1.73k likes | 2.04k Vues
R É T O R I K A. PRE PRÁVNIKOV Alexander Bröstl. Rétorika je umenie schopné v každom danom prípade vystihnúť, čo je presvedčivé. Lysias, Reden. Band I, II. Darmstadt 2004. Demosthenes, Řeči na sněmu. Arista Baset, Praha 2002. Aristoteles, Rétorika. Thetis, Martin 2009.
E N D
R É T O R I K A PRE PRÁVNIKOV Alexander Bröstl
Rétorika je umenie schopné v každom danom prípade vystihnúť, čo je presvedčivé • Lysias, Reden. Band I, II. Darmstadt 2004. • Demosthenes, Řeči na sněmu. Arista Baset, Praha 2002. • Aristoteles, Rétorika. Thetis, Martin 2009. • Marcus Tullius Cicero, Rečník. Reči proti Catilinovi Filipiky a iné. Tatran, Bratislava 1982. • Marcus Fabius Quintilianus, Institutio oratoria. Books I -III. Cambridge (Mass.) - London 1920.
RÉ T O R I K A Rétorika = techné rhétoriké, ars rhetorica – umenie rečnícke, ako odborná veda definovaná v staroveku Gorgias – πειθούςδημιουργός – presviedčateľka Quintilianus – bene dicendi scientia – znalosť, ako dobre hovoriť Hlavná úloha: pripraviť pre vystúpenie na verejnosti POLITICKÚ REČ – γενοςσυμβούλευτικον, genus deliberativum = poradný alebo úvahový druh reči; SÚDNU REČ – γενοςδικανικον, genus iudiciale = súdny druh reči; SLÁVNOSTNÚ REČ – γενοςεπιδεικτικον, genus demonstrativum = ukážkový druh reči
VÝVOJ RÉTORIKY, PRVÁ PRÍRUČKA, UČITELIA Sicília – prvá polovica 5. storočia pred Kr. demokratické prevraty (Akraganto, Syrakúzy) sprístupnili politickú kariéru každému občanovi. Korax zo Syrakúz, autor technérhétoriké = prvej učebnice Teisiás – učiteľ Lysia a Isokrata, vlastný zakladateľ rétoriky ako učebnej disciplíny, ako aj súdnej reči Štruktúra reči: prooimion = úvod, agón = zápas, diégésis = rozprávanie, pistis = dôkaz a epilogos = doslov
SLÁVNOSTNÁ PREDNÁŠKA Gorgias – diplomatické vystúpenie v Aténach v roku 427 pred Kr. znamenalo prenesenie sicílskej výrečnosti do vlastného Grécka. Dôraz na vzbudzovanie afektov (πάθη), vytvoril vzletný štýl a bol zakladateľom náuky o figúrach (Γοργίειασχήματα). Sofistika silno ovplyvnila vývoj rétoriky svojím relativizmom. Hlavnou úlohou rečníka bolo presvedčiť poslucháčov, že pravda je to, čo sa im ako pravda predkladá. Učili Ton héttólogonkreittó (τονήττόλογονκρειττό) „slabší dôvod robiť silnejším“.
LYSIAS (asi 445-380) • Žil ako metoikos v Aténach (syrakúzsky občan), prenasledovaný Eratosthénom, jedným z 30 tyranov, pripravený o majetok. Žil ako logograf, písal reči pre klientov. • Traduje sa 428 rečí pod jeho menom, 233 uznaných za pravé, 32 súdnych rečí a 2 slávnostné. • Cvičná reč o láske: paradoxná téza, že treba milovať práve toho, kto lásku neopätuje (Faidros) • Výstižné charakteristiky, prirodzený a jednoduchý sloh, písané hovorovou atičtinou.
ISOKRATES (436-338) – ARISTOTELES (384 - 322) Isokrates vytvoril vlastný štýl a určil tri hlavné predpoklady dobrého rečníka: fysis = prirodzené vlohy (natura), paideia = vzdelanie (doctrina) chreiakaiempeiria = cvik a skúsenosť (exercitatioetusus) Najdôležitejším antickým dielom o rétorike je Aristotelova Rétorika (3 knihy), ktorá má veľký vplyv počas mnohých storočí. Prvé dve knihy sú o heurésis = vyhľadávaní hlavných bodov pre argumentáciu, tretia je o jazykovej formulácii = lexis, o rozvrhnutí látky = taxis.
