POSUDZOVANIE VPLYVOV ( ČINNOSTÍ ) NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – PVČ

1. POSUDZOVANIE VPLYVOV (ČINNOSTÍ)NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – PVČ EIA - Environmental Impact Assessment PVČ - Predmet štátnej škúšky v rámci SEM Študijná literatúra: • zákon č. 24/2006 Z.z. + jeho novelizácie: zákon č. 287/2009 Z. z. a zákon č. 145/2010 Z.z. • vyhláška č. 113/2006 Z. z. • celoštátna učebnica PVČ na ŽP, VŠ Skalica, 12/2007 • skriptá: Majerník a kol.: Metodika PV na ŽP, 4/2008

2. ICC OBCHODNÁ CHARTA16 dobrých princípov ROŽP …5. Počiatočný odhad“Odhadnúť vplyvy novej činnosti alebo projektu na stav a ochranu ŽP pred tým, ako sa začne uskutočňovať a odhad vplyvov v prípade odstávky zariadenia, resp. sťahovania” (1991)dnes celosvetovo koordinovaný a jednotný proces EIA, uzákonenýzjednotenýštandardný POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE EIAje proces hodnotenia vplyvov určitej činnosti na ŽP na úrovni individuálnych projektov a jeho výsledky prispievajú k zlepšeniu rozhodovacieho procesu. • proces EIA (Environmental Impact Assessment) sa uplatňuje vo vyspelých krajinách od začiatku rokov 1970 • preventívny nástroj environmentálneho manažérstva a TUR činností - EIA POSUDZOVANIE VPLYVOV strategických dokumentov - SEA

3. Charakteristika procesu EIA (Environmental Impact Assesment) Cieľom posudzovania je ešte v štádiu prípravy danej činnosti: • Identifikovať a vyhodnotiť predpokladané vplyvy na ŽP • Určiť potrebné opatrenia na zamedzenie, alebo zníženie pôsobenia negatívnych vplyvov znečistenia a poškodzovania ŽP • objasniť a porovnať výhody a nevýhody danej činnosti vrátane jej variantov a to aj v porovnaní so stavom, ak by sa činnosť neuskutočnila. EIAje účinný preventívny systém, vychádzajúci z hodnotenia očakávaných vplyvov (negatívnych, pozitívnych), plánovaných zámerov, projektov, stavieb a politických záujmov na ŽP. • posudzovanie vplyvov je nástroj TUR • výber variantu – najmenej škodlivého zaťažovania ŽP • na posudzovaní vplyvov sa zúčastňuje veľa orgánov (navrhovateľ, ministerstvo ŽP, verejnosť, ...)

4. Vzťahy v procese EIA:

5. Proces EIA plní nasledovné úlohy: • kompletné vyhodnotenie vplyvov pred povolením činností • nenahrádza povolenie činnosti– podklad pre jeho vydanie • nenahrádza súhlas resp. posudok dotknutých orgánov • demokratická účasť verejnosti • účasť odborníkov a variantné riešenie zámeru Medzi základné vnútroštátne dôvody pre zavedenie EIA do právneho poriadku SR patria: • právo každého na priaznivé ŽP • zákaz pri výkone vlastníckych práv poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky, ŽP nad mieru ustanovenú zákonom • princíp prevencie spočívajúcu v predchádzaní ohrozovania a poškodzovania ŽP • princíp TUR • princíp „znečisťovateľ platí“

6. HISTÓRIA A VÝVOJ PROCESOV POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽP • Zákon o štátnej politike USA pre ochranu, r. 1970 • Zavedenie procesu posudzovania v ďalších krajinách – Kanada (1973), Austrália (1974), Nemecko (1975), Francúzsko a Írsko (1976), Luxembursko (1978), Holandsko a Veľká Británia ... Medzinárodné dohovory a smernice: • Smernica Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na ŽP z 27. júna 1985 Komisia ES pre ekonomiku, • Smernica Rady 97/11/EC z 3. marca 1997, meniaca Smernicu Rady 85/337/EEC o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na ŽP, • Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na ŽP presahujúcich štátne hranice, tzv. “Dohovor Espoo” – Espoo, Fínsko, 25.2.1991, k 23.1.1996 podpísalo Dohovor z Espoo 29 krajín,

7. Medzinárodné dohovory a smernice: • Smernica Európskeho spoločenstva o posudzovaní vplyvov niektorých plánov a programov na životné prostredie (2001/42/EK z 27. 6. 2001), • Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2003/35/ES, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa ŽP a ktorou sa menia a dopĺňajú, s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES, • Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach ŽP (“Aarhuský dohovor”) - Aarhus, Dánsko 1998.

