Etika zdravotnej služby

1. Etika zdravotnej služby Tatranská Kotlina 2.3.2009

2. Základné pojmy a definície medicínskej etiky • Morálka – mravnosť všeobecné pravidlá, praktické zásady, hodnoty, normy spoločenského správania a vedomia • zásady – základné hľadiská, stanoviská • hodnoty – názory na to, čo je dobré a spravodlivé • norma – najjednoduchšia požiadavka na morálne správanie

3. Mravné normy • slúžia ako návod, sú odporučením chovania a jednania, ktoré sú žiaduce v rozmanitých profesijných situáciách • vychádzajú z cieľa, ktorý má byť dosiahnutý • norma má vždy nejaký účel • odráža profesionálnu povinnosť, ktorá funguje ako určitá modifikácia spoločenskej zákonitosti • norma nedáva presný recept • prejavuje sa v nich sociokultúrna atmosféra • mravné normy sú realizované vtedy, keď tí, ktorým sú určené ich príjmu

4. Etika – náuka o mravnosti • rieši otázky o podstate a konaní mravného dobra, resp. zla z hľadiska človeka a spoločnosti • morálne dobro – vedomé a dobrovoľné správanie podporujúce pozitívny vývoj človeka a spoločnosti • morálne zlo – konanie v opačnom zmysle v dôsledku nedostatočného chápania morálnej zodpovednosti

5. Etika • deskriptívna etika – predstavuje opis a hodnotenie praktického správaní sa ľudí v danom prostredí • normatívna etika – súbor pravidiel a teórií o hodnotení ľudského správania • profesionálna - etická problematika daného povolania, odboru • medicínska etika – konanie dobra zameraného na ochranu zdravia a života človeka • bioetika – etické konanie dobra v prospech človeka a prírody • laická – vychádza z prameňov prirodzeného poznania – etické postoje jednotlivca a spoločnosti voči seba samému, rodine, národu, svetu, prírode • teologická – popri prirodzenom poznaní sa odvoláva aj na nadprirodzené - zjavenie

6. Cieľ etiky • skúmať kvalitu vzťahov postojov medzi jednotlivcami podľa profesie • formulovať povinnosti a zodpovednosť jednotlivcov, stanoviť mravné normy profesie • analyzovať eticky komplikované situácie, stanovenie cieľov a hodnôt • štúdium interpersonálnych vzťahov na pracovisku

7. História • Starovek – vzťah človeka k človeku závislý od spoločenskej úrovne • Sokrates (469-399 pr. Kr.) – poznanie seba samého – objektívne ak je rovnaké pre mnohých ľudí • Platón (427-347pr.Kr.) – zdravie je vonkajšie dobro • Hippokrates (460-377pr.Kr.) – dôraz na osobnosť lekára - prísaha

8. História • Židia – náboženstvo – prikázania v Starom zákone • Kresťanstvo – príklad o milosrdnom Samaritanovi • V Číne v 7.st.po Kr. – taoistickí lekári • Stredovek –Tomáš Akvinský • Novovek – prirodzené poznanie kritéria mravnosti (Hobbes) • 17. str. altruizmus – sledovanie pocitu blaha, šťastia i bolesti aj toho druhého • Etický racionalizmus – 18. str. E. Kant • Liberalizmus – osvietenci • Marxizmus-leninizmus • Existencionalizmus – západné európske krajiny (A.Sartre)

9. História • vrcholom - dekadentizmus, libertinizmus, amoralizmus – človek má robiť to, na čo má chuť • anarchizmus – vyšší stupeň morálnej degradácie • Súčasná kríza etického myslenia – problémy bioetiky, génová manipulácia, sterilizácia, náhradná fertilita, UPT, eutanázia... • F.Nietzsche – doterajšiu morálku nahradil novou, všetko slabé podlieha silnému • počas II. sv. vojny – vyhladzovanie rás, neľudské zákroky • 1947 Norimberský kodex zakázal tieto pokusy • 1948 Ženevská deklarácia – zaväzuje lekára rešpektovať vôľu chorého

10. Helsinská deklarácia • Helsinská deklarácia - prijatá 18. svetovým lekárskym zhromaždením v Helsinkách, Fínsko, jún 1964, doplnená 29. svetovým lekárskym zhromaždením v Tokiu, Japonsko, október 1975 a 35. svetovým lekárskym zhromaždením v Benátkach, Taliansko, október 1983 • úloha – chrániť dôstojnosť a integritu človeka pred zneužitím na experiment