DÉMOSTHENÉS (384 – 322) Najslávnejší antický rečník, živil sa ako logograf, t. j. písal za odplatu reči pre iných, ktorí ich potom prednášali pred súdom. 60 rečí (+ 56 úvodov k súdnym rečiam). Skoro sa politicky exponoval – upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré Aténam a aténskej slobode hrozí od Filipa II. Macedónskeho. V roku 351 reč proti Filipovi, výzva do vojny. 349-348 = tri reči olynthské. Peri tés eirenés (O mieri, 346) 2. a 3. reč proti Filipovi = 344 a 341 (tretia reč: vrchol tvorby, politický bystrozrak a vášnivá útočnosť, morálny a politický závet) Peri tú stefanú (O venci); demégórie = reči v sneme
THEOFRASTOS (asi 371-286) • Aristotelov žiak stanovil 4 požiadavky štylistiky: • Cnosť reči – aretai tés lexeós = virtutes dicendi • Jazyková správnosť • Zreteľnosť • Primeranosť a ozdobnosť Teória troch štýlov: • Jednoduchý – charaktér ischnos = genus subtile (súR) • Stredný – charaktér mesos = genus medium (poradR) • Vznešený – charaktér megaloprepés = g. grande (slR) 1. Lýsiás, 2. Ísokrates, Démosthenés, 3. Gorgiás
Marcus Tullius CICERO (106 – 43 pred Kr.) • Zachovalo sa 58 súdnych rečí a politických rečí prednesených pred ľudom a v senáte. • Súdne – In Gaium Verrem – 7 rečí Proti Verrovi, správcovi provincie Sicília v rokoch 73 -71 • Politické – In Catilinam – 4 reči Proti Catilinovi • 14 rečí proti Marcovi Antoniovi (filipiky) • Rečnícke spisy – O rečníkovi (De oratore) • Filozofické diela – De re publica, De legibus, dialogické • Cicero vytvoril latinskú filozofickú terminológiu (eklektika)
Cicero clarissimus omnium oratorum Romanorum erat. • Rečník má zamerať pozornosť na 3 stránky reči: na to, čo povie, na akom mieste to povie a akým spôsobom. • Každá právna diskusia alebo verejná polemika sa krúti v podstate okolo toho, či istá vec jestvuje, čo je to za vec a aké má vlastnosti. Na jestvovanie veci ukazujú príznaky. Čo je to za vec, o tom hovoria definície. Otázku aká je, ozrejmujú kategórie dobra a zla. Aby ich rečník mohol využívať, usiluje sa podľa možností odviesť diskusiu od konkrétnych osôb a okolností. Topoi = miesta, register argumentov, A.
Marcus Fabius QUINTILIANUS (asi 35 – 96) • Platený učiteľ rečníctva (eloquentiae professor), advokát, získal si vážnosť i majetok (Plínius Mladší, Tacitus) • Institutio oratoria 12 kníh (Úvod do rečníctva) výchova, vzdelanie, podstata a zložky rétoriky • 3.- 6. – inventio (zhromažďovanie materiálu) • 7. – dispositio (utriedenie) • 8.-9. – elocutio (štylistická úprava, formálna stránka, figúry) • 10. – o čítaní a o napodobňovaní dobrých autorov • 11, - memoria et actio (umenie naspamäť a prednes) • 12. ostatné, okrem technickej dokonalosti.
Neskoroantický autor Martianus Capella r. 415 (dielo De nuptiis philologiae et Mercurii – O spojení filológie s Merkúrom), opisuje 7 slobodných umení: • Septem artes liberalis, ktoré sú súčasťou orbis doctrinae (enkyklios paideia) – všeobecného okruhu stredovekého vzdelania. • TRIVIUM – tri slovné odbory (gramatika, rétorika, dialektika) • QUADRIVIUM – štyri číselné odbory (aritmetika, geometria, astronómia, hudba) • Gramatika – literatúra prevažne antickej doby • Rétorika – zostavovanie listín a dopisov (P a E)
Dialektika – logika a filozofia v súčasnom význame (argumentácia proti kacírom) • Absolvent štúdia týchto umení = baccalaureus • Názov trivium • Quadrivium = magister artium (liberalium) • Súčasné významy.
