1 / 30

Kombinatorika

Kombinatorika. Pavol Nečas Gymnázium L. N. Senica Šk. rok 2008/2009 III.A. Obsah. Dôkaz matematickou indukciou N – faktoriál Kombinačné čísla Pascalov trojuholník Binomická veta K-ty člen binomického rozvoja Definičné obory Úvod do kombinatoriky Kombinačné úlohy Variácie

koren
Télécharger la présentation

Kombinatorika

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Kombinatorika Pavol Nečas Gymnázium L. N. Senica Šk. rok 2008/2009 III.A

  2. Obsah • Dôkaz matematickou indukciou • N – faktoriál • Kombinačné čísla • Pascalov trojuholník • Binomická veta • K-ty člen binomického rozvoja • Definičné obory • Úvod do kombinatoriky • Kombinačné úlohy • Variácie • Permutácie • Kombinácie • Variácie s opakovaním • Permutácie s opakovaním • Kombinácie s opakovaním • Pravidlo súčtu • Pravidlo súčinu

  3. I. Dôkaz mat. indukciou • Využívame pre mat. vety, kt. treba dokázať alebo pre prir. čísla od nejakého • Dôkaz mat. indukciou pozostáva z 2 krokov: • Vetu dokážeme pre prvé prirodzené číslo • Indukčný krok Z predpokladu, že veta platí pre n=k dokážeme platnosť vety

  4. Príklad

  5. II. N-faktoriál • Využíva sa pri výpočtoch v kombinatorických úlohách • Definujeme ho ako • Vyjadrenie niektorých n!

  6. Príklad

  7. III. Kombinačné čísla • Kombinačné číslo • Majú niekoľko základných vlastností: • Pre každé platí: • Pre každé platí: • Pre každé platí: • Určitá vlastnosť umožňuje vypočítať kombinačné čísla len za pomoci sčítavania, bez vyčísľovania faktoriálov. • Často sa vyskytujú v kombinatorike.

  8. Príklad

  9. IV. Pascalov trojuholník • Je zostavený z kombinačných čísel. • V tejto schéme sa všetky krajné čísla rovnajú 1 a každé ďalšie číslo sa rovná súčtu dvoch čísel bezprostredne nad ním, využívame 3 základnú vlastnosť a to: • Pascalov trojuholník má zvislú os súmernosti. • Číslo na k-tom mieste v n-tom riadku má hodnotu

  10. V. Binomická veta • Kombinačné čísla majú ešte množstvo zaujímavých vlastností. • Jedna z nich vyplýva z binomickej vety:

  11. Príklad

  12. VI. K-ty člen bin. rozvoja • Čísla v jednom riadku Pascalovho trojuholníka sú vlastne koeficienty rozvoja pre odpovedajúce n. • Binomický rozvoj má sčítancov. • Pre k-ty člen binomického rozvoja platí:

  13. Príklad

  14. VII. Definičné obory • Pre n-faktoriál • Vyjadruje sa z najmenšieho n-faktoriálu • n≥0 • Pre kombinačné čísla • V kombinačnom čísle musí byť n väčšie rovné k • n ≥k

  15. VIII. Úvod do kombinatoriky Kombinatorika: • Je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá riešením úloh typu: • „Koľkými spôsobmi možno vybrať isté objekty? ” • „ Koľkými spôsobmi možno usporiadať isté objekty? ” • „ Koľkými spôsobmi zoradiť isté objekty? ” • Ponúka niekoľko pravidiel na riešenie jednoduchých úloh: • Pravidlo súčtu. • Pravidlo súčinu. • Ak sa vyskytnú zložitejšie, je treba si ich rozdeliť na jednoduché podúlohy.

  16. IX. Kombinačné úlohy • Delíme na 6 základných typov: • Permutácie • Kombinácie • Variácie • Permutácie s opakovaním • Kombinácie s opakovaním • Variácie s opakovaním

  17. X. Variácie • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: • „Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania?“ • „Koľko usporiadaných k-tic možno vytvoriť z n prvkov?“ • Každú usporiadanú k-ticu z daných n prvkov nazývame k-prvkovou variáciou z n prvkov. • Počet všetkých takýchto variácií označujeme V(k,n) • Platí:

  18. Príklad

  19. XI. Permutácie • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: • „Koľkými spôsobmi možno zoradiť do radu prvky neprázdnej konečnej n-prvkovej množiny? ” • Každé jedno zoradenie nazývame permutáciou (poradím) prvkov danej množiny. • Permutácie možno reprezentovať usporiadanými n-ticami prvkov danej n-prvkovej množiny. • Počet všetkých permutácií n prvkov označujeme P(n). • Pre ich počet platí:

  20. Príklad

  21. XII. Kombinácie • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: • „ Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať objektov, ak nezáleží na poradí vyberania? ” • „ Koľko k-prvkových množín má n-prvková množina? ” • Každý jeden výber k prvkov z daných n-prvkov nazývame k-prvkovou kombináciou z n-prvkov. • Keďže nezáleží na poradí vyberania, možno kombinácie chápať ako neusporiadané k-tice, t.j. k-prvkové podmnožiny. • Počet k-prvkových kombinácií z n prvkov označujeme • Pre ich počet platí:

  22. Príklad

  23. XIII. Variácie s opakovanám • Základný typ kombinačnej úloh, ktorá rieši úlohy typu: • “Koľkými spôsobmi možno z daných n objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“ • Každý taký výber nazývame k-prvkovou variáciou s opakovaním z n prvkov a ich celkový počet označujeme V’(k, n). • Platí:

  24. Príklad

  25. XIV. Permutácie s opakovaním • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu: • Majme n1 objektov prvého druhu, n2 objektov druhého druhu, ... atď. ak nk objektov k-teho druhu tak koľkými spôsobmi možno týchto n1 + n2 + ... + nk objektov usporiadať do radu?“ • Každé také usporiadanie nazývame permutáciou s opakovaním, ich celkový počet označujeme • Počítame ho zo vzorca:

  26. Príklad

  27. XV. Kombinácie s opakovaním • Základný typ kombinačnej úlohy ktorá rieši úlohy typu: • Koľkými spôsobmi môžeme z daných n objektov vybrať k objektov, ak nezáleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“ • Každý z možných výberov nazývame k-prvkovou kombináciou s opakovaním z n prvkov. • Ich celkový počet označujeme K’(k, n) • Počítame podľa vzorca:

  28. Príklad

  29. XVI. Pravidlo súčtu • Ak je úlohou zistiť počet prvkov nejakej množiny M, môžeme množinu M rozložiť na niekoľko disjunktných podmnožín M = M1 M2 …  Mk a určiť počty prvkov množín Mi. • Potom platí:|M| = |M1| + |M2| + ... + |Mk|

  30. XVII. Pravidlo súčinu • Predpokladáme, že máme vybrať dva prvky a, b, pričom prvý vyberáme z konečnej neprázdnej množiny A a druhý z konečnej neprázdnej množiny B. • V prípade, že výber prvku b nezávisí od výberu prvku a, je spolu |A|.|B| možností, ako vybrať tieto dva prvky.

More Related