1 / 305

Fyzický-geografický komplex

Ekologická a historická štúdia Banskej Štiavnice a jej okolia Koordinátor i

mckenzie-reed
Télécharger la présentation

Fyzický-geografický komplex

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Ekologická a historická štúdia Banskej Štiavnicea jej okolia Koordinátori Ing. Branislav Olah(Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici):RNDr. Alena Stajníková (Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici)Mgr. Miroslava Kováčová (Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici) Zoznam riešiteľov: Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici:Ing. Róbert Búci, Ing. Roman Čajka, Ing. Andrea Diviaková, Ing. Rastislav Gális, Ing. Igor Gallay, Ing. Zuzana Gallayová, Mgr. Erika Kočická, Ing. Branislav Olah Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici:Mgr. Gabriela Kovárová, Mgr. Marta HolubováMgr. Ľubica Herdová, Mgr. Martin Číž Cieľ projektu Hlavným cieľom projektu bolo oboznámiť študentov Gymnázia A. Kmeťa v Banskej Štiavnici s metódami a postupmi vedeckej práce v oblasti ekológie. Umožniť im aktívne sa zúčastniť riešenia problémov, získať skúsenosti so získavaním údajov, ich spracovávaním a následnou prezentáciou dosiahnutých výsledkov. Štruktúra projektu Projekt bolrealizovaný postupne v piatich častiach, v rokoch 2000/2001 na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici, lektorský tímtvorili doktorandi a vedeckí pracovníci z Fakulty ekológie a environmentalistiky (FEE) Technickej univerzity vo Zvolene, so sídlom v Banskej Štiavnici. Fyzický-geografický komplex Mapovanie biotopov a v rámci nich výskyt lesných druhov rastlín a drevín so zameraním na kvitnúce druhy H U B Y – poznávanie,výskyt a vzťahy Historické a súčasné využitie krajiny Banské a technické diela a pamiatky okolia Banskej Štiavnice a ich vplyv na krajinu. Strety záujmov v krajine Mesto, v ktorom žijem Prieskum radónového rizika v Banskej Štiavnici a okolí Banské a technické diela v Banskej Štiavnici a jej okolí – história a súčasnosť

  2. Projekt pozostával z týchto základných častí: 1.      teoretická príprava 2.      práca v teréne 3.      workshop spojený s prezentáciou čiastočných výsledkov 4.      prezentácia výsledkov na konferencii 5.      vydanie výsledkov vo forme publikácii Študenti boli rozdelení do 7 tematických skupín, každá skupina bola vedená jedným z riešiteľov z FEE. Tematické zameranie skupín bolo realizované tak, aby čo najlepšie zodpovedalo slovenskej krajinno-ekologickej vedeckej škole. Jednotlivé skupiny vypracovávali abiotické a biotické charakteristiky územia, historický vývoj využitia krajiny, banské diela, mesto a nakoniec hlavné socio-ekonomické aktivity a strety záujmov z nich vyplývajúce. Záujmové územie Ako modelové územie, na ktorom bol projekt realizovaný, bola vybraná časť povodia toku Štiavnica, v ktorom leží mesto Banská Štiavnica.

  3. Fyzicko-geografický komplex Ing. Igor Gallay, Mgr. Erika Kočická – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica Cieľ práce Cieľom práce v tejto skupine bolo vypracovať mapu komplexných fyzicko-geografických jednotiek – ako kvázi homogénnych priestorových jednotiek, homogénnych z hľadiska všetkých uvažovaných ukazovateľov všetkých uvažovaných vlastností krajiny, v tomto prípade horninového podložia, pôd, sklonitosti georeliéfu a spoločenstiev potenciálnej prirodzenej vegetácie. Relatívna homogénnosť takýchto jednotiek predurčuje v hrubých rysoch ich rovnakú reakciu na antropické využitie na celej ploche jednotky. Vďaka tejto vlastnosti sú fyzicko-geografické komplexy základnými pracovnými priestorovými jednotkami pre väčšinu aplikovaných krajinno-ekologických hodnotení (krajinných potenciálov, ekologickej únosnosti územia, územných systémov ekologickej stability, posudzovania vplyvov na ŽP a pod.). Skupina vypracovala mapu fyzicko-geografických komplexov, čo vyžadovalo najskôr vypracovanie jednotlivých analytických podkladových máp – mapu geologicko-substrátového komplexu, pôdnu mapu (pôdne subtypy, pôdne druhy – zrnitosť, hĺbka pôdy), mapu sklonov georeliéfu a mapu potenciálnej prirodzenej vegetácie v jednotnej mierke 1:10 000. Z topografickej mapy bola získaná aj informácia o reálnej (súčasnej) vegetácii riešeného územia. Mimo pôvodných cieľov boli vypracované 3 geoekologické profily, zachytávajúce vertikálne vzťahy v krajine a ich priestorové zmeny.