Novšie dejiny rétoriky • Augustinus a stredoveká rétorika • 16. storočie – rétorické vzdelávanie (Peter Ramus), Bacon, Hobbes, Hugh Blair • Politická rétorika – Americká a Francúzska revolúcia, John Quincy Adams • Harvardova univerzita • Chaim Perelman, Henry Johnstone, Jr., Kenneth Burke, Lloyd Bitzer, Edwin Black, Stephen Toulmin
Jazyk, reč a komunikácia • Pomocou jazyka ľudia komunikujú. • Reč je pojem v opozícii k pojmu jazyk. Reč je realizácia, použitie jazyka ako systému v konkrétnych dorozumievacím aktoch (oznámenie, správa). • Komunikácia = výmena informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi živými bytosťami, obyčajne prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov. Communicare = (u)robiť spoločným.
Rétorické prvky štýlu • Dôležité nástroje rečníka, ktoré majú zmysel na začiatku, v hlavnej časti i na konci reči: • analógie a metafory – nevyskytujú sa len v historických knihách, ale aj v bežnej reči, obrazy obrazové porovnania, dobre sa vnímajú a pamätajú: • Všetci sme na jednej lodi. Vidieť svet cez ružové okuliare. • anekdoty, príbehy – dobrá a zlá anekdota • vtipy – opatrne, nikdy nevieme, ako poslucháči zareagujú • citáty • Kto nikdy nemení názor, ten možno nijaký nemá. Alberto Moravia • Ľudia vidia veci aké sú a hovoria Prečo? Ja však snívam o veciach, aké nikdy neboli a hovorím: Prečo nie? Robert Francis Kennedy
Rétorické prvky štýlu • Akumulácia • Alegória • Alúzia • Anafora – Epifora • Anastrofa • Antitéza • Apostrofa • Asyndeton – polysyndeton
Rétorické prvky štýlu • Contradictio in adiecto – čierne mlieko • Correctio – testy dopadli zle, ... • Epiteton • Eufemizmus • Hyperbola • Irónia – • Katachréza – zub času, ktorý vysušil už nejednu slzu, aj túto ranu nechá zarásť trávou • Kyklos – Richard Levie srdce
Rétorické prvky štýlu • litotes • metafora • metonymia • Onomatopoja • oslovenie • perifráza • personifikácia • rečnícka otázka • synonymum
Hlas udržiava náladu • Popri reči tela je to hlas a spôsob ako hovoríte. • Faktory dôrazu, ktoré dávajú hlasu dobrý zvuk a umožňujú úspešný dôraz: • Dýchanie: predpoklad dobrého hlasu – bránica, brucho a prsia sú zdola nahor zásobované vzduchom. Nádych a úplný výdych, nový vzduch krátko a výdatne • Hlasová rezonancia – vznik tónu • Artikulácia • Modulácia a dynamika
Pokrok projektu je skutočne pozoruhodný. • Prečítajte túto vetu viackrát a meňte dôraz a spôsob reči: • Neutrálne, pochvalne, hrdo, vecne, cynicky, s úľavou kriticky, priateľsky, s blahosklonným humorom. • Churchill a celý rad ďalších slávnych rečníkov si v rukopise prejavu poznačili dôraz, intonáciu
Pozitívne slová – negatívne slová • Rád nemožné • Pre Vás nepravdepodobné • Teším sa nie • Ďakujem ale • Prosím ani tušenie • Áno stres • Aktívne nezamestnaný • Zdravo chorý • Ospravedlňujem sa
Dráždivé frázy • Tak už raz konečne poriadne počúvajte... • To ste určite zle rozumeli... • To už je celkom dobré, ale... • Taká hlúposť... • Na ženu ste celkom inteligentná... • Typický muž... • To nemožno tak vidieť...
Nárečie, tempo reči a prestávky • Možno hovoriť v nárečí? • Tempo: príliš rýchle, zabúdanie na prestávku; „mať to čo najskôr za sebou“. • Nuda, ale využitie pauzy.
