškodiť. Nerozvážnym posudzovaním sa previňuje ten, kto (hoci iba v duchu) bez dostatočného dôvodu pripúšťa mravné previnenie u blížneho.
2478 Aby sme sa vyhli nerozvážnemu posudzovaniu, musíme sa snažiť, pokiaľ je to len možné, vysvetľovať si v dobrom zmysle myšlienky slová a skutky svojich blížnych: Každý dobrý kresťan má byť ochotný skôr po dobrom si vysvetľovať výrok blížneho než ho zatracovať. Ak to nie je možné, nech sa ho opýta, ako to myslí, a ak myslí nesprávne, nech ho láskavo opraví. A keď to nepostačuje, nech hľadá všetky primerané prostriedky, aby pochopil, čo je správne, a tak obstál.
A tak človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté. A vieme, že Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. Azda si myslíš, človeče, že ty, čo súdiš tých, čo robia také veci, a sám ich robíš, unikneš Božiemu súdu?! (Rim 2,1-3).
Nemáš výhovorky, keď súdiš.Je to nielen zbytočné, ale aj škodlivé! Nielen, že sám seba odsudzuješ, ale dávaš vo svojom živote priestor práve tomu hriechu, ktorý koná ten, koho súdiš. Niektoré preklady hovoria: Ty, čo súdiš, budeš robiť to isté. Možno si povieš: Ja nerobím to isté, také veci. Neboj sa, len súď, a budeš ich robiť!Postihne Boží súd ... myslíš si, že unikneš Božiemu súdu?Takto určite nie!
Boh je spravodlivý:A od oltára som počul volať: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“ (Zjv 16,7).Ježiš, Boží Syn:Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo (Jn 7,24).Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal (Jn 8,15-16).Neprišiel som svet súdiť, ale svet spasiť (Jn 12,47).
Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi (Jak 5,9).
Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho. Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie (Rim 14,3-4.10.13).
Boh ho prijal! Je to jeho sluha! Súdiš brata, pohŕdaš bratom!Všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou – každý sa bude zodpovedať Bohu za seba.Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé (2Kor 5,10).Nesúďme – hľaďme, aby sme neboli bratovi na pád alebo pohoršenie.
No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha (1Kor 4,3-5).
Nemám si nič robiť z ľudského súdu. Ani sám seba súdiť – to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Nesúdiť nič predčasne – t.j. pred príchodom Pána – on vyjaví, čo je skryté – úmysly sŕdc.Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom (1Kor 11,31-32).My sami máme dobrovoľne vstupovať do Božieho súdu – v Žalmoch: Súď ma, Pane ...
No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť (1Kor 2,15). Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“ (1Kor 14,24-25).Duchovne súdiť, posudzovať – iba ak žijem duchovne, som aktuálne v Duchu.
Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní a nedrží sa hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom (Kol 2,16-19).Nenechať sa v duchovných veciach súdiť telesne.
Ježiš zažil, že ho odsúdili – nespravodlivo – ako vyznal kajúci zločinec:Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravod-livo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ (Lk 23,40-41).
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8,3-11).
Odsudzovali ženu, ale priviedli ju preto, aby mohli odsúdiť Ježiša. Ježiš bol v rovnakej situácii ako cudzoložnica – lenže on nevinne! Ježišov princíp: Kto z vás je bez hriechu.Zostal sám so ženou – sudcovia odišli a ostali dvaja obžalovaní – neúspešne. Ježiš – pretože je bez hriechu, cudzoložnica preto, že oni neboli bez hriechu. A teraz sa mení pozícia – Ježiš sa stáva sudcom: Nik ťa neodsúdil?Ani ja ťa neodsudzujem. Ale neodsudzuje – dáva milosť. Cieľ milosti: byť ako Ježiš: Choď a už nehreš!
Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás? (Rim 8,1.33-34).Niet odsúdenia – sú v Kristovi Ježišovi = Boží vyvolenci – Boh ich ospravedlňuje, Kristus sa prihovára za nás!