10. Základné pojmy: Navrhovaná činnosť jeprojekt, stavba, prevádzka, zariadenia a iný zásah do ŽP. Vplyv na ŽP jeakýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na ŽP vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, ... Hodnotenie vplyvov na ŽP je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ŽP. Nulový variant je variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.

11. VÝVOJ POSUDZOVANIA VPLYVOV ČINNOSTÍ NA ŽP NA SLOVENSKU Legislatíva v oblasti posudzovania vplyvov na Slovensku: • zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP, • zákon NR SR č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.Z., • zákon NR SR č. 24/2006Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákon NR SR č. 287/2009Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. • Zákon NR SR č. 145/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. • Zákon NR SR č. 117/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. a zákon 24/2006 Z.z. • Vyhláška MŽP SR č. 113/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na ŽP

12. OBSAH ZÁKONA NR SR Č. 24/2006 Z.Z. O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽP Zákon sa skladá zo 6 častí a obsahuje 16 príloh • Prvá časť zákona – Základné ustanovenia • Druhá časť zákona – Posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom • Tretia časť zákona – Posudzovanie navrhovaných činností • Štvrtá časť zákona – Posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice • Piata časť zákona – Pôsobnosť orgánov štátnej správy • Šiesta časť zákona – Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia

13. Prílohy: P1 – strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu ich vplyvov na ŽP vrátane zdravia P2 – obsah a štruktúra oznámenia o strategickom dokumente P3 – kritériá pre zisťovacie konanie P4 – obsah a štruktúra správy o hodnotení strategického dokumentu P5 – obsah a štruktúra správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie P6 – obsah a štruktúra záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu P7 – doložka vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na ŽP P8 – zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na ŽP P9 – obsah a štruktúra zámeru P10 – kritériá pre zisťovacie konanie P11 – obsah a štruktúra správy o hodnotení navrhovanej činnosti na ŽP P12 – záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na ŽP P13 – zoznam činností podliehajúcich povinne medzinárodnému posudzovaniu z hľadiska ich vplyvov na ŽP, presahujúcich štátne hranice P14 – všeobecné kritériá na určenie značne nepriaznivého vplyvu presahujúceho štátne hranice P15 – obsah dokumentácie o hodnotení vplyvov navrhovaných činností presahujúcich štátne hranice P16 – zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a EÚ

14. Zmeny podľa zákona č. 287/2009 Z.z.: Zmeny sa týkajú hlavne § 18 zákona, podľa ktorého predmetom posudzovania je aj každá zmenanavrhovanej činnosti, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8. Zákon je doplnený prílohou č. 8a: Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. Zmeny podľa zákona č. 145/2010 Z.z.: Zmeny sa týkajú hlavne § 24 zákona, ktorý bol doplnení o § 24a, podľa ktorého sa za občiansku iniciatívu považuje najmenej 250 fyzických osôb, starších ako 18 rokov. Fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá písomné stanovisko sa považuje za účastníka konania.

15. Postup jednotlivých krokov posudzovania vplyvov činností podľa platnej legislatívy 1. etapa - ZÁMER 2. etapa - ZISŤOVACIE KONANIE 3. etapa - ROZSAH HODNOTENIA A ČASOVÝ HARMONOGRAM 4. etapa - SPRÁVA O HODNOTENÍ A JEJ VEREJNÉ PREROKOVANIE 5. etapa - ODBORNÝ POSUDOK 6. etapa - ZÁVEREČNÉ STANOVISKO 7. etapa - ROZHODOVANIE O POVOLENÍ NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 8. etapa - POPROJEKTOVÁ ANALÝZA

16. Povinné hodnotenie pozostáva z nasledujúcich krokov: • predloženie dokumentácie – Zámer, • určenie rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, • vypracovanie dokumentácie – Správa o hodnotení, • pripomienkovanie a verejné prerokovanie Správy o hodnotení, • vypracovanie posudku, • vypracovanie záverečného stanoviska. Zisťovacie konanie začína predložením zámeru a končí vydaním rozhodnutia, v ktorom príslušný orgán rozhodne, či sa činnosť: • bude posudzovať podľa zákona– proces posudzovania pokračuje ako v povinnom hodnotení krokmi 2 až 8, • nebude posudzovať podľa zákona– nasleduje povoľovací proces podľa osobitných predpisov.