Správna voľba slov • Okrem slov, ktoré sa dajú vykladať rôzne, existujú slová s pozitívnym účinkom a slová s negatívnym účinkom. Priateľstvo, láska, mier – nenávisť, pomsta, nadávky... • Moc slov: vyjadrenie skúsenosti a „nositelia“/ nosiče energie. • Magické slová • 2001 – SR : 11. september – SR: boží bojovníci • 2002 – SR : Teuro • 2003 – stará Európa – SR: ľudský kapitál • 2005 – spolková kancelárka
Hovoriť jasne a zrozumiteľne • Krátke vety, slovesá = 1 v/8s • Jednoduchosť a jasnosť – bežne, málo cudzích slov, ľahko sledovateľné myšlienky • Členenie, poriadok (štruktúra) – stavba, niť • Krátkosť, pregnantnosť - KISS • Podnetné prídavky (príklady, porovnania, spoločne riešiteľné otázky)
Neverbálna komunikácia • Zrakový kontakt – nadviazanie a udržiavanie zrakového kontaktu. Čítaný a voľný prejav. Poznámky. ZK ako emocionálny kontakt. • Nepreháňať. • Malé skupiny – veľké publikum (WMU). • Ruky – rybárske gesto. Nie pasívne, ani príliš aktívne. • Významové gestá; dirigentské gestá. • Ako rečník dávať pozor na účinky týchto gest:
Gestika • Veľké pohyby – pomalé, pátos a naliehavosť • Rýchlosť pohybov – živosť emócií, impulzívnosť, • oduševnenosť, zúrivosť • Malé pohyby – zdržanlivosť, neškodnosť • Ruky skrížené na prsiach (nevhodné pre R) • Otvorené dlane – dôvera • Dlane dolu, hore, oproti sebe – súhlas, aktivita; žiadosť o pokoj, pribrzdenie; stop, obrana • Päsť – sila, agresia, najstaršia zbraň
Neverbálna komunikácia • Mimické prejavy – výraz tváre. • Gestické prejavy – jedna z najdôležitejších foriem NK, staršia ako reč. • Zrakový kontakt – reč očí, wake-up. • Posturika – poloha tela, rúk a nôh, pohyby hlavy • Proxemika (proxima) – vzdialenosť, vedecká disciplína, ktorá študuje interpersonálnu osobnú vzdialenosť, rolu priestorovej vzdialenosti v sociálnej interakcii (Edward T. Hall, 1959), sféry. • Haptika – dotyky.
Vstup má vysokú prioritu: buduje kontakt • Poznačte si začiatok, slovo za slovom: naučte sa úvodné vety naspamäť. • Prvý dojem • Výzor a vystupovanie (haló-efekt) • Varianty začiatku reči: • kompliment • aktuálna udalosť • osobný zážitok • zaujímavá (rečnícka) otázka • provokatívna téza alebo paradoxná výpoveď • výzva na spoluprácu
Prekonávanie trémy • prekonanie tým, že rečník • sa dobre pripraví, • často reční a stupňuje svoj výkon, získava väčšiu rečnícku prax, • chce nevyhnutne niečo povedať, • hovorí o niečom, v čom sa dobre vyzná a o čom je presvedčený, • si vopred pozrie miestnosť, javisko, dejisko... ADRENALÍN sa vylučuje = energia, FLOW
OSLOVENIE • Vhodná formulácia oslovenia je prvé nadviazanie kontaktu rečníka s publikom. Je súčasťou prvého dojmu, preto ju treba dobre premyslieť: vždy má byť zdvorilá a priateľská. • Historické oslovenia. • Odporúčania: • Prispôsobte oslovenie publiku. • Formulujte ho podľa situácie dôverne alebo s odstupom. • Cielene oslovte vybrané skupiny počas prednášky/ prejavu. • Upustite od oslovenia „prítomní“, mnohí nie sú iba prítomní (prítomní ale nie ďalej zúčastnení). • Kombinujte oslovenie s obsahom „Na tomto mieste, kolegyne, kolegovia musím niektoré veci objasniť...“
Privítanie osobností • Pri oficiálnych príležitostiach sa odporúča obmedziť počet osôb alebo funkcionárov, ktorých priamo oslovujeme, na 5. Nerozširovať, lebo pozornosť sa rýchlo stráca. Nejestvuje stále pravidlo ako postupovať pri vítaní vysokopostavených osôb. Niektoré pravidlá: • Privítajte hierarchicky vyššie osoby najprv, pri rovnakom rangu najprv dámy (ladies first) • Starších pred mladšími • Volených pred vymenovanými a nositeľov mandátu pred úradníkmi • Celoštátnych pred lokálnymi, komunálnymi. • (Vydarené oslovenia – nevydarené oslovenia)
Tajná zbraň rečníka = otázka • Rečnícka otázka – klasika. RO neočakáva odpoveď od poslucháča, ale zdôrazňuje určitú výpoveď. Môže byť provokatívna. • Položená tak, aby nikto z publika nedvíhal ruku a nechcel na ňu odpovedať. • 2 varianty RO • 1. Neželaná odpoveď. Otázka je samoobjasňujúca a nevyžaduje reakciu. „Chceli by ste darovať peniaze ministrovi financií?“
Uzavretá rečnícka otázka, na ktorú každý odpovie nie. • 2. Rečník sám odpovie na otázku. • „Kedy už dnes ľudia nie sú v strese?“ • Otázky typu Multiple-Choice: • Sú to uzavreté otázky s viacerými možnými odpoveďami. Test, v ktorom možno označiť (krížikom) rôzne políčka. Tieto otázky sú príležitosťou zapojiť veľké publikum, vstúpiť do „dialógu“ s mnohými ľuďmi. Rečník tak môže získať aj informácie o svojich poslucháčoch.
