Slovné druhy v kocke 2

1. Slovné druhyv kocke 2 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

2. Liczebniki – Číslovky • Liczebniki nazywaja liczbę i kolejność osób, zwierzat, zjawisk itd. • Číslovky vyjadrujú množstvo, počet osôb, zvierat, vecí a javov. • Dzielimy je na – Delíme ich na:

3. 11 – jedenásť 12 – dvanásť 13 – trinásť 14 – štrnásť 15 – pätnásť 16 – šestnásť 17 – sedemnásť 18 – osemnásť 19 – devätnásť 20 – dvadsať 21 – dvadsaťjeden Liczebniki główne – Základné číslovky 0 – nula 1 – jeden 2 – dva 3 – tri 4 – štyri 5 – päť 6 – šesť 7 – sedem 8 – osem 9 – deväť 10 – desať 30 – tridsať 40 – štyridsať 50 – päťdesiat 60 – šesťdesiat 70 – sedemdesiat 80 – osemdesiat 90 – deväťdesiat 100 – sto

4. 101 – stojeden 110 – stodesať 199 – stodeväťdesiatdeväť 200 – dvesto 300 – tristo 400 – štyristo 500 – päťsto 600 – šesťsto 700 – sedemsto 800 – osemsto 900 – deväťsto Liczebniki główne – Základné číslovky 1 000 – tisíc 10 000 – desaťtisíc 20 000 – dvadsaťtisíc 55 500 – päťdesiatpäťtisícpäťsto 100 000 – stotisíc 1 000 000 – milión 1 000 000000 – miliarda

5. 11. – jedenásty 12. – dvanásty 13.– trinásty 14. – štrnásty 15. – pätnásty 16. – šestnásty 17. – sedemnásty 18. – osemnásty 19. – devätnásty 20. – dvadsiaty 21. – dvadsiaty prvý 30. – tridsiaty 40.– štyridsiaty 50. – päťdesiaty 60. – šesťdesiaty 70. – sedemdesiaty 80. – osemdesiaty 90. – deväťdesiaty 100. – stý 101. – sto prvý Liczebniki porządkowe – Radové číslovky 0. – nultý 1. – prvý 2. – druhý 3. – tretí 4. – štvrtý 5. – piaty 6. – šiesty 7. – siedmy 8. – ôsmy 9. – deviaty 10. – desiaty

6. Czasowniki – Slovesá • Czasowniki nazywają czynność lub stan osób, zwierząt, rzeczy itd. • Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí. • Dzielimy je na – Delíme ich na:

7. Czasowniki ze względu na znaczenie – Slovesá podľa významu

8. Odmiana czasowników – Časovanie slovies • Czasowniki w każdej osobie liczby pojedynczej i mnogiej przyjmują inną koncówkę. Istnieje kilka wzorców koniugacyjneych – grup czasowników przyjnujących jednakowe końcówki. • Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny. • Czasowniki w języku słowackim występują w trzech czasach: terażniejszym, przeszlym i przyszłym. • V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).

9. Czasownik „być“ – Sloveso byť Czas przeszły – Minulý čas

10. Czasownik „być“ – Sloveso byť Czasteraźniejszy – Prítomný čas

11. Czasownik „być“ – Sloveso byť Czasprzyszły – Budúci čas

12. Kilka przydatnych czasowników –Zopár užitočných slovies • my chceme • vy chcete • oni / ony chcú chcieć – chcieť • ja chcem • ty chceš • on / ona / ono chce • mieć; miećpowinność – mať • ja mám • ty máš • on / ona / ono má • my máme • vy máte • oni / ony majú

13. Kilka przydatnych czasowników –Zopár užitočných slovies • my môžeme • vy môžete • oni / ony môžu móc – môcť • ja môžem • ty môžeš • on / ona / ono môže • musieć – musieť • ja musím • ty musíš • on / ona / ono musí • my musíme • vy musíte • oni / ony musia

14. Przeczenie – Negácia • dla czasownika być – pre sloveso byť: ja nie som, ty nie si, my nie sme ... • dla pozostałych czasowników – pre všetky ostatné slovesá: ja nemám, ty nemusíš, my nemôžeme, vy nechcete, oni nebývajú ...

15. Cvičenie – slovesá • Doplňte slovesá cestovať, čítať, byť v správnom tvare (prítomný čas): ja ..............................................ty ..............................................on / ona / ono ...........................my ............................................vy .............................................oni / ony ..................................