17. Postupnosť a časové lehoty jednotlivých krokov posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

18. Postupnosť a časové lehoty jednotlivých krokov posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. - pokračovanie

19. ÚČASTNÍCI PROCESU POSUDZOVANIA, ICH PRÁVA A POVINNOSTI Príslušný orgán • orgán štátnej správy: Ministerstvo ŽP SR, krajský úrad ŽP, obvodný úrad ŽP • plní funkciu posudzujúceho orgánu • riadi a usmerňuje celý proces posudzovania • vypracováva záverečné stanovisko Navrhovateľ (FO alebo PO) – investor, resp. budúci realizátor činnosti • vypracúva a predkladá príslušnému orgánu príslušnú dokumentáciu (zámer, oznámenie o zmene, správu o hodnotení, prípadne ďalšiu dokumentáciu) pre potreby zisťovacieho konania Rezortný orgán • ústredný organ štátnej správy • slúži na získanie čo najobjektívnejšieho celoplošného pohľadu na potrebnosť a závažnosť navrhovanej činnosti • spolupracuje s príslušným orgánom pri určovaní rozsahu a harmonogramu hodnotenia a vypracávaní záverečného stanoviska

20. Povoľujúci orgán • obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov • vhodným uplatnením svojich požiadaviek, podnetov a stanovísk môže eliminovať niektoré problémy, ktoré by mohli byť prekážkou Schvaľujúci orgán • orgán verejnej správy príslušný na schválenie strategického dokumentu Obstarávateľ • subjekt, ktorý zabezpečuje vypracovanie strategického dokumentu Dotknutý orgán • orgán verejnej správy, ktorého súhlas, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti • jeho zapojenie do procesu posudzovania urýchli a uľahčí vlastné povoľovacie konanie Dotknutá obec • je to obec, na území ktorej sa má činnosť realizovať, alebo ktorej územie zasiahne vplyv činnosti • koordinátor styku s verejnosťou

21. Verejnosť • jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, združenia, organizácie alebo skupiny Zainteresovaná verejnosť • verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania • medzi zainteresovanú verejnosť patrí: • občianska iniciatíva, • občianske združenie, • mimovládna organizácia podporujúca ochranu ŽP. Občianska iniciatíva • najmenej 500 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 250 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktoré podpisujú spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti posudzovanej podľa zákona, • preukazuje sa podpisovou listinou, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, rok narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú. Splnomocnencom OI oprávneným konať v jej mene a prijímať písomnosti je fyzická osoba, ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Splnomocnenca je možné nahradiť na základe písomného vyhlásenia doručeného príslušnému orgánu inou fyzickou osobou, ak toto vyhlásenie podpíše väčšina členov občianskej iniciatívy.

22. Občianske združenie • môže vzniknúť na podporu OI, • skupina najmenej 250 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci. Mimovládna organizácia podporujúca ochranu ŽP • organizácia podporujúca ochranu ŽP založená podľa osobitných predpisov s viac ako dvojročnou pôsobnosťou. Odborníci • tvoria ich experti z rôznych oblastí vedy, techniky a praxe • môžu sa zúčastniť ako: • spravovatelia odborných posudkov, vyjadrení, • spravovatelia časti (alebo celej) dokumentácie zabezpečovanej navrhovateľom, • súčasť verejnosti, • účastníci odborných akcií súvisiacich s posudzovanou činnosťou, • spracovatelia posudku pre posudzujúci orgán, • pozvaní účastníci konzultácií posudzujúceho orgánu s dotknutou stranou.

23. 8 KROKOV POSUDZOVANIA ČINNOSTÍ V ZMYSLE ZÁKONA NR SR Č. 24/2006 Z.Z.