Prosím, zdvihnite ruku: Kto z vás už zažil takú situáciu viac ako 10x? Kto viac ako 5x? Viac ako raz? Kto ešte vôbec nie? • PROTIOTÁZKA = 2 varianty • 1. Rečník reaguje na otázku vlastnou otázkou, namiesto toho, aby na ňu odpovedal. „Nie je dnešná mládež príliš slobodomyseľná?“ • „A neboli by ste to radi zažili v mladosti aj Vy?“ • 2. Rečník vráti rovnakú otázku, ktorú dostane, v preformulovanej podobe tomu, kto ju dal. Táto technika sa vzťahuje na problémových poslucháčov a na drzé otázky. • „Nevidíte to príliš jednoducho?“ • „Ako to teda vidíte Vy?“
Ricochetova otázka • Pri tejto otázke rečník posúva otázku, ktorú dostal, publiku. To sa hodí, ak je to otázka • dobrá, zaujímavá pre všetkých; • ktorú rečník chcel tak či onak položiť; • na ktorú sú rôzne názory a rečník by si ich chcel vypočuť; • pri ktorej je dôležité zistiť, čo na ňu povedia ostatní; • na zodpovedanie ktorej rečník potrebuje získať čas.
„Môžete uviesť konkrétny príklad?“ • „Existuje veľa dobrých príkladov. Dámy a páni, mohol by niekto z vás uviesť dobrý príklad pre kolegu v druhom rade?“ • PRIAMA OTÁZKA • Prednášajúci napokon môže položiť aj „pravú“ otázku poslucháčom, pri ktorej čaká na odpovede. Interaktívna prednáška predpokladá, že zapojíme aj poslucháčov. Môže ísť aj o variant otázky, ktorou sa prihovoríme nepozorným poslucháčom, aby sme ich prebrali: „Pán kolega, čo Vy na to poviete?“
Ako zaobchádzať s otázkou? • Ak sa počas prejavu/ prednášky niekto z publika na niečo opýta, rečník má v zásade tri možnosti: • 1. Priamo odpovie na otázku: v mnohých prípadoch je to najlepšia reakcia. Pri nejasnostiach je to prvá voľba, pretože problémy zrozumiteľnosti sa takto ihneď odstránia.
Aby ste na otázku odpovedali správne, pamätajte si 4 kroky: • 1. Nadviažte zrakový kontakt, aby ste si pozreli toho, kto kladie otázku. • 2. Vypočujte si otázku, dobre počúvajte. • 3. Zopakujte otázku. Overte si, či ste všetko rozumeli správne a vlastnými slovami zopakujte otázku. Ak od toho, kto sa pýta príde signál O. K. začnite s odpoveďou. Ak nie, vyjasnite si, ako bola otázka myslená. • 4. Odpovedzte, alebo odkážte na neskôr.
Možno byť vďačný za otázku. Často osoby v publiku ticho sedia, hoci niečo nerozumeli. • Tešte sa z každej otázky, signalizuje záujem a umožňuje reakciu (oveľa nepríjemnejší sú poslucháči, ktorí sa dodatočne sťažujú na to, že ničomu nerozumeli). • 2. Rečník odkáže na neskôr. • 3. Rečník prepočuje otázku. Normálne to pôsobí neúctivo a dostáva sa tak do zlého svetla. V osobitných prípadoch – ako v politických diskusiách alebo pri „rušiteľovi“, ktorý zjavne provokuje – môže mať ignorancia zmysel.