16. Cvičenie – slovesá • Doplňte sloveso cestovať, čítať, byť v správnom tvare (prítomný čas): ja ........................ cestujem čítam somty ........................ cestuješčítaš sion / ona / ono ..... cestuje číta jemy .................... cestujeme čítame smevy ...................... cestujete čítate steoni / ony ............ cestujú čítajú sú

17. Przysłówki – Príslovky • Przysłówki wyjaśniają okolicznośći zajścia czynności. – Príslovky vyjadrujú rôzne okolnosti deja. • Dzielimy je na – Delíme ich na:

18. Przyimki – Predložky • Przyimki pomagają okreslić relacje pomiędzy wyrazami. – Predložky vyjadrujú vzťahy medzi slovami. • Jest część mowy nieodmienna i niesamodzielna. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). • Dzielimy je na – Delíme ich na:

19. Przyimki – Predložky • Formy w nawiasach są stosowane w celu ułatwienia wymowy, np. "so sestrou", "so Zuzanou" itd. To zjawisko nosi nazwę wokalizacji przyimków. – Tvary v zátvorkách sa používajú na uľahčenie výslovnosti, napr. "so sestrou", "so Zuzanou" atď. Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek. v (vo) + L z (zo) + G s (so) + I k (ku) + D

20. Przyimki – Predložky do + G pri + L na + L nad + I pod + I pred + I za + I oproti + D

21. Spójniki – Spojky • Spójniki łączą zdania składowe w zdaniu podrzędnie zlożonym lub samodzielnych wyrazy w zdaniu współrzędnie złożonym. – Spojky spájajú slová alebo vety. • Dzielimy je na – Delíme ich na:

22. Spójniki – Spojky • Spójniki są nieodmiennymi i niesamodzielnymi częściami mowy. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). • łączne – zlučovacie:Žiak sedí a píše úlohu. • wynikowe – stupňovacie:Deti poslúchali, ba aj hračky si upratali. • przeciwstawne – odporovacie:Chceli sme ísť na výlet, ale pršalo. • rozłączne – vylučovacie:Buď sa hrajte s kočíkom, alebo kreslite obrázky.

23. Partykuły– Častice • Partykuły sygnalizują stosunek mówiącego do wypowiadanej treści. – Častice vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete. • Są nieodmiennymi częściami mowy. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). • Dzielimy je na – Delíme ich na:

24. Wykrzykniki – Citoslovcia • Wykrzyknikiwyrażają – Citoslovcia vyjadrujú: • emocje – city:ach, jaj, au, ó, fuj, haha • zawołania – vôľu:hej, aha, haló, pst, hijó, ahoj, pá, vitaj • onomatopeje – napodobňujú zvuky:klop, hav-hav, kikirikí, bum, čľup • Jest to częśćmowynieodmienna. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme).

25. Zdroje a použitá literatúra http://slovake.eu/sk/ • KRČOVÁ, A. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Košice, Pezolt PVD, 2002. 672 s. ISBN 80-88797-37-3 • MARUŠIAK, J. a kol. Ilustrovaný poľsko-slovenský dvojjazyčný slovník. Bratislava: Slovart, 2009. 360 s. ISBN 978-80-8085-812-4 • STANO, M. a kol.1988. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. 764 s. ISBN 067-460-87. • Kolektív autorov: Lingea konverzácia slovensko-poľská. Bratislava: Lingea, s.r.o., 2010. 320 s. ISBN 978-8089323-53-1

26. Zdroje obrázkov • http://svetpohladnic.sk/obrazok/vtipne-zabavne/kocky-stastia/1895.html • http://infosluch.sk/wp/jazyk-a-ucenie-sa/caste-zvuky-okolo-nas/kocky-na-hranie/ • http://www.inaque.sk/sk/clanky/life_style/volny_cas/cestovanie_je_viac_ako_pohyb • http://www.mamaaja.sk/dieta/vychova/po-me-si-cita/ • http://rafaelovaskola.blog.cz/1111/inspirace-spisovatelky-44 • http://www.sageworks.com/blog/post/2012/02/02/Fumbling-financials-Part-2.aspx • http://slovake.eu/sk/ • http://www.mafakazztattoo.cz/2012_10_01_archive.html