24. - pokračovanie N – navrhovateľ PrO – príslušný orgán

25. 1. krok: Z Á M E R • Navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát na elektronickom nosiči dát. Účelom zámeru je poskytnúť základné informácie najmä o: • plánovanej činnosti na danom území, • samotnom území, ktorého sa plánovaná činnosť týka, • stave ŽP územia, v ktorom sa má navrhovaná činnosť realizovať, • vplyvoch navrhovanej činnosti na ŽP, • návrhoch opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu predpokladaných škôd, • miere znečistenia, poškodenia zložiek ŽP, antropogénnej záťaži, • výhodách a nevýhodách navrhovaných variantov zámeru, • environmentálnych prínosoch navrhovanej činnosti.

26. Za vypracovanie zámeru je zodpovedný navrhovateľ. Zámer môže vypracovať buď sám alebo si jeho vypracovanie zabezpečí u odborne spôsobilých osôb. Zámer musí obsahovať najmenej 2 variantné riešenia činnosti - varianty zámeru, ako aj variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa zámer neuskutočnil – nulový variant. Varianty môžu byť: 1) lokálne (kde umiestniť stavby, činnosti) 2) technicko-technologické (výber environmentálne najvhodnejšej technológie) 3) kombinácia lokalizačno-technické 4) kombinácia opatrení Nulový variantmá hlavne porovnávací význam. Na základe žiadosti navrhovateľa môže príslušný orgán upustiť od požiadavky variantného riešenia zámeru, v žiadnom prípade však nemôže upustiť od uvedenia a vypracovania nulového variantu.

27. Odporúčaný obsah zámeru(príloha č. 9 zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP) 1) Základné údaje o navrhovateľovi 2) Základné údaje o navrhovanej činnosti 3) Základné informácie o súčasnom stave ŽP dotknutého územia 4) Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na ŽP a možnostiach opatrení na ich zmiernenie 5) Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom) 6) Mapová a iná obrazová dokumentácia 7) Doplňujúce údaje k zámeru 8) Miesto a dátum vypracovania zámeru 9) Potvrdenie správnosti údajov

28. POSTUP PREDLOŽENIA ZÁMERU PODĽA ZÁKONA Č. 24/2006 Z. Z.

29. 2. krok: Z I S Ť O V A C I E K O N A N I E V tomto konaní sa zisťuje, či vplyvy plánovanej činnosti budú také, že je potrebné ich posúdenie v zmysle zákona Sleduje a posudzuje sa tiež súlad navrhovanej činnosti: • so schválenými koncepčnými materiálmi pre SR, • s územno-plánovacou dokumentáciou daného regiónu, • s celkovou koncepciou rozvoja danej oblasti. Kritériá pre zisťovacie konanie - sú uvedené v § 29 zákona, v prílohe č. 10 1) Povaha a rozsah navrhovanej činnosti • rozsah navrhovanej činnosti, • súvislosti s inými činnosťami, • požiadavky na vstupy, • údaje o výstupoch, • pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.

30. 2) Miesto vykonávania navrhovanej činnosti Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na: • súčasný stav využitia územia, • súlad navrhovanej činnosti s územno-plánovacou dokumentáciou, • relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti • únosnosť prírodného prostredia. 3) Význam očakávaných vplyvov Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2 s prihliadnutím najmä na: 1. pravdepodobnosť vplyvu, 2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

31. Rozhodovanie pri zisťovacom konaní Pri zisťovacom konaní je potrebné zohľadňovať širšie priestorové a časové súvislosti. Počas rozhodovania má príslušný orgán právo uskutočniť podľa potreby ústne pojednávanie, obhliadku, prípadne osobitné rokovanie so subjektami, ktoré zaslali závažné pripomienky vyžadujúce objasnenie, resp. spracovanie znaleckého posudku. O právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu musia byť informované okrem navrhovateľa aj ostatné subjekty procesu posudzovania, pričom rozlišujeme dve základné povinnosti: • povinnosť príslušného orgánu – doručiť právoplatné rozhodnutie rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci (ak vznikli tak aj občianskemu združeniu a občianskej iniciatíve), • povinnosť dotknutej obce – informovať verejnosť o rozhodnutí spôsobom v mieste obvyklým.

