VYSOK É TATRY

1. VYSOKÉ TATRY Marek Šugár 3GI

2. OBSAH • VŠEOBECNE - HOROPIS - VODOPIS - RASTLINSTVO - ŽIVOČÍŠSTVO • ŠTÍTY - GERLACHOVSKÝ - LOMNICKÝ - KRIVÁŇ • PLESÁ - ŠTRBSKÉ - SKALNATÉ • OBRÁZKY

3. HOROPIS Hlavný hrebeň Vysokých Tatier meria 26 km. Začína sa na západe Ľaliovým sedlom (1947 m) a končí sa na východe v Kopskom sedle. (1749 m). Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odbočujú severným a južným smerom viaceré bočné hrebene a rozložitejšie rázsochy. Na južnej strane je 5 významných rázsoch: rázsocha Kriváňa (2494 m), Končistej (2535 m ), Gerlachovského štítu (2655 m), Slavkovského štítu (2452 m) a Lomnického štítu (2632 m). V severnej časti Vysokých Tatier sú len 2 rázsochy: Vyšného Žabieho štítu (2259 m) a Širokej (2210 m). obsah

4. VODOPIS O vodu z vysokotatranského masívu sa delia 2 úmoria: baltské a čiernomorské. Do úmoria Čierneho mora patrí iba pramenistá oblasť povodia Bieleho Váhu a povodie Kôprovského potoka. Prevažná časť Vysokých Tatier patrí do baltského úmoria, prítoky z južnej strany Vysokých Tatier sú hlavnými zdrojnicami rieky Poprad, severnú stranu pohoria odvodňuje Biela voda priamo do Dunajca a Biela do Popradu. S ohľadom na odtok zrážkovej vody povrchovými tokmi sú pre vysokotatranskú oblasť charakteristické 3 základné druhy geologického podložia: kryštalinikum, vápenec a ľadovcovo-riečne nánosy. Priemerná hustota riečnej siete je 1 km vodného toku na 1 km2 plochy. Na vysokotatranskú oblasť spadne za rok priemerne 1160 mm zrážok. Vo Vysokých Tatrách je 85 jazier. Najvyššie položeným jazerom je Modré pleso v Malej Studenej doline, najnižšie ležia Rakytovské plesá juhozápadne od štrbského plesa. obsah

5. RASTLINSTVO Vo vysokotatranskej oblasti máme 2 odlišné typy pôd: kyslé pôdy na žulovom podklade a zásadité pôdy na vápencovom podklade. Z kotliny, ktorá je vegetačným stupňom poľnohospodárskych plodín vystupujem do stupňa smrekových lesov. Sám názov naznačuje, že prevládajúcou rastlinou je smrek. Miestami sú aj väčšie porasty alebo menšie skupiny borovíc, smrekovcov, vo vyšších polohách pribúdajú brezy , jarabiny a vŕby. Vo výškach okolo 1550 m n. m. prechádza súvislý les postupne do jednotlivých skupín stromov, oddelených porastami kosodreviny, ktorá napokon úplne prevláda. Na kosodrevine vyčnievajú ojedinelé limby. obsah

6. ŽIVOČÍŠSTVO Rieky a potoky na pohorí Vysokých Tatier sú ešte dosť zarybnené. V Poprade sa vyskytujú mreny, jalce a podustvy. V menších potokoch žije hrúz a hlaváč, vo vyšších polohách lipeň a pstruh. Ň Tatranské lesy sú hlavným terénom jeleňov. Jeleniu zver nájdeme aj v kosodrevinových porastoch. V blízkosti osád lesného stupňa sú hojné veveričky, pri potokoch biele aj žlté trasochvosty. Lesný stupeň je hlavným domovom aj menších šeliem. V lesoch v kosodrevine sa túla rys ostrovid, medveď a vlk. V menej navštevovaných lesoch hniezdia myšiaky, jastraby, krahule, sova ušatá, sova obyčajná , kuvik. V skaliskách ukrytých v lesoch alebo na hornej hranici lesa hniezdia krkavce, pustovky, sokoly a mohutná sova výr skalný. Typickým vysokotatranským vtákom na hornej hranici lesa je plachá orešnica perlavá. obsah

7. GERLACHOVSKÝ ŠTÍT Je najvyšší štít Vysokých Tatier. Meria 2655 m. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. LOMNICKÝ ŠTÍT Je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje okolie, vysiela 3 hrebene. Je vysoký 2633 m. KRIVÁŇ Je vysoký 2494 m. Z vrcholu sa rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Sú tam ešte viditeľné stopy po baníčení v 15. – 18. storočí. obsah

8. ŠTRBSKÉ PLESO Je to najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Nachádza sa vo výške 1346 m. Pleso sa od konca 19. storočia umele zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele lámali v ňom ľad- bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem , dovážali ho napr. až do Budapešti, Berlína a Viedne. SKALNATÉ PLESO Nachádza sa vo výške 1751 m. Pôvodne sa volalo Lomnické pleso v Skalnatej doline . Klimatické činitele , ale najmä narušenie brehov ľudskými zásahmi vyvolali postupujúce zanikanie plesa. obsah

9. ďalší GERLACHOVSKÝ ŠTÍT

10. ďalší LOMNICKÝ ŠTÍT

11. ďalší LOMNICKÝ ŠTÍT

12. KRIVÁŇ