  4. Okrem toho boli spracované aj klimatické podmienky územia prostredníctvom vyhodnotenia základných klimatických charakteristík – priemerných mesačných teplôt vzduchu a priemerných mesačných úhrnov zrážok vyhodnotených ako ročné priemery v klimatologickej stanici Banská Štiavnica za obdobie rokov 1980-2000. Nasledovný príspevok dokumentuje pracovný postup vyčleňovania fyzicko-geografických komplexov, prezentuje najmä jednotlivé analytické mapy, výslednú mapu fyzicko-geografických komplexov a ukážku vybraných geoekologických profilov (všetky grafické materiály vrátane vysvetliviek). Ing. Igor G a l l a y, Mgr. Erika K o č i c k á Postup a výsledky práce Teoretické východiská: Naša skupina mala za úlohu opísať a vyhodnotiť prírodné pomery okolia Banskej Štiavnice. Cieľom bolo pochopiť zložitosť krajiny a mnohotvárnosť územia, na ktorom žijeme. S plným nasadením sme sa dali do teoretickej práce. V prvom rade sme sa začali oboznamovať s dosiaľ nie veľmi známymi pojmami a značkami. Bola to dlhá a mravenčia práca. Začali sme študovať a neskôr postupne rozoznávať značky, mierky, orientácie ... rôznych máp, s ktorými sme mali neskôr pracovať. Postupne sme začali spoznávať, čo je fyzicko-geografický komplex a jeho subsystémy. Zoznamovali sme sa s reliéfom, geologicko-substrátovým komplexom, pôdnym komplexom, hydrickým a klimatickým komplexom, taktiež s potenciálnou prirodzenou a reálnou vegetáciou. Práve v tejto druhej, teoretickej, časti sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých a prehlbujúcich faktov o

  5. našom území, prekvapili nás mnohé zásahy ľudskej ruky do prírody a krajiny, pretváranie reliéfu, čo sme si uvedomili aj neskôr pri zostrojovaní mapy sklonitosti reliéfu. Oboznámili sme sa so značnými rozdielmi medzi potenciálnou prirodzenou a reálnou vegetáciou. Fakt, že ľudská, predovšetkým banská, činnosť v našom meste po stáročia prekvitala, zanechala v tomto území viditeľnú jazvu. Množstvo drevín, ktoré nikdy nepatrili k pôvodnej vegetácii zabrali väčšinu územia. Išlo hlavne o ihličnaté porasty, ale aj o výskyt duba, vzhľadom na nadmorskú výšku tejto oblasti. Po teoretickej príprave sme postupne vypracovali 4 analytické mapy za jednotlivé zložky prírodnej krajiny a nakoniec sme zhotovili geoekologickú (komplexnú fyzicko-geografickú) mapu a 3 vybrané geoekologické profily. Praktická práca: V praktickej časti sme sa zoznamovali s územím, so zložkami prírodnej krajiny a mohli sme sa skutočne presvedčiť o členitosti povrchu a výskytoch vegetácie. V tejto časti projektu sme sa dostali aj k aktivitám v prírode. Ako prvá bola vypracovaná mapa sklonov reliéfu podrobnou analýzou vrstevníc v základnej topografickej mape 1:10 000 33-36-09. Zhotovenie mapy sklonov bolo náročné na presnosť a čas. Presné zakresľovania si vyžadovali sústredenosť. Ďalej nasledovala mapa geologicko-substrátového komplexu, pri zostrojovaní ktorej sme použili publikovanú odbornú literatúru (Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1:50 000 od V. Konečného, 1998). Postupne sme pokračovali mapou pôd, zostrojenou podľa máp Bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) 1:5000) a mapou potenciálnej prirodzenej vegetácie (podľa geobotanickej mapy SSR 1:200 000 od J. Michalka, 1986).

  6. V našich ďalších aktivitách sme získavali materiál a literatúru na vypracovanie tabuliek a grafov. Začali sme grafom odchýlok priemerných ročných teplôt vzduchu od dlhodobého priemeru (1980-2000). Ďalej sme pracovali na tabuľke priemerných ročných úhrnov zrážok (1980-2000), postupne grafom odchýlok priemerných ročných úhrnov zrážok od dlhodobého priemeru (1980-2000). Poslednou a záverečnou prácou bolo zhotovenie mapy fyzicko-geografických komplexov (geoekologická mapa). Mapu sme zhotovili pomocou ostatných máp, pričom sme sa museli spoliehať na ich správnosť a presnosť. Mapu sme získali tzv. naložením predošlých máp. Záverom nášho projektu bola prezentácia na workshope v máji 2001. Projekt nám priniesol množstvo nových a doplňujúcich poznatkov. Umožnil nám ľahšiu orientáciu v mapách, pomohol nám pochopiť mnoho prírodných dejov v krajine. Na záverečnej prezentácii sme s našimi nadobudnutými skúsenosťami oboznámili študentov, profesorov a laickú verejnosť. Veď žiť v symbióze s našou krajinou môžeme len vtedy, keď ju budeme dokonale poznať a rozumieť jej. Za otvorenie týchto nových obzorov a nadobudnuté skúsenosti by sme sa radi poďakovali našim lektorom Ing. Igorovi Gallayovi a Mgr. Erike Kočickej. Martina G e t l e r o v á Jana P á s t o r o v á Gabriela S e d m á k o v á

  7. Mapa sklonov: 1:10 000 Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa základnej topografikej mapy JTSK 1:10 000 36-33-09) Kategória Stupne

  8. Mapa geologicko-substrátového komplexu 1:10 000 Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa Geologickej mapy regiónu Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca ) Legenda: Fluviálne sedimenty (štvrtohory) 1. hlinité a piesočito-hlinité nivné sedimenty Deluviálne sedimenty (štvrtohory) 2. Hlinité deluviálne sedimenty 3. Kamenité deluviálne sedimenty Elúviá a delúviá (treťohory) 4. Elúviá a delúviá na andezitoch 5. Elúviá a delúviá na dioritoch 6. Elúviá a delúviá na tufoch a tufitoch 7. Elúviá a delúviá na bazaltoch Antropogénne sedimenty (štvrtohory-recent) A navážky, výsypky, haldy

  9. Mapa pôd 1:10 000 Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa máp bonitovaných-pôdno ekologických jednotiek 1: 5 000 ) Legenda: 1. Fluvizem modálna až glejová, stredne tažká , stredne hlboká 2. Kambizem madálna až luvizemná, stredne tažká, stredne hlboká 3. Kambizem madálna, stredne ťažká až tažká, stredne hlboká 3. Kambizem modálna, stredne tažká, plytká 4. Kambizem modálna, stredne tažká až ťažká, plytká A antropozeme

  10. Mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie 1:10 000 Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa Geobotanickej mapy ČSSR, SSR 1: 200 000 ) Legenda: 1. Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae – Caripenion betula) 2. Dubové kyslomilné lesy podhorské (Luzulo – Fagion) 3. Bukové a bokovo jedľové lesy kvetnaté(Eu-Fagenion 4. Lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandrae, Salicion eleagni)

  11. Mapa fyzicko-geografické komplexy Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

  12. Mapa priebehu profilových čiar 1: 10 0000 Legenda: priebeh profilov A-B, C-D, E-F Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa základnej topografikej mapy JTSK 1:10 000 36-33-09)

  13. Legenda: Geoekologický profil C-D: 1.relief Profil krajiny č.1 1: 10 0000 Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000)

  14. Profil krajiny č.2 1: 10 0000 Legenda: Geoekologický profil E-F: 1.relief 2.reálna vegetácia Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000) -Lisnaté lesy -Ihličnaté lesy -Trávy-lúky -Pasienky -Kroviny -Ovocné sady - Záhrady - Zástavba -Cintorín 900 800 700 600 500

  15. Profil krajiny č.3 1: 10 0000 Legenda: Geoekologický profil A-B: 1.geologicko-substrátový komplex 2.pôody 3.relief 4.reálna vegetácia 5.potenciálna prírodná vegetácia Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková (Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000)

  16. Mapovanie biotopov a v rámci nich výskyt lesných druhov rastlín a drevín so zameraním na kvitnúce druhy Ing. Andrea DIVIAKOVÁ – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene Mária MARKOVÁ, Veronika KOVÁČOVÁ, Miroslava BARTKOVÁ, Hana KRUTEKOVÁ, Mária RADOVÁ, Melita GWERKOVÁ, Nina TRUBANOVÁ, Kama LIEVAJOVÁ, Viktória MICHALSKÁ, Dominika IVANIČOVÁ – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica Metodika mapovania biotopov Prípravné práce Pred začiatkom mapovania v teréne sme vykonali tieto prípravné práce: - predstavili sme si jednotlivé taxóny krytosemenných a nahosemenných rastlín, ktoré boli indikačnými druhmi pre biotopy, ktorých výskyt sme v daných lokalitách predpokladali (podľa mapy a vlastných terénnych poznatkov) - oboznámili sme sa so samotným terénnym mapovaním, terénnymi formulármi, katalógom biotopov Slovenska - zoznámili sme sa s topografickou mapou v mierke 1: 10 000, konkrétne s mapovým listom č. 36-33-09, do ktorého sme si zakreslili hranice jednotlivých mapovaných lokalít. - prehodnotili sme všetky nám dostupné údaje o území, v ktorom sa mapované lokality vyskytovali. 

  17. Vlastné mapovanie v teréne Terénne mapovanie pozostávalo tiež z niekoľkých činností: -  v mape sme upresnili hranice jednotlivých lokalít, ktoré sme vytýčili pri prípravných prácach -  vyplnili sme terénne formuláre - vyhotovili fotodokumentáciu Ciele mapovania biotopov Cieľom mapovania biotopov na jednotlivých lokalitách bolo zistiť súčasný stav, rozšírenie jednotlivých typov podľa druhového zloženia, kvalitu a štruktúru biotopov. Predovšetkým sa mapovali biotopy v človekom využívanej krajine (lesnej, poľnohospodárskej, obývanej), ktoré plnia v prvom rade vyrovnávaciu funkciu – tlmia negatívne dôsledky ľudskej činnosti na krajinu a jej zložky – vodu, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo, pôdu. Výsledky mapovania biotopov Mapovanie prebiehalo počas dvoch dní a zmapovali sa biotopy na 5 lokalitách, v bezprostrednom okolí mesta Banská Štiavnica, ale aj priamo v intraviláne mesta. Boli to nasledovné lokality: 1.      Nad Hotelovou akadémiou 2.      Paradajské 3.      Červená studňa 4.      Malá Vodárenská 5.      Pod Starým mestom 6.      areál Botanickej záhrady I. 7.      areál Botanickej záhrady II.

  18. Vzhľadom na obdobie, kedy sa mapovalo (skorá jar, keď ešte neboli rozkvitnuté mnohé druhy bylín a hlavne tráv - tie sme nemapovali vôbec a ešte neboli olistené mnohé druhy drevín), sa nám biotopy nepodarilo určiť podrobnejšie . Charakteristika jednotlivých lokalít, z mapového listu č. 36-33-09, v mierke 1:10 000. Fytocenologický zápis č. 1 Názov lokality: Nad Hotelovou akadémiou Lokalizácia Prvá lokalita sa nachádza približne 500m, severozápadným smerom od Námestia sv. Trojice, vľavo od cesty smerujúcej od Námestia k lokalite Červená studňa. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 645-650 m n.m. Má severozápadnú expozíciu, so sklonom do 35°. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Druhové zloženie byliny: Cesnačka lekárska, Lastovičník väčší, Hluchavka škvrnitá , Pakost smradľavý, Pakost hnedočervený, Iskerník plazivý, Hviezdica hájna, Chochlačka dutá, Blyskáč jarný, Púpava lekárska, Zbehovec ženevský, Prvosienka vyššia, Nezábudka lesná, Zimozeleň menšia, Kostihoj lekársky, Kostihoj hľuznatý, Zádušník brečtanovitý, Fialka lesná, Žihľava dvojdomá, Konvalinka voňavá, Lipkavec marinkový dreviny, kry: Lipa veľkolistá, Pagaštan konský, Javor horský, Orech kráľovský, Javor poľný, Hloh obyčajný, Baza čierna, Čerešňa vtáčia, Hruška, Jabloň, Egreš obyčajný, Jaseň štíhly, Smrek pichľavý, Ostružina černica, Ostružina malina

  19. Charakteristika biotopu Okrem týchto druhov tu boli zistené aj okrasné (záhradné) druhy rastlín a drevín, najmä v blízkosti obytných objektov (polozrúcanín). Dlhšiu dobu neobhospodarované ovocné dreviny, ako napr. jablone, hrušky, orechy, čerešne boli dôkazom toho, že daná lokalita predstavovala biotop opustené záhrady. Keďže v podkladoch, ktoré sme obdržali nebol popísaný tento konkrétny biotop (podobný bol iba biotop opustené sady, ktorý však presne nezodpovedal našej lokalite) určili a popísali sme si tento biotop sami. Daný biotop predstavoval dosť strmý svah, porastený hore uvedenými drevinami (väčšinou je to nálet z okolia), s relatívne druhovo pestrým bylinným podrastom. Stredom biotopu viedla lesná nespevnená cesta. Okolie biotopu tvorili lúky, pasienky, lesné porasty, chatové osady a rekreačné plochy. Mapovaná lokalita sa vyznačuje bohatým druhovým zložením, vysokou biologickou diverzitou. Predstavuje dôležitý biotop vtáctva. Na spôsob starostlivosti sme navrhli ponechať terajšie využitie Spracovala: Viktória Michalská Fytocenologický zápis č.2 Názov lokality:Paradajské Lokalizácia Lokalita sa nachádza približne 250 m od lokality č. 1, smerom na severozápad, priamo na lyžiarskych svahoch vrchu Krásna. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 670 m n.m.. Má severovýchodnú expozíciu, so sklonom 30°. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

  20. Druhové zloženie byliny: Jahoda obyčajná, Púpava lekárska, Nezábudka lesná, Pakost smradľavý, Veronika lesná, Prvosienka jarná, Skorocel prostredný, Mliečnik chvojkový, Fialka trojfarebná, Knôtovka lesná, Hviezdica hájna, Čerkáč peniažtekový, Hrachor, Cesnačka lekárska, Hluchavník žltý, Iskerník prudký, Štiav obyčajný, Skorocel kopijovitý, Pakost hnedočervený, Zbehovec plazivý, Kapsička pastierska, Kostihoj lekársky, Alchemilka obyčajná, Zimozeleň menší dreviny a kry: Javor poľný, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Hrab, Ostružina černica Charakteristika biotopu Na tomto stanovišti sa nachádza komplex biotopov: lúky, pasienky a lesokroviny. Lúky a pasienky sú bylinno-trávne spoločenstvá, ktoré vznikli ako produkt ľudskej činnosti (kosenie, hnojenie, pasenie). Obidva biotopy patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V našej lokalite sa jednalo o poloprírodné trávne porasty obhospodarované dlhšie obdobie (viac ako 20 rokov). Zásah človeka je pravidelný, ale nie až taký významný, aby spôsobil radikálnu zmenu ich druhového zloženia. Pasienky sú trvalo pasené trávno-bylinné porasty. Lúky sú trávnato-bylinné porasty, využívané kosením, v menšej miere príležitostnou pastvou. Lesokroviny patria do lesného pôdneho fondu, ich majiteľom a užívateľom je mesto Banská Štiavnica. Jedná sa o krovinné formácie v otvorenej kultúrnej krajine, pozdĺž lesnej cesty. Sú to husté, skupinové, maloplošné zárasty, ktoré sa vyvíjajú prirodzeným spôsobom. Často bývajú pravidelne vytínané.