32. Postup zisťovacieho konania podľa zákona 24/2006 Z.z.

33. 3. krok: R O Z S A H H O D N O T E N I A A Č A S O V Ý H A R M O N O G R A M Účelom tohto kroku je zabezpečiť účinné a organizované posúdenie, v ktorom sa upresní hodnotenie s ohľadom na druh a významnosť vplyvov, na riziká hodnotenej činnosti s prihliadnutím na konkrétnu environmentálnu situáciu. dialóg medzi posudzujúcim orgánom a ostatnými subjektami. Je potrebné zabezpečiť kvalitu a serióznosť uskutočnenia tejto etapy, pretože od toho závisí: • kvalita a komplexnosť vyhodnotenia vplyvov danej činnosti, ktorá sa sústredí na významné vplyvy podstatne ovplyvňujúce ŽP, • adekvátnosť konkretizovania požiadaviek na vyhodnotenie vplyvov činnosti s prihliadnutím na druh a riziká danej činnosti, ako aj špecifiká a okolnosti daného prípadu, • plynulosť a bezkonfliktnosť priebehu ďalších etáp procesu posudzovania.

34. Určovanie rozsahu hodnotenia podľa zákona Pri určovaní rozsahu hodnotenia príslušný orgán vychádza z prílohy č. 10 zákona. a) prihliada pritom: • na doručené stanoviská subjektov procesu posudzovania, • na svoje rozhodnutie v zisťovacom konaní, • na aspekty uvedené v tomto zákone, • na pripomienky dotknutej strany. b) určí pritom najmä: • ktoré z údajov má správa o hodnotení obsahovať, • na ktoré kritéria treba v správe o hodnotení osobitne prihliadať, • ktoré varianty riešenia treba podrobnejšie vypracovať, • počet vyhotovení správy o hodnotení, • ktorý zo súvisiacich činností sa prípadne budú posudzovať spoločne.

35. Aspekty určenia rozsahu hodnotenia vplyvov, výber variantov Spravidla sa môžu rozlišovať dva hlavné aspekty určenia rozsahu hodnotenia vplyvov: 1. Sociálny aspekt aký význam, resp. akú hodnotu má dotknuté územie, v ktorom možno očakávať vplyvy zámeru činnosti. Sociálny aspekt sa vytvára vnímaním rôznych hľadísk a záujmov: • záujem na zdraví a bezpečnosti miestnych obyvateľov, • záujem na zachovaní produkčnosti územia, • záujem na zachovaní turisticko-rekreačných a estetických hodnôt územia, • záujem na zachovaní a zveľadení ohrozených a chránených rastlinných a živočíšnych druhov, • záujem na zachovaní hodnôt ŽP. 2. Environmentálny aspekt Spočíva v hľadaní odpovedí na základné otázky: • Aké dôvody vedú k záveru, že navrhovaná činnosť ovplyvní ŽP v negatívnom alebo pozitívnom smere? • Aké zložky ŽP ovplyvní navrhovaná činnosť a akým spôsobom? • Ktoré sú významné vplyvy, a ktoré účinky určujú významnosť vplyvu?

36. Určenie rozsahu hodnotenia by malo obsahovať: • určenie účelových hraníc záujmového územia dotknutého vplyvmi činnosti, • výber variantov činnosti pre hodnotenie, • určenie prioritných problémových okruhov, • výber významných vplyvov, ktoré sa budú hodnotiť a určenie hierarchie, • určenie, odporúčanie metód pre hodnotenie a interpretáciu vplyvov • odporúčanie zriadiť informačné strediská, prípadne určiť koncepciu práce s verejnosťou. Určovanie časového harmonogramu V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť, a v prípade potreby aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia vplyvov činností. Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou je povinný bez zbytočného odkladu informovať vhodným spôsobom verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia a jeho časovom harmonograme. V osobitných prípadoch, ak sú údaje v zámere postačujúce, môže príslušný orgán v spolupráci s rezortným a povoľujúcim orgánom určiť, že správu o hodnotení nie je potrebné vypracúvať.

37. Určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a časového harmonogramu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

38. 4. krok: S P R Á V A O H O D N O T E N Í a jej V E R E J N É P R E R O K O V A N I E Účelom správy o hodnotení je poskytnúť informácie o navrhovanej činnosti vrátane jej variantov, vplyvov každého z variantov na ŽP a ich porovnanie s nulovým variantom. (príloha č. 11) Pri vypracovaní treba rešpektovať informácie o: • stave ŽP, • hodnotených vplyvoch, • hodnotení nulového variantu, • predpokladaných vplyvoch s určením ich významnosti, • navrhovaných ochranných a kompenzačných opatreniach. Správa o hodnotení musí byť písaná jasne a zrozumiteľne, pretože je dokumentom, ktorý bude zverejnený a ktorý sa bude verejne prerokúvať. Správa by mala byť spravidla 100 až 200 strán a musí obsahovať aj všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie.

39. Obsah správy o hodnotení Správa o hodnotení obsahuje v prvom rade základné údaje o navrhovateľovi, o zámere, o priamych vplyvoch navrhovanej činnosti na ŽP v lokalite činnosti a o požiadavkách na vstupy. Najrozsiahlejšou časťou správy o hodnotení je komplexná charakteristika stavu a kvality ŽP a hodnotenie vplyvov na ŽP. Získavanie informácií pre správu o hodnotení na vypracovanie správy o hodnotení sú potrebné: • informácie získané z existujúcich autorizovaných databázových zdrojov, • informácie získané priamym meraním alebo sledovaním v teréne, • informácie získavané kartometrickými metódami, • informácie získavané z diaľkového prieskumu zeme a pod.

40. Jednotlivé kapitoly, ktoré musí daná časť správy obsahovať, sú nasledovné: • Charakteristika hraníc dotknutého územia • Charakteristika súčasného stavu ŽP dotknutého územia • Hodnotenie predpokladaných vplyvov činnosti na ŽP a odhad ich významnosti • Opatrenia navrhnuté na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na ŽP • Porovnanie variantov činnosti a návrh optimálneho variantu • Návrh programu monitorovania a poprojektovej analýzy • Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov a spôsob získavania údajov o súčasnom stave ŽP v území, kde sa má činnosť realizovať • Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení • Zoznam príloh správy o hodnotení • Všeobecne zrozumiteľné zhrnutie • Zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení podieľali, ich podpis (pečiatka) • Zoznam doplňujúcich analytických správa a štúdií, ktoré sú k dispozícii u navrhovateľa • Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa

41. Základné princípy vypracovania správy o hodnotení Vzhľadom na ciele, ktoré má správa o hodnotení plniť, mali by sa spracovatelia riadiť nasledujúcimi princípmi: • Informácie o hodnotených variantoch činnosti, súčasnom stave a kvalite ŽP, hodnotení nulového variantu, atď. musia byť prezentované jasne, jednoznačne a prehľadne, s uvedením, na základe akých podkladov sa k daným záverom dospelo. • Je potrebné klásť veľký dôraz na grafické vyjadrenie všetkých informácií. • Pri výbere variantu činnosti, je potrebné jasne definovať kritériá, na základe ktorých sa tento výber uskutočnil. • Správa o hodnotení musí obsahovať záverečné zhrnutie. • Kompletné informácie a metodické neurčitosti pri posudzovaní vplyvov musia byť v správe jasne uvedené. • V správe by mali byť uvedení všetci hlavní riešitelia. Dodržaním týchto hlavných zásad sa zabezpečí vypracovanie kvalitnej a komplexnej dokumentácie, ktorá je vhodným podkladom pre rozhodovacie konanie.

42. VEREJNÉ PREROKOVANIE SPRÁVY O HODNOTENÍ S ohľadom na spravidla značný rozsah správy a s tým spojené náklady, zákon ustanovuje, ktorým subjektom príslušný orgán doručí správu o hodnotení, a ktorým len jej časť (záverečné zhrnutie). Pre túto etapu zákon stanovuje: • povinnosť vystavenia záverečného zhrnutia, • umožnenia nazerania a robenia výpisov, • verejného prerokovania správy, • doručenia príslušného záznamu príslušnému orgánu. Pre dotknutú obec vyplýva povinnosť zabezpečiť v spolupráci s navrhovateľom verejné prerokovanie správy do doby vystavenia záverečného zhrnutia. nevylučuje sa možnosť využitia aj ďalších foriem práce s verejnosťou, a to: • prednášky, • masmédiá, • rokovania s jednotlivými skupinami a pod.

