Základy metodológie vedy I.

1. Základy metodológie vedy I. 3. Vedné odbory vied o športe (športovedy): športová kinantropológia, športová edukológia, športová humanistika. Predmet, objekt skúmania, hlavné metodologické prístupy. Osnova empirickej výskumnej práce ako celok. Predpis pre FTVŠ UK.

2. Vedné obory vied o športe ŠPORTOVÁ HUMANISTIKA

3. Predmetom výskumu športovej humanistiky je štúdium humanistických faktorov objavujúcich sa v športe, šport v jeho filozofickej, sociálnej, psychologickej a individuálnej rozmernosti.

4. Viaceré stránky športu možno vedecky postihnúť (a zároveň spätne na prax vplývať) len adekvátnymi vednými disciplínami športovej humanistiky. Napríklad jedine prostredníctvom filozofickej reflexie športu možno skúmať najvšeobecnejšie zákony v oblasti športu, zmysel športu, jeho postavenia v živote jednotlivca a spoločnosti, začlenenie športu do systému potrieb a hodnôt.

5. Nakoľko sa športové aktivity realizujú v konkrétnych ekonomických podmienkach, bez fundovaných ekonomických poznatkov nie je možné skúmať efektivitu a racionálnosť využívania zdrojov do športu, ani ponúkať optimálne ekonomické modely. Skúmanie systémových vzťahov duševnej a sociálnej sebarealizácie v športových aktivitách, skúmanie humanistických hodnôt športu, právnych, sociálnych a informačných procesov a štruktúr riadenia organizácie, prognózovania, manažmentu a marketingu môžu efektívne realizovať iba adekvátne vedné disciplíny so svojím metodologickým inštrumentáriom.

6. Sú nimi filozofia športu, dejiny športu, športová sociológia, športová etika, športová estetika, športová psychológia, športová komunikácia, športová sociálna antropológia, športová ekonómia, športový manažment, športová informatika a športové právo. Športová humanistika na jednej strane rešpektuje sféru humanistických vied, na druhej strane rozširuje ich pôsobnosť o bohatú spoločenskú oblasť športu.

7. Š p o r t o v á e d u k o l ó g i a

8. Športová edukológia (ŠE) je vedný odbor skupiny vied o športe, ktorý sa zaoberá skúmaním, vývojom a vyhodnocovaním výchovy, vzdelania a pôsobením na telesný, funkčný, pohybový, psychický a sociálny rozvoj človeka prostriedkami športu (Sýkora, 2000).

9. Táto charakteristika má základ v definovaní pojmu šport, obsiahnutého v 2. článku Európskej charty o športe z roku 1992, podľa ktorého pojem šport „zahŕňa všetky formy pohybovej aktivity, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej činnosti preukázať, alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne väzby alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na všetkých úrovniach“ a v definovaní edukológie „vedného odboru zameraného na skúmanie, vývoj a vyhodnocovanie výchovných javov“ (Švec, 1994).

10. Predmetom skúmania ŠE je tvorba, realizácia a vyhodnocovanie účinnosti výchovných, učebných, tréningových, pohybových podnetov, projektov, programov v športe. Ide o skúmanie procesuálnej, edukatívnej stránky všetkých druhov telovýchovného a tréningového procesu zameraného na telesné, funkčné, pohybové zdokonaľovanie, psychický, sociálny a morálny rozvoj osobnosti človeka prostriedkami športu.

11. Predmetom skúmania ŠE je aj systém prípravy v pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní kvalifikovaných odborníkov (učiteľov, trénerov, regeneračných pracovníkov, manažérov, cvičiteľov a ďalších odborníkov v oblasti špecializovaných činností v športe).

12. ŠE sa zameriava na vyučovanie, trénovanie, učenie sa základným a športovým pohybovým zručnostiam. Zaujíma sa o pôsobenie pohybových aktivít v telovýchovnom (školský šport,  školská telesná výchova, šport pre všetkých) a v tréningovom procese na telesný a funkčný rozvoj človeka, na rozvoj jeho pohybových schopností kondičného a koordinačného charakteru, zvyšovanie telesnej zdatnosti, pohybovej výkonnosti, a športovej výkonnosti detí, mládeže a dospelej populácie s osobitným zreteľom na výkonnostný a vrcholový šport.

13. Športová kinantropológia

14. Športová kinantropológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štruktúrou, diagnostikou a vývinom pohybových predpokladov a prejavov človeka v závislosti od biologických, psychologických a sociálnych činiteľov.

15. V doterajšom desaťročnom vývine vedného odboru športová kinantropológia sa ustálila štruktúra uvedená na obrázku.

17. Z obrázku vidieť, že jadro športovej kinantropológie tvoria dve samostatné špeciálne disciplíny antropomotorika a biomechanika a aplikované biologické a technické disciplíny. Antropomotorika skúma najmä úroveň vnútorných pohybových predpokladov človeka (pohybové schopnosti a zručnosti), biomechanika najmä jeho vonkajšie prejavy (časové a priestorové zmeny pohybu).

18. Vnútorné zákonitosti morfologicko-funkčného charakteru pre pohyb človeka skúmajú aplikované vedné disciplíny z biologickej oblasti, medzi ktoré môžeme zaradiť funkčnú anatómiu, fyziológiu človeka a telesných cvičení a biochémiu telesných cvičení.

19. Tretiu  skupinu tvoria aplikované technické odbory a disciplíny, ktoré vytvárajú technický a metodologický základ na meranie a hodnotenie pohybových predpokladov a prejavov v športe, ktorý zahŕňa súhrnný termín športová metrológia.

20. ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

23. 1. Súčasný stav riešenia problematikyPodľa druhu záverečnej práce (Čl. 1) autor adekvátne informuje o domácich a zahraničných zdrojoch, autoroch a prácach, ktoré sa vzťahujú k danej problematike. Poznatky z uvedených zdrojov náležito analyzuje, syntetizuje a komentuje.

24. 2. Cieľ, hypotézy a úlohy práceCieľ práce sa formuluje jasne a zrozumiteľne (riešenie, vypracovanie, skonštruovanie, overenie, zhodnotenie, porovnanie a pod.). Musí vyplynúť z nadobudnutých poznatkov a skúseností.

25. Hypotézy(hlavná prípadne čiastkové) sa vyjadrujú formou zdôvodneného predpokladu alebo otázky (výroku), v ktorých sa dávajú do vzťahu minimálne dva skúmané javy a vyslovujú tvrdenia väčšinou na určitej úrovni pravdepodobnosti. V úlohách autor spresňuje, čo treba vykonať a zistiť, aby bolo možné splniť cieľ práce a overiť platnosť hypotéz.

26. 3 Metodika práceMetodika práce by mala objasniť, ako sa realizoval výskum, na akom súbore sa dosiahli prezentované výsledky a aké metódy sa vo výskume použili. Hlavným cieľom metodiky práce je poskytnúť dostatok informácií, aby sa v prípade záujmu dal zopakovať prezentovaný postup. Člení sa na podkapitoly, s nasledujúcim obsahom:

27. 3.1 Stanovenie výskumnej situácieZadefinujú sa postupy, podmienky a spôsoby výskumu z hľadiska metodologického riešenia problematiky (prierezového, longitudinálneho, interindividuálneho resp. intraindividuálneho výskumného sledovania, výskumu ex post facto, určitého druhu experimentu a pod.).

28. 3.2 Charakteristika súboru Uvedie sa spôsob výberu objektu (súboru) výskumného sledovania a objekt sa charakterizuje v základných parametroch relevantných z hľadiska riešeného problému – početnosť, vek, športový vek, pohlavie, atď., diferencuje sa normálna a výberová populácia.

29. 3.3 Popis experimentálneho činiteľa(v experimentálnych prácach)V prípade, že ide o experimentálnu prácu, ktorá overuje účinnosť podnetu (pohybové zaťaženie, výživa a pod.), čo najpresnejšie sa zadefinuje experimentálny činiteľ.

30. 3.4 Metódy získavania údajovUvedie sa presný popis konkrétne použitých metód, resp. postupov merania, použitých na získavanie primárnych údajov (dopytovanie, testovanie, vyšetrenie pomocou rôznych meracích zariadení a prístrojov atď.).

31. 3.5 Metódy spracovania vyhodnotenia získaných údajovUvedú sa spôsoby spracovania a vyhodnotenia získaných údajov, vrátane použitých matematicko-štatistických metód.

32. 4 VýsledkyV tejto kapitole autor prezentuje výsledky získané v rámci odbornej a vedecko-výskumnej činnosti, ktorá súvisela so splnením cieľa práce. Na základe výsledkov výskumu, ktoré dokladuje tabuľkami a obrázkami, zaujme stanovisko k naformulovaným hypotézam. Jednoznačne vyhodnotí, či sa potvrdili alebo nepotvrdili na zvolenej hladine štatistickej významnosti. Kapitola sa člení na podkapitoly. Pri štruktúre jednotlivých podkapitol je vhodné zachovať poradie podľa formulovaných výskumných hypotéz a úloh.

33. 5 DiskusiaZ hľadiska vedeckého prínosu je diskusia najdôležitejšou časťou záverečnej práce. V diskusii autor neopakuje fakty, iba ich analyzuje, interpretuje, sumarizuje a porovnáva s výsledkami iných autorov. Dáva ich tiež do vzťahu s existujúcimi poznatkami a s príslušnou existujúcou teóriou. V tejto časti by nemal chýbať vlastný pohľad autora na riešenú problematiku, testované hypotézy s poukázaním na zistené obmedzenia, možnú generalizáciu výsledkov a prípadné chyby pri práci. Autor by sa mal vyhnúť nepodloženým tvrdeniam a záverom, ktoré priamo nevyplývajú z jeho vlastných výsledkov a skôr sa pokúsiť naformulovať odporúčanie na ďalšie smerovanie výskumu. Podľa rozhodnutia autora sa môže spojiť časť výsledky a diskusia do jednej kapitoly.

34. 6 ZáverV závere autor sumarizuje svoje zistenia, prezentuje vlastný prínos k riešeniu problematiky a konkrétne poznatky, ktoré sa vo výskume dosiahli, a to vo vzťahu k stanoveným hypotézam resp. úlohám práce. Uvádza stručnú charakteristiku výsledkov práce s odhadom na ich význam pre teóriu a prax (výsledky buď potvrdzujú známe poznatky, prispejú k ich rozšíreniu alebo sú v podstate originálne).

35. V prípade dizertačnej práce má záverečná kapitola nasledujúcu štruktúru a obsah:

36. 6 Zhrnutie poznatkov a závery práce6.1 Zhrnutie poznatkov (sumarizujú sa konkrétne poznatky, ktoré sa vo výskume dosiahli vo vzťahu k hypotézam).

37. 6.2 Závery práceZávery pre rozvoj vedného odboru (uvedie sa, do akej miery a v čom výsledky výskumu prispejú k rozvoju vedného odboru, či sa potvrdili viac či menej známe poznatky, resp. prispelo k ich rozšíreniu alebo či sú výsledky v svojej podstate originálne ...).Záver pre športovú prax (uvedie sa spôsob a význam uplatnenia výsledkov výskumu v športovej praxi – v podstate istý metodologický návod praktickejrealizácie).