  21. Majú množstvo rôznych úžitkových funkcií: pôdoochraná, mikroklimatická, melioračná, zdravotnohygienická, estetická. Slúžia ako potravná báza, rozmnožovacie miesto, aj ochranná skrýš pre rôzne živočíchy. Patria preto medzi cenné biotopy. Spracovala: Mária Marková Fytocenologický zápis č.3 Názov lokality:Červená studňa Lokalizácia Lokalita sa nachádza približne 50 m pod jazerom Červená studňa, vľavo od hlavnej cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Žarnovice. Nachádza sa v nadmorskej výške 748 m n.m. Veľkosť lokality je približne 0,7 ha. Nachádza sa v katastri mesta Banská Štiavnica. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Druhové zloženie dreviny a kry: Smrekovec opadavý, Smrek obyčajný, Javor mliečny, Borovica lesná, Vŕba rakyta, Breza previsnutá, Buk lesný, Lieska obyčajná, Borovica čierna, Topoľ osika, Čerešňa vtáčia byliny: niektoré druhy tráv Charakteristika biotopu Na danej lokalite sa nachádza ihličnatý les s prímesou pionierskych drevín. Jedná sa o mladý porast, veľmi hustý, nepresvetlený, preto bylinná aj krovinná vrstva sú na niektorých miestach druhovo veľmi chudobné (vysoké zastúpenie majú niektoré druhy tráv). Prirodzené dreviny, ktoré sa tu vyskytujú sú buk a dub, všetky ihličnaté druhy boli umelo vysadené.

  22. Ekotop predstavuje nevhodné antropogénne stanovište (halda po banskej činnosti) pre výskyt jednotlivých druhov. Často preto v tejto lokalite dochádza ku kalamitám. Jedná sa o mestské porasty. Spracovala: Veronika Kováčová Fytocenologický zápis č.4 Názov lokality:Malá Vodárenská Lokalizácia Lokalita sa nachádza približne 30 m nad tajchom Veľká Vodárenská, 10 m pod nespevnenou miestnou komunikáciou, ktorá vedie z Trojičného námestia na Červenú studňu. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 769 m n.m.. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Druhové zloženie byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zbehovec ženevský, Skorocel prostredný, Lipkavec obyčajný, Fialka lesná, Lipkavec voňavý, Kyslička obyčajná, Rebríček obyčajný, Kostihoj lekársky, Veronika obyčajná, Krížovka chlpatá, Hviezdica hájna, Kapsička pastierska, Čistec lesný, Tôňovka dvojlistá, Konvalinka voňavá, Praslička močiarna, Papraď samčia, Vŕbovka úzkolistá, Hluchavka škvrnitá dreviny a kry: Smrek obyčajný, Javor mliečny, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Javor horský, Baza čierna, Ostružina černica, Ostružina malina

  23. Charakteristika biotopu Daný biotop predstavuje ihličnatý les s prímesou listnatých drevín. Prednedávnom bol presvetlený ťažbou, bylinná a krovinná vrstva sa vyznačujú pestrým druhovým zložením. Pôvodné dreviny sú iba buk a dub, ostatné ihličnaté druhy sú nepôvodné. Ekotop predstavuje antropogenizované stanovište (haldy, hrádza), nevhodné pre ihličnaté druhy drevín. Majiteľom je mesto Banská Štiavnice. Ďalším biotopom je viacúčelová malá vodná nádrž „Malá Vodárenská“. Patrí do sústavy banskoštiavnických vodných nádrží, s pôvodnou funkciou zásobárne pitnej vody pre mesto. Nádrž je v susedstve pešej trasy náučného chodníka Staré mesto. Nádrž slúžila ako posilňujúci zdroj pre Veľkú Vodárenskú nádrž, s ktorou bola aj spojená. Začiatkom storočia Malá Vodárenská stratila svoj pôvodný význam, pretože mesto dostalo oveľa výdatnejší zdroj vody z nádrže Rozgrund. Hrádza je pomerne zachovalá. Šírka hrádze v korune je cca 5,3 m a jej výška je cca 9 m. Objem nádrže je 5300 m³ a zatopená plocha 0,25 ha. Okolie vodnej nádrže je veľmi estetické a mohlo by slúžiť pre krátkodobý oddych (posedenie) okoloidúcim turistom (lavičky, altánky). Spracovala: Miroslava Bartková Použitá literatúra: 1.      Ružičková H., Halada Ľ., Jedlička L., Kalivodová E.: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu biotopov. ÚKE SAV, Bratislava, 1996. 2.      Hlavaček, A.: Flóra CHKO Štiavnické vrchy. Bratislava, 1985 3.      Michalko, J. a kol.: Geobotanická mapa ČSSR. Textová a mapová časť. Veda, Bratislava, 1987 4.      Atlasy rastlín, drevín a krov z vydavateľstiev Ikar a Príroda