43. Príprava a priebeh verejného prerokovania Postup prípravy verejného prerokovania: • včasné oznámenie termínu verejného prerokovania verejnosti dotknutých obcí, • vypracovanie zoznamu účastníkov verejného prerokovania a zabezpečenie ich účasti, • včasné rozoslanie pozvánok a informačných materiálov, • spracovanie hlavných environmentálnych problémov a výsledkov na oboznámenie verejnosti, • vypracovanie scenáru verejného prerokov., výber vhodného moderátora. Možný scenár verejného prerokovania 1. Otvorenie verejného zhromaždenia, 2.Vstupné informácie ústnym podaním a názorným výkladom na pripravených paneloch – výklad a prezentácia panelov: • panel modelu zámeru – prezentuje zástupca investora, • panel environmentálneho bloku – prezentuje zástupca zostavovateľov správy o hodnotení vplyvov činností na ŽP, • panel sociologického bloku – prezentuje zástupca tímu práce s verejnosťou.

44. 3. Riadená diskusia • majetkovo – legislatívne problémy, • sídelno – kompenzačné problémy, • organizačno – technické problémy, • environmentálne problémy. 4. Záver V rámci verejného prerokovania existuje niekoľko metód podania pripomienok, komentárov a stanovísk. Takýmito metódami sú: • vyplnenie pripomienkového hárku a odovzdanie priamo v mieste prerokovania, • ústne vyjadrenie, • zaslanie vyplneného a podpísaného pripomienkového hárku poštou, • vystúpenie s otázkou.

45. Postup doručenia správy o hodnotení, jej pripomienkovanie a verejné prerokovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Legenda: SoH – správa o hodnotení VZZZ- všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie

46. 5. krok: O D B O R N Ý P O S U D O K slúži ako odborný podklad pre vypracovanie záverečného stanoviska. Posudok spracujú pre príslušný orgán ním určené odborne spôsobilé fyzické a právnické osoby. Náklady na vypracovanie posudku znáša navrhovateľ. Posudok musí vždy obsahovať aj návrh záverečného stanoviska. Na vypracovanie posudku príslušný orgán poskytne jeho spracovateľovi potrebnú dokumentáciu: • správu o hodnotení, resp. zámer, • rozsah hodnotenia, • záznamy z verejného prerokovania, • písomné stanoviská k zámeru, • písomné stanoviská k správe o hodnotení.

47. Kritériá na hodnotenie kvality dokumentácie Keďže správa o hodnotení je dokumentom, ktorý najviac ovplyvňuje kvalitu procesu, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť kvalite dokumentácie. Charakteristika kvality dokumentácie: - Prijateľná kvalita spracovania: Trieda kvality A Trieda kvality B Trieda kvality C - Neprijateľná kvalita spracovania: Trieda kvality D Trieda kvality E Trieda kvality F - Nepoužiteľná dokumentácia: NP

48. Odporúčaný obsah posudku Ako je uvedené v zákone, v posudku sa vyhodnotia najmä: 1) Úplnosť správy o hodnotení 2) Stanoviská k správe o hodnotení Ide o vyjadrenie sa k pripomienkam a stanoviskám subjektov procesu posudzovania, ktoré boli zaslané k správe o hodnotení, ako aj o vyjadrenie sa k záverom z verejného prerokovania správy o hodnotení. • Úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov činnosti vrátane ich vzájomného pôsobenia Posudzovateľ musí brať do úvahy všetky očakávané vplyvy na ŽP, ako aj prijateľnosť zámeru pre dotknutú verejnosť a vplyvy na zdravie obyvateľstva • Návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň poznania Je potrebné posúdiť, či návrh technického riešenia zámeru je v súlade s dosiahnutým stupňom poznania a dostupnými technológiami (BAT) 5) Varianty riešenia činnosti 6) Návrh opatrení a podmienok na prevenciu, elimináciu a kompenzáciu vplyvov

49. Postup vypracovania odborného posudku podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

50. 6. krok: Z Á V E R E Č N É S T A N O V I S K O • Záverečné stanovisko je výsledným výstupom z celého procesu posudzovania danej činnosti podľa zákona. • Vypracúva ho príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia v lehote jedného mesiaca od obdržania posudku. • Príslušný orgán uvedie, či odporúča alebo neodporúča realizáciu navrhovanej činnosti, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania.