Mimikry

1. Mimikry Simona Karulová, 4.r., Bi-Ge Prírodovedecká fakulta UK

2. Čo je to mimikry? Mimikry je ochranné sfarbenie alebo tvar tela niektorých bezbranných organizmov, ktoré tak napodobňujú organizmy s účinnými zbraňami. Mimikry predstavujepodobnosť organizmu (napodobiteľa) buď inému organizmu alebo neživému predmetu (modelu), ktorá pravdepodobne poskytuje napodobiteľovi výhody v rámci prirodzeného výberu. Mimikry označuje vzťah, kedy je nejaký organizmus napodobňovaný iným organizmom. Medzi mimikry zaraďujeme však aj napodobňovanie vôní, zvukov alebo správania. Každého tzv. mimetického komplexu sa zúčastňuje tzv. mimetik - ten, kto napodobňuje; predloha, vzor tzv. model - ten, ktorý je napodobňovaný; a príjemca signálu - ten, kvôli ktorému mimetik napodobňuje model. Tak napríklad pestrica (mimetik) napodobňuje osu (model), kvôli tomu, aby sa nestala korisťou sýkorky (príjemca).

3. Prehľad hlavných typov mimikry: Batesove mimikry • Modelom je nebezpečný, jedovatý alebo nepožívateľný živočích. Mimetik je jedlý, ale nadobudol znaky, ktoré spôsobujú výzor podobný ako predloha, takže sa mu predátori vyhýbajú. Müllerove mimikry • Nedokážeme definovať ani model ani mimetika. Väčšinou ide o viacero druhov, ktoré sú aj nie sú jedovaté a majú rovnaké sfarbenie. Predátor si ľahšie zapamätá jeden vzor sfarbenia ako niekoľko rôznych a teda nezožerie žiadneho živočícha, ktorý sa svojim sfarbením podobá vzoru, ktorý si predátor zafixoval ako jedovatý. Peckhamove (agresívne) mimikry • Predátor napodobňuje svoju korisť, aby sa k nej mohol priblížiť a zožrať ju alebo vysiela signál, ktorým korisť k sebe priláka.

4. Čo je účelom mimikry? BOJ O PREŽITIE Mimikry je dômyselný „vynález“ prírody, ktorý zázračne zvyšuje percento prežitia. Je to sfarbenie buď výstražné, ktoré nepriateľa hneď upozorní, že sa mu treba vyhýbať, alebo ide o sfarbenie zastrašujúce, ako napr. u mnohých druhov motýľov, ktorých škvrny na krídlach sa podobajú očiam sovy, jastraba alebo mačky. Pre každého živočícha predstavuje sfarbenie a tvar tela veľmi dôležitý ochranný mechanizmus, ktorý ho predovšetkým chráni pred prirodzeným nepriateľom a u predátorov umožňuje ľahšie priblíženie sa ku koristi. Tejto skutočnosti si všimli prírodovedci už dávno, ale až Charles Darwin ako prvý vysvetlil význam ochranného sfarbenia živočíchov vo svojej teórii prirodzeného výberu.

5. Sfarbenie tela živočíchov podľa prostredia – KRYPSA Väčšina druhov má tzv. rozložené sfarbenie, to znamená, že na povrchu ich tela sa vyskytujú rôznofarebné, často veľmi kontrastné kresby. Takéto sfarbenie sťažuje vnímanie obrysov tela živočícha a za určitých podmienok vytvára dojem jednoliateho sfarbenia a splynutia s okolitým prostredím. To je typické napr. u zebry, tigra a iných, žijúcich v prostredí kde je veľa úzkych a dlhých rastlín, vrhajúcich ostré, tvrdé a kolmé tiene.

6. Pekný príklad rozloženého sfarbenia môžeme pozorovať u mláďat sľúk a čajok a ďalších druhov vtákov, ktorí spravidla hniezdia na zemi. Keď sa mláďatá cítia ohrozené, pritisnú sa k zemi, s ktorou opticky takmer splynú. Podobné ochranné sfarbenie nájdeme tiež u obojživelníkov, cicavcov a predovšetkým u hmyzu. Drobný motýľ piadivka je až neuveriteľne prispôsobený farbou a kresbou svojich krídiel podkladu - kôre stromu, kde odpočíva. Fenomén je i to, že motýľ sadá na kmeň v takom uhle, aby čo najlepšie splynula jeho kresba na krídlach s tieňmi popraskanej kôry stromu.

7. Maskovanie založené na princípe protitieňa Objekt vnímame ako teleso ak je osvetlený z jednej strany - jedna strana je tak osvetlená a druhá je v tieni. Ak je objekt rovnomerne osvetlený zo všetkých strán, zdá sa nám plochý. Ak nakreslíme na jeho osvetlenú stranu nejakú tmavú kresbu, bude sa nám objekt pri jednostrannom osvetlení javiť ako plochý a už ho nebudeme vnímať ako teleso. Tento princíp sfarbenia používajú mnohé živočíchy. Farby na ich tele sú usporiadané tak, že pri normálnom osvetlení sa zdajú byť rovnomerne rozložené, čím sa stráca vnímanie trojrozmerného tela. S takýmto sfarbením sa stretávame u väčšiny druhov rýb, ktoré majú chrbtovú stranu tmavú a brušnú svetlú. Pri osvetlení zhora splýva tmavé sfarbenie s prirodzeným tieňom na brušnej strane, čo vyvoláva dojem, že ryba je po celom tele rovnomerne tmavá a vo svojom prostredí splýva s okolím. Podobný typ sfarbenia nájdeme i u niektorých druhov vtákov a cicavcov.

8. Veľmi zaujímavým fenoménom v živočíšnej ríši je prispôsobovanie farby tela farbe prostredia, kde sa živočích práve nachádza. Tento jav je však v prírode ojedinelý. Z našich živočíchov je známy drobný pavúk kvetárik, ktorý žije na kvetoch rôznych rastlín. Sfarbenie svojho tela dokáže prispôsobiť farbe kvetu za 10 až 20 dní, čím sa nielen dokonale maskuje pred nepriateľom, ale využíva ho i k nenápadnému priblíženiu sa a uloveniu koristi. Podobne sa chová i známa rosnička zelená, ktorá však svoju farbe nemení, ale ju v závislosti od prostredia zosvetľuje alebo stmavuje.

9. NAPODOBOVANIE PREDMETOV – OKLAMTE ICH! V prírode sa niekedy môžeme stretnúť s veľmi podivuhodnými javmi. Bezpochyby k nim patrí priam neuveriteľná schopnosť niektorých živočíchov napodobniť rôzne predmety svojho okolia. Najviac príkladov nájdeme u hmyzu. Motýľ priadkovec ovocný pri odpočinku skladá krídla takým spôsobom, že je temer k nerozoznaniu od suchého listu. Ak si ho však prehliadneme detailnejšie, zistíme, že nie len stavbou tela, tvarom krídel a ich sfarbením, ale aj žilnatinou je jeho vernou napodobeninou. Vrcholom dokonalosti imitácie je štetinovitý výrastok na hlave motýľa, ktorým napodobňuje stopku listu.

10. Rozmanité časti rastlín sa snaží napodobniť množstvo iných živočíchov. S menšou či väčšou dokonalosťou napodobňujú suché alebo zelené listy, úlomky kôry, tŕne, kvety či dokonca aj lišajníky. Niektoré druhy cikád sa podobajú na tŕne kríka, z ktorého cicajú šťavu. Šikovný spôsob na odstrašenie nejedného hmyzožravca, nie?

11. Zaujímavou skupinou hmyzu sú pakobylky, ktoré veľmi verne napodobňujú drobné vetvičky stromov alebo krov. A to nie len tvarom tela a sfarbením, ale i pudovým chovaním. Ak jemne zatrasieme vetvičkou, na ktorej sedí, začne sa pakobylka kývať zo strany na stranu ako skutočná vetvička vo vetre. Dokonca aj vajíčka týchto druhov sa až nápadne podobajú semenám rastlín. Podobný spôsob maskovania používajú tiež húsenice piadivky. Keď začne svitať, dvoma pármi zadných nôh sa prichytia na vetvičke a telo, ktoré je k nerozoznaniu od suchej vetvičky, nechajú strnulo vystrčené do výšky. Takto vystavené prečkajú prevažnú časť dňa.

