1 / 28

JUDr. Mária Karlíková Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 2011

Právo v spoločnosti Systém práva. JUDr. Mária Karlíková Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 2011. Chápanie pojmu práva je nejednotné a je predmetom mnohých diskusií. Niektoré autori nepodávajú jeho definíciu, ale vysvetlenie (Viktor Knapp )..... Právo je formálne oznámený

hue
Télécharger la présentation

JUDr. Mária Karlíková Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 2011

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Právo v spoločnosti Systém práva JUDr. Mária Karlíková Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 2011

  2. Chápanie pojmu práva je nejednotné a je predmetom mnohých diskusií. • Niektoré autori nepodávajú jeho definíciu, ale vysvetlenie (Viktor Knapp).....Právoje formálne oznámený • spoločenský normatívny a regulatívny systém, ktorý je vytvorený alebo uznaný štátom k dosiahnutiu • určitých spoločenských účelov a k presadeniu a ochrane určitých všeobecných spoločenských záujmov • a ktorého normy sú vynútiteľné štátnou mocou. Je to systém • - otvorený, tzn., že do neho vo vývoji spoločnosti neustále vstupujú nové právne normy a iné z neho vystupujú, prestávajú platiť • - dynamický, ktorý môže byť definovaný len so zreteľom k určitému parametru času • cielený, pretože cieľavedome pôsobí na spoločnosť

  3. PRÁVO je súbor právnych noriem obsiahnutých v prameňoch práva (napr. právny predpis, normatívna dohoda, v angloamerickom systéme aj precedensy, tzv. sudcovské právo), ktoré sú na konkrétnom území zákonným spôsobom vytvorené príslušnou normotvornou autoritou (t. j. orgánom, ktorý má oprávnenie tvoriť právo). Upravuje práva a povinnosti a zároveň chráni legálne záujmy fyzických a právnických osôb, ako aj postavenie, pôsobnosť, kompetencie, organizáciu, činnosť a vzájomné vzťahy štátu a jednotiek územnej samosprávy ( obec a samosprávny kraj) a ich jednotlivých orgánov.

  4. „(...) kde nie je ani snaha o spravodlivosť, kde rovnosť, ktorá predstavuje jadro spravodlivosti, je pri stanovení pozitívneho práva vedome popieraná, tam nie je zákon len „nesprávnym“ právom, skôr vôbec postráda povahu práva. To preto, že právo nie je možné definovať inak, ako poriadok a predpis, ktoré sú svojim zmyslom a účelom určené k službe spravodlivosti“ (RADBRUCH, G. Gesetzliches Unrecht und übergesetzliches Recht. Süddeutsche Juristenzeitung, 1946, č.1, s. 105 – 108. ).

  5. Významný rímsky právnik Ulpianus napísal, že jurisprudencia /právna veda/ je náuka o spravodlivom a nespravodlivom /iusti atque iniusti scientia/ a rovnako známy právnik Celsus je autorom výroku, že právo je umením dobra a spravodlivosti /ius est ars boni et aequi/. Hodnoty rímskej spoločnosti vyjadruje tiež široko známa právna veta, ktorú vyslovil právnik Ulpianus. Právne pravidlá sú tieto: Čestne žiť, druhému neškodiť a každému dať, čo mu patrí /Juris praccepta haec sunt: honeste vivere, alterum non leadere, suum cuique tribuere/. Rímska právna doktrína dospela tiež k názoru, že spravodlivosť nemožno docieliť nerozvážnym uplatňovaním zákonov, keďže čosi také vedie len k bezpráviu / summum ius summa iniuria/ , že poznať zákony neznamená poznať slová, ale predovšetkým ich význam.

  6. PRÁVO • VEREJNÉ • SÚKROMNÉ

  7. PRÁVO VEREJNÉ a PRÁVO SÚKROMNÉ • Právo verejné – jeho normy nie je možné meniť dohodou strán (účastníkov ), v nich štát vyjadruje presné pravidlá správania sa. • Vo verejnom práve vždy jeden účastník vystupuje ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci, ktorý môže druhému subjektu jednostranne ukladať povinnosti alebo zákonným spôsobom mu zakladať práva.