Nebezpečné chyby pri odpovedi • 1. Mnohé alebo pridlhé odpovede. Dobrý rečník odpovedá krátko a výstižne. Zameriava sa na otázku. • 2. Odpovedať príliš rýchlo. • 3. Vyhradiť príliš veľa pozornosti osobe, ktorá sa pýta. • Berte toho, kto sa pýta vážne. Cynizmus, drzosť, zosmiešnenie. Strata rešpektu publika.
Cudzie slová, cudzia reč • Prediktívny empiricizmus inherentný v neotomistickom odmietnutí metafyziky ako metafyziky typicky charakterizuje substantívnu epistemiológiu tak jasne demonštrovanú Weberstromovou implicitnou akceptanciou sémanticky normatívnych tvrdení, ktoré vyslovil Haranmere vo všetkých svojich neskorších prácach o voluntaristickej teleológii.
Winston Churchill: vládne vyhlásenie z 13. mája 1940 • „Nemôžem Vám ponúknuť nič iné ako krv, utrpenie, slzy a pot. Stojíme pred najťažšou skúškou. Pred nami je veľa, veľa dlhých mesiacov boja a bolesti. Opýtate sa: Aká je naša politika? Odpovedám: Naša politika je viesť vojnu na vode, na súši i vo vzduchu, so všetkou našou mocou a silou, ktorú nám môže Boh prepožičať. Viesť vojnu proti príšernej tyranii, ktorá nemá obdobu v temnom a smutnom katalógu ľudských zločinov. To je naša politika.
Pýtate sa: Čo je naším cieľom? • Môžem to povedať jedným slovom: víťazstvo – víťazstvo za každú cenu a napriek všetkej hrôze. Víťazstvo, nech už je cesta k nemu akokoľvek dlhá a ťažká; pretože bez víťazstva neexistuje ďalší život. Ďalší život pre britské impérium, ďalší život pre to, za čo sa britská ríša zasadzovala, za po stáročia trvajúci a ľudský rod • Preberám však svoju úlohu plný energie a nádeje. Som si vedomý toho, že je neprípustné, aby naša vec stroskotala. Cítim sa byť v tomto okamihu oprávnený požiadať Vás všetkých o pomoc a volám: Hor sa, poďme zjednotenými silami spoločne kráčať vpred!“
Som Berlínčan= Ich bin (ein) Berliner • Moji Berlínčania a Berlínčanky, • Som hrdý na to, že dnes prichádzam do Vášho mesta ako hosť Vášho vynikajúco vládnuceho starostu, ktorý vo všetkých častiach sveta predstavuje symbol bojového a odolného ducha Západného Berlína. Som hrdý na to, že som mohol navštíviť Spolkovú republiku Nemecko spolu s Vaším vynikajúcim kancelárom, ktorý po dlhé roky určoval politiku spolkovej vlády v smere demokracie, slobody a pokroku.
Som hrdý na to, že som dnes prišiel do Vášho mesta v spoločnosti amerického spoluobčana. • Generála Claya, ktorý tu pôsobil v čase najťažšej krízy, cez ktorú toto mesto prešlo a ktorý znovu príde do Berlína, ak to bude nevyhnutné. • Pred dvetisíc rokmi naj vetou, ktorú mohol človek vysloviť bola veta: Som rímsky občan. Dnes je naj veta, ktorú niekto v slobodnom svete môže vysloviť: Som Berlínčan (Ich bin ein Berliner). Som vďačný môjmu tlmočníkovi za to, že moju nemčinu ešte lepšie preložil.
Pôsobenie hlasu • Cvičenie: vstup do miestnosti s viacerými/ mnohými osobami – reakcia (slabý – silný hlas) • Artikulácia: lenivá výslovnosť, ťažký jazyk, prehltávanie alebo prílišné zdôraznenie slabík. • BP, BP, BP • BRRRRR, lámanie jazyka modulácia, dynamika.
Zabráňte • Monotónnemu prejavu, rýchlo bez prestávok, falošný pátos, neprimerané alebo žiadne rozdiely medzi nahlas, potichu, vysoko, nízko, pomaly, rýchlo. • POKÚŠAJTE SA • O plastickosť reči, pointovanie, zmena rytmu, reč vo vzťahu k obsahu, rozlišovania. Po 2 vety (ľubovoľný text)