11. Filozofia • každá filozofia a náboženstvo obsahujú praktickú časť, ktorá sa nazýva morálkou, etikou, životnou alebo praktickou filozofiou • s tým súvisí postoj k eutanázii – tzv. milosrdné skrátenie utrpenia nevyliečiteľne chorého • postoj k filozofii, resp. náboženstvu je pre každého základným východiskom, z ktorého sa odvodzuje vzťah k sebe (sebaúcta, sebahodnotenie, predstavy o život. cieľoch)

12. Cieľ zdravotníckej etiky • humanizácia medziľudských vzťahov • usmernenie chovania a jednania pri profesionálnych výkonoch v zdravotníctve • úsilie vhodným spôsobom uspokojiť liečebné, psychické, sociálne, kultúrne, duchovné a iné potreby pacientov/klientov

13. Determinácia etického jednania je určená • filozofickými, ideovými, náboženskými názormi a postojmi • teóriou ošetrovateľstva a medicíny a príslušnou etikou • právnym systémom, zákonnými normami, ktorými sa riadi zdravotná starostlivosť • vedecko-technickou úrovňou a materiálnou a personálnou vybavenosťou na pracovisku • postavením zdravotníka a vymedzenými povinnosťami a zodpovednosťou • osobnými vlastnosťami a úrovňou medziľudských vzťahov

14. Základné princípy medicínskej etiky • Prospešnosť – beneficincia – každý koná v záujme života a zdravia pacienta • Neškodnosť – non-maleficiencia – nepoškodenie pacienta • Autonómia – svojbytnosť – rešpektovať práva pacienta • Spravodlivosť – justice – poskytovať starostlivosť každému rovnako • Informovaný súhlas

15. Medicínska etika a právo • V právnej oblasti ide o klasifikáciu konania v termínoch právneho poriadku • Vynútiteľnosť súdnych rozhodnutí je garantovaná štátnou mocou • Dodržiavanie etických noriem je vynútiteľné štátnou mocou • Hlavná úloha – formovať mravné postoje zdrav. pracovníkov, ktoré budú vlastné a s ktorými budú stotožnené

16. Etické požiadavky na zdrav. pracovníka • Telesne a duševne zdravý • Odborná a osobnostná zdatnosť • Prosociálne cítenie • Empatia • Solidárnosť s chorými • Zodpovednosť - voči chorým, spoločnosti a sebe • Svedomie • Sebavedomie • Komunikatívnosť najmä s chorými a príbuznými • Sympatia, osobný image • Stavovské cnosti – bezúhonnosť, stav, česť

17. Návrh práv pacientov • Právo na ohľaduplnú, humánnu a vysoko odbornú starostlivosť • Právo na úplnú, zrozumiteľnú, taktne vyslovenú a pochopiteľnú informáciu od lekára týkajúcu sa zdravotného stavu • Právo vysloviť svoj súhlas s ďalším liečebným postupom • Právo duchovnú pomoc a útechu

18. Práva dieťaťa • 1989 Deklarácia o právach dieťaťa • nárok na všetky potrebné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa ho, • na životnú úroveň podporujúcu jeho rozvoj, • na vzdelanie, • hru a odpočinok, • ochranu pred násilím, trápením, • neoddeľovať ho od svojich rodičov, • na meno, štátnu príslušnosť, • právo na pomoc štátu, • aby nebolo diskriminované

19. Vybrané medicínske problémy • Chirurgia • operácia – iatrogenné poškodenie celistvosti organizmu • Princíp beneficiencie • Princíp non maleficiencie • Rešpektovanie autonómie

20. Gynekológia a pôrodníctvo • Problematika umelého ukončenia tehotenstva Eticko-morálne postoje zdravotníkov k UTP Plánované rodičovstvo a antikoncepcia • Sterilizácia a jej etické aspekty • Umelé oplodnenie homológna inseminácia heterológna inseminácia oplodnenie vajíčka in vitro a embryotransfer

21. Dialyzačná liečba • princíp nepoškodenia • princíp pomoci • princíp uznania a podriadenia sa pravidlám • Absolútne kontraindikácie • Morálne problémy zlá adaptácia, nespolupráca pacienta komplikácie vedúce k ďalším obmedzeniam života

22. Geriatria • Etika vlastnej zdravotníckej starostlivosti • Etika opatrovateľskej starostlivosti • Etika v procese umierania a prípravy na dobrú smrť

23. Oftalmológia • najmenšia medicínske disciplína rozsahom • neprebádané hereditárne ochorenia • najviac dg. jednotiek na takej malej časti tela • najväčšia závislosť na používaní modernej prístrojovej techniky • Najväčšie nároky na tímovú prácu • maskulinizácia pôvodne feminnej disciplíny (mikrochirurgia)

