Bratislava

1. Bratislava Petra Lorincová 2Basnjb

2. BRATISLAVA Obsah: • História • Keltské osídlenia • Bratislava a Rimania • Veľkomoravská ríša • Polohopis • Podnebie a vodné toky • Obyvateľstvo • Kultúra a zaujímavosti • Pamiatky • Turizmus • Hospodárstvo • Doprava • Železničná doprava 10. Koniec

3. 1.HistóriaKeltské osídlenia • Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej.   • Skutočné dvere do histórie však otvára až keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred n. l., ktorí na území mesta založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou, ktoré sa preslávilo aj vďaka razeniu mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec.  

4. Bratislava a Rimania • V období narodenia Krista objavili strategický význam oblasti súčasnej Bratislavy Rimania. Neobsadili toto územie natrvalo. Vybudovali tu iba vojenské tábory, ktoré boli strategické aj z hľadiska obchodu. Jedným z táborov bola Gerulata na území dnešných Rusoviec, ktorá bola súčasťou obranného systému Limes Romanus, oddeľujúcej svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov.  • Rimanom vďačí Bratislava aj za svoju slávu mesta vinárov a vinohradníkov. Počas výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetkých obsadených územiach. Týmto spôsobom sa dostalo pestovanie viniča do Francúzska, Španielska, Nemecka a na územie Bratislavy a jej okolia.

5. Veľkomoravská ríša • Počas sťahovania národov sa na území dnešnej Bratislavy usadili Slovania. Pod vedením franského kupca Sama vznikla Samova ríša – prvý známy kmeňový zväzok Slovanov. Predchádzali mu nájazdy bojových kmeňov kočovných Avarov a potreba obrany voči nim. • Po Samovej smrti sa ríša rozpadla na kniežatstvá. Následným spájaním kniežactiev vznikol štátny útvar Veľkej Moravy. Sláva ríše vyvrcholila počas vlády najvýznamnejšieho panovníka Svätopluka. Začiatok jej postupného zániku sa spája s prvou písomnou zmienkou o Bratislavskom hrade v Salzburských letopisoch z roku 907, kedy sa pri Hrade odohrala bitka medzi maďarskými družinami a bavorským vojskom. Starí Maďari v nej zvíťazili a obsadili východnú časť Veľkej Moravy.

6. Bratislava (do roku 1919 slov.Prešporok/Prešporek, nem.Pressburg, maď.Pozsony, pol.Bratysława, rus.Братислава, lat.Posonium, gr. v stredoveku Istropolis, hovorovo aj Blava) je hlavným a najľudnatejším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu vyše 426-tisíc obyvateľov, pričom v Bratislavskom kraji okolo 607-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna. 2.Polohopis - Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty.Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región.

7. Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo,Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau. • Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

8. 3.Podnebie a vodné toky V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchaida v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D61, Malý Draždiak a Veľký Daždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero. • Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok. • Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka. • Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica. • Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

9. 4. Obyvateľstvo • Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%. • Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania (ateisti) 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce. • Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby. • Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

10. 5. Kultúra a zaujímavosti • V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne oprea balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – činohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad A4- nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca,Divadlo a.ha,Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery- študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus,GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské Naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

11. Bratislava je sídlom Slovenského Národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868.Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Dómu sv. Martina, Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu je mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici a Mauzóleum Chatama Sófera. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.

12. 6. Pamiatky • Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II, (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov. • Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

13. 7. Turizmus • V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám. • Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáčik, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

14. 8. Hospodárstvo • Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najprosperujúcejší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je to druhé mesto (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa, kde dosahuje viac ako 129,30 % priemeru Európskej únie bez Bulharska a Rumunska (2004 Eurostat). Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou. • V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T- Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen. • Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

15. 9. Doprava • Bratislava je napojená na diaľnicu D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica. Pripravuje sa napojenie miest Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Plánuje sa jej rozšírenie až do Viedne. • S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Prahy cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska. • Nachádza sa tu aj tunel Sitiny vedúci medzi Mlynskou Dolinou a Lamačom. Je súčasťou diaľnice D2 a pre dopravu bude otvorený do konca júna 2007.

16. Železničná doprava • V Bratislave sa nachádza niekoľko železničných staníc, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti ulice Šancová. Okrem vnútroštátnej prepravy je možné využiť vlaky aj na cestu do Českej Republiky, Maďarska, Rakúska, prípadne priame vozne do Poľska, Bieloruska a Ruska. Druhá najdôležitejšia stanica je stanica Bratislava - Petržalka, ktorá je používaná predovšetkým pre vlaky do Viedne. Okrem hlavnej linky Bratislava - Viedeň, tu zastavujú aj InterCity vlaky na trase Košice - Viedeň a vlaky smerom do Maďarska. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo a tak väčšina nástupišť chátra. Dôležitou stanicou je aj Bratislava - Vinohrady. Ďalšie železničné stanice sa nachádzajú aj v okrajových častiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod. • Do budúcnosti sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta a to predovšetkým po plnom spustení Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (IDS BSK). Výsledok by mal byť podobný systém ako viedenský S-Bahn.

17. Koniec Ďakujem Vám za pozornosť