  24. Fytocenologický zápis č.5 Názov lokality:Pod Starým mestom Lokalizácia Lokalita sa nachádza vľavo od nádrže Veľká Vodárenská, na trase náučného chodníka Staré mesto. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 750 m n.m.. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Druhové zloženie byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zimozeleň menšia, Deväťsil hybridný, Fialka lesná, Lipkavec marinkový, Lipkavec obyčajný, Lastovičník väčší, Skorocel prostredný, Zádušník brečtanovitý, Zbehovec plazivý, Kyslička obyčajná, Hrachor lesný, Iskerník prudký, Cesnačka lekárska, Pľúcnik lekársky, Nezábudka lesná, Prvosienka jarná dreviny a kry: Smrek obyčajný, Buk lesný, Javor mliečny, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Javor horský, Baza čierna, Ostružina černica, Ostružina malina, Jarabina vtáčia, Hloh obyčajný Charakteristika biotopu Daný biotop predstavuje ihličnatý les s prímesou listnatých drevín. Je to dobre presvetlený porast, preto bylinná a krovinná vrstva sa vyznačujú pestrým druhovým zložením. Pôvodné dreviny sú buk a dub, ostatné ihličnaté a listnaté druhy sú nepôvodné. Majiteľom je mesto Banská Štiavnice. Spracovala: Kamila Lievajová

  25. Fytocenologický zápis č.6 a 7 Názov lokality:Botanická záhrada Lokalizácia Lokalita sa nachádza v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica, v jeho severovýchodnej časti, v nadmorskej výške 580 – 630 m n.m.. Druhové zloženie byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zbehovec plazivý, Skorocel prostredný, Fialka lesná, Kyslička obyčajná, Rebríček obyčajný, Kostihoj lekársky, Veronika obyčajná, Krížovka chlpatá, Hviezdica hájna, Kapsička pastierska, Papraď samčia, Hluchavka škvrnitá, Konvalinka voňavá, Hluchavník žltý, Boľševník, Cesnačka lekárska, Blyskáč jarný, Zubovník šupinatý, Iskerník prudký, Lastovičník väčší, druhy z rodu Poa, Ďatelina lúčna, Sedmokráska obyčajná, Pakost hnedočervený dreviny a kry: Smrek obyčajný, Javor mliečny, Lieska obyčajná, Javor horský, Pagaštan konský, Tis obyčajný, Jedľa biela, Cyprušteky, Lipa veľkolistá a malolistá, Brest väz, Javor poľný, Brečtan popínavý, Jelša lepkavá a mnohé vzácne cudzokrajné druhy drevín (napr. Sekvojovec mamutí, Céder libanonský...) Charakteristika biotopu Areál Botanickej záhrady sa rozprestiera na ploche 3,55 ha. Akademická ulica rozdeľuje túto záhradu na dve časti, hornú a dolnú záhradu. Nad cestou sa nachádza horná časť, pod cestou dolná. Lokalita má mierny sklon, len malá časť sa prudko zvažuje. Expozícia je juhovýchodná, južná a sčasti juhozápadná. Geologické podložie je tvorené andezitom a pomerne plytkou vrstvou pôdy. Spracovali: Hana Kruteková, Mária Radová, Melita Gwerková, Nina Trubanová

  26. Terénny formulár

  27. Mapovanie v areály Botanickej záhrady Časť nášho pracovného tímu

  28. Legenda: opustené záhrady lesokroviny ihličnatý les Lúky Pasienky viacúčelová vodná nádrž areál Botanickej záhrady

  29. H U B Y – poznávanie, výskyt a vzťahy Ing. Rastislav Gális - Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene Veronika Fischerová, Zuzana Hanzlíková, Miriama Olhová - Gymnázium A. Kmeťa, BanskáŠtiavnica Cieľ Cieľom bolo oboznámiť študentov s všeobecnou charakteristikou húb, poznávacími znakmi niektorých druhov húb, ich nárokmi na prostredie, v ktorom sa vyskytujú a vzťahmi k ostatným organizmom (v tomto prípade vzťahy drevokazných húb a drevín). Študenti sa mali naučiť prakticky poznávať vybrané druhy jedlých i nejedlých húb. Hlavným cieľom skupiny bolo zmapovať výskyt drevokazných druhov húb na území Banskej Štiavnice a zhodnotiť zdravotný stav drevín.

  30. Postup Teoretická práca – teoretický úvod do mykológie 1. Všeobecná charakteristika húb, morfológia a rozlišovacie . znaky húb 2. Systém húb, charakteristika vybraných druhov I. 3. Systém húb, charakteristika vybraných druhov II. 4. Výskyt húb, trofické vzťahy  Praktická práca – práca v teréne – zisťovanie výskytu drevokazných húb a hnilôb drevín 1. Prehliadka mestskej časti „Pod Paradajsom“4. Prehliadka mestskej časti „Nové mesto“ 2. Prehliadka mestskej časti „Pod Kalváriou“5. Spracovanie výsledkov 3.  Prehliadka mestskej časti „Pod Glanzenbergom“