12. Napodobňovanie iných druhov farbou alebo tvarom tela, hlavne tých, ktoré sú pre dravcov nebezpečné alebo nepríjemné, je ďalším rozšíreným spôsobom ochrany mnohých druhov živočíchov. Kombinácia žltej, červenej, oranžovej a čiernej patrí v prírode k výstražným farbám, varujúcim živočíchy pred nebezpečím. Takéto sfarbenie majú spravidla jedovaté druhy. NAPODOBOVANIE JEDOVATÝCH DRUHOV – VARUJTE ICH!

13. Medzi výstražnou farbou a nepríjemnou chuťou je vždy spojitosť. U vtákov, ktorí sa najčastejšie živia hmyzom, sa vytvárajú podmienené reflexy, na základe ktorých sa vtáci tejto potrave väčšinou vyhýbajú. Toto využíva množstvo neškodného hmyzu, ktorý svojim sfarbením a tvarom viac-menej dokonale napodobňuje jedovaté druhy.

14. U niektorých druhov dospel tento jav tak ďaleko, že sa nie len vizuálne podobajú niektorým jedovatým alebo bodavým druhom, ale napodobňujú dokonca aj ich správanie. Veľa neškodných živočíchov ako určité druhy tesárikov, pestrice alebo niektoré muchy napodobňujú napr. osy. Avšak nie len osy, ale i ďalší zástupcovia blanokrídleho hmyzu ako sú včely, sršne, čmeliaci alebo mravce patria k vďačným modelom.

15. Mnoho druhov živočíchov má však takéto výstražné sfarbenie iba na určitých častiach svojho tela, často práve tam, kde sú viditeľní v kľudovej polohe. Naopak u iných živočíchov zbadáme túto výstražnú farbu len vtedy, keď sú podráždení alebo napadnutí. V takýchto prípadoch sa často kombinuje maskovacie sfarbenie s výstražnými signály. Príkladom je väčšina druhov motýľov. Zastrašiť nepriateľa pomocou veľkých očí je známy trik. Keď na motýľa zaútočí vták, často najprv klovne do očí, takže "oči" na krídlach odvrátia jeho pozornosť, čo motýľovi, i keď stratí kus krídla, dáva šancu na útek. ZASTRAŠOVANIE – maskovacie sfarbenie a výstražné signály – VYSTRAŠTE ICH!

16. Podobné zastrašovanie používajú aj iné druhy živočíchov, naviac v kombinácii so zvláštnym správaním. Drobná žabka kunka má chrbtovú časť tela sfarbenú veľmi nenápadne. V nebezpečí sa však prevráti na chrbát a útočníka prekvapí pestrými žltými alebo oranžovočervenými škvrnami na brušnej strane. Táto náhla zmena sfarbenia útočníka často odradí. S týmto zvláštnym inštinktívnym správaním sa stretávame aj u iných obojživelníkov, ale tiež u plazov, pavúkov a húseníc. Okrem krikľavých farieb má veľký význam i moment prekvapenia. Výstražný postoj často sprevádzajú zvláštne pohyby alebo zmeny tvaru tela či výhražné zvuky. Napríklad u niektorých obojživelníkov a plazov sú výstražné kresby ukryté v záhyboch tela. Tieto kresby sa ukážu vtedy, keď živočích nadýchnutím zväčší objem svojho tela a kožné záhyby sa napnú. Útočníka pri tom prekvapí nie len nápadnými farbami, ale i náhlym zväčšením objemu tela.

17. Literatúra: Magazín Koktejl, Čačko L., júl-august 1999 http://cgee.hamline.edu/see/questions/dp_transformation/dp_trans_adapt_mimic.htm (marec 2005) http://dorakmt.tripod.com/evolution/mimicry.html (marec 2005) http://www.ndsu.nodak.edu/entomology/topics/mimicry.htm#top (marec 2005) Časopis Trifid, Bogusch P., Mimikry u masožravých rostlin http://www.google.com/ - vyhľadávanie obrázkov (marec, april 2005)