  8. Verejno – právna metóda regulácie sa vyznačuje: výlučné používanie kogentných PN nerovným postavením subjektov používaním zásady legality a oficiality ústavné právo správne právo trestné právo finančné a  daňové právo právo sociálneho zabezpečenia procesné právo jeden subjekt má právo rozhodovať o právach a povinnostiach druhého subjektu jednostranná rozhodovacia právomoc neexistuje zmluvný princíp

  9. Súkromno – právna metóda regulácie sa vyznačuje: rozsiahlym používaním dispozitívnych PN zmluvnou autonómiou subjektov práva S – P vzťahy majú prevažne majetkový charakter: občianske právo obchodné právo rodinné právo pracovné právo medzinárodné právo súkromné medzinárodné právo obchodné

  10. 2. Právo súkromné - charakterizuje ho , že subjekty občianskeho práva majú rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov práva a povinnosti, ktoré na seba prevzali alebo ktoré boli stanovené zákonom môžu meniť DOHODOU. Základným odvetvím súkromného práva je OBČIANSKE PRÁVO

  11. Súkromno – právna metóda regulácie sa vyznačuje: rozsiahlym používaním dispozitívnych PN zmluvnou autonómiou subjektov práva S – P vzťahy majú prevažne majetkový charakter: občianske právo obchodné právo rodinné právo pracovné právo medzinárodné právo súkromné medzinárodné právo obchodné

  12. Štruktúra súkromného práva Všeobecné právo súkromné – občianske právo Osobitné právo súkromné – kde patrí - rodinné právo - obchodné právo -pracovné právo - medzinárodné právo súkromné

  13. PRINCÍPY A ZÁSADYObčianskeho práva Zásada rovnosti subjektov súkromného práva Zásada autonómie vôle a zmluvnej voľnosti Zásada Bdelým patria práva ( vigilantibus iura scripta sunt) Zásada istoty právnych vzťahov Zásada ochrany vlastníckeho práva

  14. Zásada nemo plus iuris transferre potest quam ipse habet – nikto nesmie previesť na iného viac práv, než má sám Zásada neminem leadere – zákaz poškodzovať práva iného Zásada pacta sunt servanda – zmluvy sa majú dodržiavať Zásada dobrých mravov Zásada prevencie

  15. OBČIANSKE PRÁVO PROCESNÉ Občiansky (civilný) proces je postup súdu a ostatných účastníkov konania, pri ktorom na základe ich procesných úkonom medzi nimi vznikajú procesnoprávne vzťahy, zamerané na prerokovanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právomoci orgánov výkonu súdnictva

  16. SYSTEMATIKA občianskeho súdneho poriadku • Prvá časť : Všeobecné ustanovenia • Druhá časť : Činnosť súdu pred začatím konania • Tretia časť : Konanie na prvom stupni • Štvrtá časť : Opravné prostriedky • Piata časť : Správne súdnictvo • Šiesta časť : Výkon rozhodnutia • Siedma časť : Iná činnosť súdu • Ôsma čas : Záverečné ustanovenia

  17. Zásady občianskeho procesu : ÚSTAVNOPROCESNÉ ZÁSADY : • Rovnosť účastníkov konania • Verejnosť pojednávania • Prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

  18. ORGANIZÁCIA SÚDOV • VŠEOBECNÉ SÚDNICTVO v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy • Sústavu súdov v SR tvoria : • Najvyšší súd Slovenskej republiky • Krajské súdy • Okresné súdy Tieto súdy vykonávajú občianskoprávne a trestné súdnictvo

  19. Konanie v prvom stupni • Konanie sa začína na návrh. • Návrh (žaloba) musí obsahovať : • meno, priezvisko, dátum narodeniam telefonický kontakt, bydlisko, údaj o štátnom občianstve • pravdivé opísanie skutočností • Označenie dôkazov • Musí z neho byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha

  20. Konanie v prvom stupni • k návrhu je navrhovateľ povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva • návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk • Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka (podľa trvalého bydliska odporcu) , proti ktorému návrh smeruje

  21. Konanie v prvom stupni • Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) • Pristúpenie účastníka konania • Zámena účastníka konania • Vedľajší účastník konania • Zmena návrhu na začatie konania (súhlas súdu) • Späťvzatie návrhu na začatie konania (celkom alebo sčasti) • Účastníci môžu konanie skončiť súdnym zmierom

  22. Opravné prostriedkyriadne • Odvolanie – podáva sa do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje • V odvolaní sa má uviesť : • Proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha Ak je včas podané odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť

  23. Opravné prostriedkymimoriadne Podávajú sa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu = mali by sa podávať len mimoriadne • Obnova konania – lehota 3 mesiace • Dovolanie – len ak to zákon pripúšťa

  24. Súdne poplatky • Zák. o súdnych poplatkoch 71/1992 Zb. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov ak sa vykonávajú na návrh a sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov

  25. Oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4) Napríklad vo veciach : • Opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, povolenie uzavrieť manželstvo • Spôsobilosti na právne úkony • Zdravotného poistenia, sociálneho poistenia • Vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí • Nečinnosti orgánu verejnej správy

  26. Od poplatku sú oslobodení : • Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie • Obce a VÚC v konaní vo veciach verejného záujmu • Nadácie, charitatívne, humanitárne organizácie, aj pôsobiace na ochranu spotrebiteľa • Navrhovateľ v konaní o určenie výživného • Maloleté dieťa v konaní o určenie rodičovstva

  27. ĎAKUJEM VÁM ZA POZORNOSŤ

More Related