  31. Výsledky V Banskej Štiavnici bolo nájdených 11 druhov drevokazných húb: Bjerkandera adusta - 11 Fomes fomentarius - 11 Ganoderma sp. - 11 Laetiporus sulphureus – 7 Pycnoporus cinnabarinus - 2 Phellinus pomaceus – 8, 13 Schizophyllum commune – 10, 11, 12, 14 Stereum hirsutum – 1, 8, Stereum purpureum – 5, 6 Trametes hirsuta – 3, 4 Trametes versicolor – 9, 10,

  32. Plodnice týchto húb boli nájdené na poranených kmeňoch živých stromov a na pňoch a odumretých stromoch Najčastejšie sa vyskytoval druh Schizophyllum commune – 4 nálezy, najzriedkavejšie boli F. fomentarius, Ganoderma sp., L. sulphureus – významné parazitické drevokazne huby a saprofytické druhy P. cinnabarius a B. adusta Napadnuté dreviny boli: Fraxinus sp. – jaseň, Tilia sp. – lipa, Prunus sp. – slivka, Cerasus sp. – čerešňa, Acer sp. – javor, Carpinus betulus – hrab, Picea sp – smrek

  33. Najčastejšie napádané boli poranené jasene a staré lipy . Zaznamenali sme aj stromy s hnilobami, na ktorých neboli žiadne plodnice drevokazných húb, pretože aj keď je podhubie v dreve prítomné a rozklad dreva pokračuje, huby tvoria plodnice len za priaznivých podmienok. Dutina v kmeni starej lipy chránená pred dažďom šindľovou strieškou – preventívne opatrenie proti šíreniu hniloby

  34. Plodnica Laetiporus sulphureus na kmeni čerešne

  35. Zlomený dub s prehnitým kmeňom pri turistickom chodníku. Hubami napadnuté sromy majú zníženú stabilitu ľahko sa lámu a sú nebezpečné pre ľudí a autá.

  36. Záver Drevokazné huby spôsobujú hniloby stromov a zapríčiňujú ich odumieranie. Zdravotný stav drevín v Banskej Štiavnici je pomerne dobrý, treba však venovať zvýšenú pozornosť starým a poraneným drevinám a náležite ich ošetrovať, tak aby sa zamedzilo vniknutiu drevokazných húb. Prevencia pred poraneniami drevín = ochrana proti drevokazným hubám.

  37. Historické a súčasné využitie krajiny Ing. Branislav Olah – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene Veronika Gregáňová, Petra Šimeková – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica Využitie krajiny je spôsob akým môže človek krajinu využívať. Už odpradávna mu slúžila ako zdroj obživy vo forme ornej pôdy, lesov a pod. Už názov Banská Štiavnica napovedá, že využitie krajiny v tomto meste a jeho okolí bolo úzko späté s banskou činnosťou. Banská činnosť tu po stáročia ovplyvňovala a menila spôsob využitia krajiny. Tým sa potláčalo využitie krajiny ako ornej pôdy alebo sadov a naopak podporovala ťažbu dreva z lesov a opätovnú výsadbu stromov, pretože drevo sa v baniach používalo ako stavebný materiál na vystuženie štôlní a banských chodieb. Banská činnosť však začala postupom času upadať (v súčasnosti už vôbec) a do popredia sa dostával priemysel a poľnohospodárstvo. Záujmové územie (pohľad zo severozápadu) Cieľ práce Cieľom našej práce bolo zistiť využitie krajiny v minulosti a v súčasnosti, porovnať ich a vytvoriť mapu ako výsledok zistených zmien.

  38. Postup 1.       Základy kartografie (mierka mapy, vrstevnice, orientácia mapy, mapovacie značky a farby) 2.       Čo je to využitie zeme (definícia, formy, príklady) 3.       Základy mapovania využitia zeme 4.       Výskum v Ústrednom štátnom banskom archíve v Banskej Štiavnici (vytvorenie mapy využitia zeme podľa starej baníckej mapy z roku 1730) 5.       Vektorizácia mapy využitia zeme 1730 v Arc View GIS 6.       Terénne mapovanie využitia zeme v Banskej Štiavnici a okolí 7.       Vektorizácia mapy využitia zeme 2001 v Arc View GIS 8.       Preloženie máp využitia zeme a zhodnotenie zmien využitia zeme v Arc View GIS Na začiatku našej práce sme niekoľko hodín venovali oboznámeniu sa so základmi kartografie a kartografických značiek. Naša nasledujúca práca pozostávala z návštevy Štátneho ústredného banského archívu. V archíve sme si vyhľadali mapy od Sammuela Mikovíniho z 18. storočia, na ktorých bolo zaznamenané využitie krajiny v tej dobe. Tieto mapy sme prekreslili na pauzovací papier. V ďalšej časti projektu bolo potrebné prekresliť mapy do počítača, preto sme na mapách, ktoré sme získali v archíve vyznačili niekoľko oporných bodov, ktoré by uľahčili spracovanie mapy. Týmto sme získali prehľad o využívaní krajiny v roku 1730.

