Download
1 / 12
E N D
Ide o metódu, ktorá sa využíva na projektovanie priestorového rozmiestnenia pracovísk (resp. strojov, zariadení). Spočíva vo vykonaní rozboru intenzity materiálových tokov na jednotlivých pracoviskách. Tie, ktoré majú najväčšiu intenzitu materiálových tokov, sa zadávajú čo najbližšie k sebe, ďalšie pracovisko, ktoré má s nimi najväčšiu intenzitu toku, sa dáva do trojuholníka k ním. Podkladom pre stanovenie týchto vzájomných dopráv materiálu je vhodne upravená šachovnicová tabuľka dopravných vzťahov. V tejto tabuľke už nie sú uvedené skutočné hodnoty dopravovaného materiálu, ale sú tu len rádovo a podľa veľkosti stanovené hodnoty vzájomných dopravných vzťahov. Najväčší objem dopravných vzťahov medzi dvoma pracoviskami (strojmi) je označených číslom jedna, ostatné postupne stále vyššími hodnotami v priamo úmernej závislosti na znižujúcom sa objeme vzájomných dopravných vzťahov.
Pripojenie ďalších strojov sa uskutočňuje s ohľadom na najväčšie dopravné vzťahy k dvojici strojov uvedených v trojuholníkovej sieti. Tak vzniká skupina strojov, v ktorej strede sú zariadenia s najväčším objemom vzájomných dopravných vzťahov. Ďalej od stredu sú umiestňované stroje so slabnúcimi prepravnými vzťahmi. Medzi strojmi umiestnenými v strede trojuholníkovej sústavy a tými, ktoré sú na jej okraji, sa už musia voliť vhodné spojovacie dopravné prostriedky. Nevýhodou tejto metódy je, že do určitej miery pripúšťa ako jedného určujúceho činiteľa subjekt, človeka, ktorý na základe vlastných úvah rozhoduje o alternatívnom usporiadaní strojov.Aby sa subjektívny činiteľ pri rozhodovaní o umiestnení čo najviac vylúčil, doporučuje sa používať túto metódu len v tých prípadoch, kedy:- výrobný proces sa vyznačuje jedným hlavným pohybom materiálu,- výrobný proces má charakter predmetného typu organizácie za existencie vždy len jedného kusa rôznych typov výrobných zariadení,- nie je potrebné rešpektovať poradie zostavených strojov a v klasickom zmysle chápanej línie a cesty nemusia byť vytvárané.
Praktický príklad využitia trojuholníkovej metódy pri priestorom rozmiestnení pracovísk.Rozdelenie pracovísk vo výrobnej hale:pracovisko č. 1 – sklad materiálu pracovisko č. 2 – narezávanie pracovisko č. 3 – frézovanie a brúseniepracovisko č. 4 – typlovanie pracovisko č. 5 – hranenie pracovisko č. 6 – povrchová úpravapracovisko č. 7 – montáž pracovisko č. 8 – sklad hotových výrobkovSortiment nábytku, ktorý sa vyrába vo výrobnej hale :- kancelársky nábytok,- kuchynský nábytok,- obývacie zostavy.
Údaje o materiálových vzťahoch medzi jednotlivými pracoviskami sa určia podľa počtu kusov nábytku, ktoré sa z daného množstva materiálu vyrobil za rok 2004: Jednotlivé druhy nábytku prechádzajú nasledovnými pracoviskami:Stôl pod PC 1 – 2 – 4 – 5 – 7 – 8Skrinka horná 2-dverová 1 – 2 – 4 – 3 – 5 – 6 – 7 – 8 Skriňa šatníková 1 – 2 – 4 – 3 – 6 – 7 – 8 Kontajner 1 – 2 – 4 – 3 – (5) – 6 – 7 – 8
K tejto dvojici teraz hľadáme pracovisko s najsilnejšou technologickou väzbou. Vypracujeme tabuľku, kde vo zvislom stĺpci budú umiestnené objekty a vo vodorovnom neumiestnené. Najväčší celkový objem prepravy má pracovisko 1, takže s týmto pracoviskom uzavrieme trojuholník. 1 2 4 Najväčšie prepravované množstvo medzi troma objektmi
Ďalšie kroky riešenia sú podobné, opäť zostavíme tabuľku Do trojuholníkovej siete zaradíme pracovisko č. 3. Maximálnu technologickú prepravnú väzbu má s pracoviskom č. 4. 1 2 4 3 Najväčšie prepravované množstvo medzi štyrmi objektmi
Rozmiestnenie ďalších pracovísk Do trojuholníkovej siete zaradíme pracovisko č. 5. Maximálnu technologickú prepravnú väzbu má s pracoviskom č. 3. 1 2 4 3 5 Najväčšie prepravované množstvo medzi piatimi objektmi
Pokračovanie trojuholníkovej metódy Ďalším pracoviskom s najsilnejšou technologickou väzbou je pracovisko č. 6 1 2 4 3 5 6 Najväčšie prepravované množstvo medzi šiestimi objektmi
Pokračovanie trojuholníkovej metódy Nakoniec teda pripojíme do trojuholníka pracovisko č. 7 a posledným pracoviskom bude pracovisko č. 8. 1 2 4 3 5 6 7 8
