1 / 10

Tema br. 14 Politika na raspredelba na Bruto doma{niot proizvod (BDP) vo Republika Makedonija

Tema br. 14 Politika na raspredelba na Bruto doma{niot proizvod (BDP) vo Republika Makedonija. Primeneta ekonomika Praven fakultet - Skopje. Sodr`ina. Nekoi aspekti na raspredelbata na BDP Formirawe i raspredelba na BDP spored novata metodologija

gili
Télécharger la présentation

Tema br. 14 Politika na raspredelba na Bruto doma{niot proizvod (BDP) vo Republika Makedonija

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Tema br. 14Politika na raspredelba na Bruto doma{niot proizvod (BDP) vo Republika Makedonija Primeneta ekonomika Praven fakultet - Skopje

  2. Sodr`ina Nekoi aspekti na raspredelbata na BDP Formirawe i raspredelba na BDP spored novata metodologija Osnovni kategorii preku koi se iska`uva BDP Kako se formira BDP Politika na raspredelba na BDP Raspredelbata, pravednosta i efikasnosta

  3. Osnovni aspekti na raspredelbata na BDP • Prou~uvaweto na stopanskata struktura dava odgovor na pra{aweto {to (da) se proizveduva, dodeka prou~uvaweto na raspredelbata na BDP dava odgovor na pra{aweto za kogo se proizveduva • Vo pazarnite stopanstva odlu~uvaweto i za pra{aweto za kogo, ednakvo kako i za pra{aweto {to, vo osnova e prepu{teno na pazarot, no svoja uloga ima i vladata • Ekonomskite subjekti (gra|anite, doma}instvata i firmite) sami odlu~uvaat kako, kolku i za koi potrebi }e go namenat svojot dohod, no i dr`avata, preku splet na direktni i indirektni merki, vlijae vrz tie odluki • Pazarot vr{i primarna raspredelba a dr`avata vr{i preraspredelba • Osnovnata ravenka za rashodniot princip na formirawe na BDP, ili za namenska raspredelba na BDP (za {to e nameneta produkcijata: • BDP = LP + BI + JP + Z + Iz - Uv; ili Y(GNP) = C + I + G + (X – M) • Kade: LP = li~na potro{uva~ka; BI = bruto investicii; JP = javna pot-ro{uva~ka; Z = zalihi; Iz = izvoz; i Uv = uvoz

  4. Osnovni aspekti na raspredelbata na BDP • Osnovnata ravenka za prihodniot princip na formirawe na BDP, ili za funkcionalna raspredelba na BDP (koj ja sozdava produkcijata) e: • BDP = Pl + Pf + Rt + KmD + Id + Am; • kade: Pl = plati; Pf = profiti; Rt = renti; KmD = kamati i dividendi; Id = danoci; i Am = amortizacija • BDP se sostoi od novosozdadenata vrednost (Pl + Pf + Rt + KmD + Id) plus od amortizacijata (Am) • Spored metodologijata na DZS  BDP = PL + Id + Ndv + Am • kade: Ndv e neto-deloven vi{ok (ili dobivka), sostaven od (Pf + Rt + Kmd) • Vo Makedonija, do 1998 godina op{testvenoto proizvodstvo se iska`uvalo spored stara metodologija bazirana vrz tnr. “trudova teprija na vrednosta”, a po 1998 se iska`uva po nova metodologija

  5. Formirawe i raspredelba na BDP • Vo sega{niot ekonomski sistem na Makedonija prifaten e teoret-skito pristap spored koj vo formiraweto na BDP u~estvuvaat site faktori na proizvodstvoto (a ne samo trudot); ottuka, site faktori u~estvuvaat i pri raspredelbata na dohodot • Dohod mo`e da se steknuva po site osnovi: • vrz osnova na (sopstvenost i proda`ba/anga`irawe na ) trud i znaewe • vrz osnova na (sopstvenost i proda`ba/anga`irawe na ) zemja • vrz osnova na (sopstvenost i proda`ba/anga`irawe na ) kapital • vrz osnova na (sopstvenost i proda`ba/anga`irawe na )pretpriemni{tvo • Zatoa i raspredelbata na BDP se vr{i vrz osnova na: • Trud; i • Sopstvenost; • Novata metodologija na DZS se bazira vrz Sistemot na nacionalni smetki (SNS), koj se primenuva i vo EU, a spored koj osnoven pokazatel za ekonomskata aktivnost vo edna dr`ava e Bruto doma{niot proizvod (BDP)

  6. Osnovni kategorii preku koi se iska`uva BDP • Spored SNS, proizvodstvoto e definirano kako sozdavawe korisnost koja mo`e da ima materijalen i nematerijalen oblik, i e predmet na razmena, nezavisno od dejnosta vo koja se sozdava • Spored SNS kako vrednost se smeta i proizvodstvoto na uslugi, osven delot od uslugite koi se proizvedeni i potro{eniod ~lenovite na doma}instvata i sivata ekonomija • Bruto doma{niot proizvod pretstavuva rezultat na: • finalnata proizvodstvena aktivnost na site rezidentni (doma{ni) proizvodni edinici vo doma{nata ekonomija vo tekot na edna godina • bez me|ufaznoto proizvodstvo • koregirana (so odzemawe) za vrednosta na imputiranite (vnesenite) bankarski uslugi • i (so dodavawe) na indirektnite danoci koi ne mo`at da se ras~lenat po proizvodi i uslugi (carinite, DDV, uvoznite dava~ki i taksite), a tie se namaleni za dobienite subvencii • Vsu{nost BDP = razlikata me|u bruto-vrednosta na proizvodstvoto (BVP) i me|ufaznata potro{uva~ka (MP) BDP = BVP – MP;

  7. Osnovni kategorii preku koi se iska`uva BDP • Se pravi razlika me|u bruto doma{en (BDP) i bruto nacionalen proizvod (BNP), pri {to, vo BNP se vklu~eni i ekonomskite transakcii so stranstvo (neto izvozot) • BNP = BDP + (Iz – Uv) • Bruto-vrednosta na proizvodstvoto (BVP) ja pretstavuva vkupnata vrednost na proizvedenite stoki i uslugi vo tekot na edna godina, nezavisno dali se prodadeni ili del e ostaven kako zalihi • Me|ufaznata potro{uva~ka se sostoi od potro{uva~ka na surovini, materijali i energija, siten inventar, rezervni delovi i dr. tro{oci za vrabotenite, osven platite i amortizacijata • Dodadena vrednost (DV) se dobiva kako razlika me|u bruto vredno-sta na proizvodstvoto i me|ufaznata potro{uva~ka DV = BVP – MP • Bruto delovniot vi{ok se dobiva koga dodadenata vrednost }e se namali za sredstvata za vrabotenite (PL) i indirektnite danoci • Finalnata potro{uva~ka ja opfa}a individualnata potro{uva~ka i zaedni~kata (t.e. javnata) potro{uva~ka

  8. Kao se formira BDP • Spored proizvodniot metod, BDP se utvrduva taka {to na dodade-nata vrednost (DV) ( sozdadena vo indistrijata, zemjodelstvoto, trgovijata zadravstvoto, obrazovanieto i tn.) se dodavaat plateni-te indirektni danoci (Id) a se minusiraat imputiranite bankarski kamati i subvencii (Sb): • BVP – MP = DV; a DV + Id + C – Sb = BDP • Sledi: bruto doma{niot proizvod se sostoi od dodadenata vred-nost i platenite indirektni danoci, a taa vrednost e namalena za bankarskite kamati i subvenciite • Vo tro{kovnata struktura na dodadenata vrednost (DV) vleguvaat: • DV = Pl + Id – Sb + BDV (NDV + Am) • Spored rashodniot metod, BDP se kalkulira soglasno iznosite (rashodite ili tro{ocite) za koi toj e potro{en. BDP se koristi za: • Finalna potro{uva~ka (individualna + javna potro{uva~ka) • Bruto investicii (investicii vo osnovni i obrtni s/va + zalihi) • Izvoz na stoki i uslugi

  9. Politika na raspredelba na BDP • Vo samoupravniot ekonomski sistem na Makedonija, s# do sredinata na ’60-te godini (koga e zapo~nata stopanska reforma), celokupnata raspredelba bila pod direktna dravna kontrola • Potoa se voveduva principot na “samostojnost na zdru`eniot trud”, no golemoto me{awe i uloga na dr`avata preku (pre)raspredelbata ostanuva • Vo 2000-ta godina strukturata na raspredelbata e slednata: • Nad 90% iznesuva finalnata potro{uva~ka, re~isi isto kolku {to bila i vo 1990 • Bruto investiciite bele`at postepen porast, pa vo 2000 g. iznesuvaat malku nad 20%, no iznosot kaj investiciite vo osnovni sredstva ostanuva okolu 17% • Vo Makedonija postoi permanentna (trajna) tendencija da se tro{i pove}e od proizvedeniot BDP, {to se koregira so negativnoto saldo me|u izozot i uvozot (pogolem uvoz od izvoz) • Vo Makedonija s# u{te e golema ulogata na dr`avata vo tro{ewe na BDP

  10. Raspredelbata, pravednosta i efikasnosta • Osnovno pra{awe pri raspredelbata e pravednosta • Postojat razliki vo pogled na sopstvenosta na proizvodstveni faktori, {to doveduva do razliki vo izvorite na nivnite prihodi, a toa sozdava neednakvosti • Tie neednakvosti gi ubla`uva dr`avata, zemaj}i preku javnite prihodi del od onie {to imaat dohodi i davaj}i im na onie koi nemaat = toa e preraspredelba • Dr`avata gi pokriva potrebite na nekoi posiroma{ni gra|ani koi nemo`at sami da gi pokrijat svoite potrebi, a ednovremeno gi pokriva i zaedni~kite (t.e. javnite) potrebi • Vo ’90-te godini, za razlika od porano, zna~itelno se namaleni porane{nite socijalni prava (i dava~ki za tie prava) kon gra|anite. • Toa vodi kon sozdavawe osnovi za pogolema efikasnost, no so zagrozuvawe na pravednosta i socijalnata sigurnost, osobeno do toga{ dodeka ekonomskata efikasnost ne sozdade uslovi za vrabotuvawe. Politikata sekoga{ (treba da ) vodi gri`a tie odnosi

More Related