  39. Nasledovalo niekoľko teoretických stretnutí a práca v teréne, kde sme zmapovali využitie zeme v súčasnosti. Napomáhala nám základná mapa v mierke 1:10 000, do ktorej sme zaznamenávali zmenu oproti stavu v čase jej vyhotovenia. I na tejto mape sme si označili oporné body. Potom boli tieto dve mapy prekryté a vznikla mapa tretia, ktorá zobrazila zmeny vo využívaní krajiny.

  40. Výsledky Výsledkom našej práce boli mapy využitia zeme v rokoch 1730 a 2001, mapa zmien využitia zeme a aj tabuľka týchto zmien. Mapovanie využitia zeme pri Červenej Studni Glanzenberg a Starý Zámok od západu Pod Paradajzom

  41. Využitie zeme v roku 1730 Bš17clip.shp cintorín les lúka Nový Zámok orná pôda sídlo tajch šachta

  42. Využitie zeme v roku 2001 Bš2001 clip.shp cintorín halda kalvária kameňolom les lúka nskv ping priemyselný areál sídlo tajch štadión

  43. Zmeny využitia zeme 1730/2001 Cintorín/lúka les/cintorín les/les les/lúka les/NSKV les/pasienok les/pinga les/sídlo lúka/cintorín lúka/halda lúka/kalvária lúka/kameňolom lúka/les lúka/lúka lúka/NSKV lúka/pasienok lúka/pinga lúka/síslo lúka/tajch lúka/štadión nz/cintorín nz/sídlo orná pôda/les orná pôda/lúka orná pôda/NSKV orná pôda/sídlo sídlo/cintorín sídlo/les sídlo/lúka sídlo/NSKV sídlo/pinga sídlo/priemysel sídlo/sídlo tajch/halda tajch/les tajch/lúka tajch/NSKV tajch/sídlo šachta/cintorín šachta/les šachta/lúka šachta/sídlo

  44. Banská Štiavnica zmeny využitia zeme 1730/2001 v ha (stĺpce 1730, riadky 2001, priesečník zmenená plocha)

  45. Vyvrcholením nášho projektu bol pracovný workshop v júni tohto roku, na ktorom sme prezentovali výsledky našej práce spolu s ostatnými skupinami. Na tomto workshope sa zúčastnili i zahraničný hostia, pre ktorých boli výsledky projektu prednášané v angličtine. V našej skupinke sa nevyskytli nijaké vážne prekážky a naše stanovené ciele boli dostatočne splnené, preto si myslíme, že cieľ našej práce porovnanie máp z minulosti a súčasnosti sme splnili.

  46. Banské a technické diela a pamiatky okolia Banskej Štiavnice a ich vplyv a krajinu. Ing. Roman Čajka - Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum ochrany kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva, Banská Štiavnica Stanislava Kuková, Andrea Tyčiaková, Alexandra Fojtíková, Helga Gregová, Aneta Lepáčeková, Zdena Predná - Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica Vulkanická činnosť v treťohorách a následný vývoj podmienili vznik bohatých žíl rúd rôznych kovov ako napr. olova, medi a zinku a najmä pre región v minulosti veľmi významných strieborných a zlatých žíl. Počiatky banskej činnosti siahajú na začiatok nášho letopočtu. V tomto období a počas nasledujúcich viac ako tisíc rokov bolo baníctvo viazané na povrchovú alebo plytkú podpovrchovú ťažbu rúd, prípadne ryžovanie v tokoch. Výraznejší pokrok nastal v 13. a 14. storočí po príchode banských odborníkov a baníkov z územia dnešného Rakúska a Nemecka. Títo priniesli modernejšie spôsoby hlbinnej ťažby. Ďalší rozkvet baníctva nasledoval v 16. – 19. storočí, kedy boli do praxe uvedené mnohé moderné spôsoby dobývania rúd, z ktorých mnohé boli vynájdené a odskúšané v tomto regióne. Cieľ práce Identifikovať a zmapovať banské a technické diela v okolí Banskej Štiavnice a posúdiť ich vplyv na krajinu.

  47. pracovný Postup Samotná práca spočívala v niekoľkých navzájom prepojených logických krokoch: 1)      oboznámenie s mapou, práca z mapou, základné mapové značky, teoretické základy mapovania a práce v teréne 2)      teoretické oboznámenie s vplyvom človeka na krajinu so zameraním na banskú činnosť a typizácia banských a technických diel a pamiatok v krajine spolu s praktickými ukážkami 3)      terénne mapovanie sledovaného územia 4)      spracovanie textových a mapových výstupov Výsledky Málo činností človeka ovplyvňuje charakter krajiny tak ako banská činnosť. V sledovanom území je možné nájsť ukážky takmer všetkých typov banských a technických diel. V oblasti Banskej Štiavnice je možné nájsť v teréne tieto typy banských a technických diel a pamiatok: a)      priamo súvisiace s ťažobnou banskou činnosťou -         ústia štôlní a šácht – vyústenia banských diel na povrch, niekedy po niekoľkých desiatkach metrov bývajú zavalené, v menšej miere sú na nich pozostatky stavieb ako vstupné portály, stavby ťažných veží. -         vetracie šachty a komíny – pôvodne slúžili na odvetrávanie podzemných priestorov

More Related