24. Psychiatria • Narušenie kritickosti, úsudku chorého • Neschopnosť právnych úkonov • Nedobrovoľná hospitalizácia • Zmena spôsobilosti • U páchateľa trestného činu – znalecké dokazovanie • Obavy zneužitia psychiatrie

25. Pediatria a neonatológia • Etické požiadavky pre zdravotnú starostlivosť o dieťa • Práva dieťaťa • Práva hospitalizovaného dieťaťa • Bolesť u dieťaťa • Chronicky choré detí a detí s malígnymi chorobami • Etické problémy v neonatológii ťažké kongenitálne anomálie extrémna nezrelosť ťažká perinatálna asfyxia

26. Laboratórna medicína a etické rizika • Prerozdeľovanie prostriedkov a zdrojov a s ňou spojené rozpoznávanie priorít osôb, objektov, projektov • Rozvoj a aplikácia nových technológií a metodík • Otázka štandardných vyšetrení pre jednotlivé ochorenia (diagnosis related groups) • Skríningové programy • Klinická aplikácia genetických vedomostí a technológií spojených s ľudskou prokreaciou

27. Etické aspekty pri transplantácií • Transplantácia orgánov od mŕtveho darcu • Kritéria mozgovej smrti • Transplantácia obličiek Od živého darcu Od mŕtveho darcu • Od príbuzného darcu • v roku 2008 sa na Slovensku transplantovalo 209 obličiek (do 48 hod) 22 sŕdc (do 4 hod) 1 pečeň (6-12 hod)

29. Problém eutanázie vystupuje v niektorých špecializovaných oblastiach zdrav. starostlivosti • starostlivosť o novorodenca • starostlivosť o handicapované osoby • starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby • terminálna starostlivosť • starostlivosť o starých ľudí • intenzívna starostlivosť

30. Etické postoje k eutanázií • Právne aspekty eutanázie • Eschantológia • Posledné veci

31. Duchovné potreby • -nemajú biologický pôvod-duchovná dimenzia života -schopnosť sebapresahovania (transcendencie)- k tomu, čo je:-nutnou podmienkou-dôvodom-zmyslom ľudského života-človek bez zmyslu života trpí neurózami -uspokojenie všetkých potrieb vedie k presýteniu, strate zmyslu života

32. Duchovné potreby • potreba vzťahu k absolútnu -prejavuje sa najmä v náboženstve (Boh)- nemajú ju všetci ľudia (napr. ateisti)-ide o predstavu, že existuje vyššia sila, niekto dokonalý, dokonalejší ako člověk • potreba sebaúcty, vedomia vlastnej hodnoty, dôstojnosti -uspokojuje sa rozdielne v rozdielnych kultúrach (západ-úspech, východ-rodina) • potreba lásky, priateľstva, porozumenia -nejde len o sociálny vzťah-bez podmienok (nie láska za niečo)-potreba nádeje, -slobody (autonómia, sebestačnosť), -poznania (edukácia, sebavzdelávanie), -dobra, krásna

33. Postupy duchovného uspokojovania • ohrozenie realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania • strata realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania • spochybnenie realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania • Duchovne potreby majú všetci nielen veriaci

34. Duchovná starostlivosť • v širšom zmysle - láska, úcta k druhému, podpora na ceste k odpusteniu, hľadanie zmyslu života • v užšom zmysle -ide o skutočnosti, ktoré presadzujú tento náš svet a náboženstvo, modlitba, meditácia, sviatosti

35. Veriaci pacient a veriaci opatrovateľ • modlitba • dialóg • ak požaduje duchovného, umožnite mu to (opatrovateľ priblíži zdravotný stav duchovnému)

36. Veriaci pacient a opatrovateľ bez vyznania • neklamať že máme iný názor , • rešpektovať jeho duchovné požiadavky, • ak požaduje duchovného, umožnite mu to

37. Neveriaci pacient a veriaci opatrovateľ • rešpektujem názor chorého • nemanipulujem na podnet príbuzných • je možné viesť o duchovných veriacich dialóg len ak ma pacient záujem

38. Obaja neveriaci • nezabudnúť na tretí rozmer (každý v niečo veríme) • nakoľko pacient chce hovoriť o cieľových hodnotách životného smerovania • zmysel života, chce mať ,môže mať, môže hľadať aj človek bez vierovyznania

39. III. stupeň duchovnej úlohy človeka • jednou z najdôležitejšich povinností človeka ktoreho oslovili duchovné hodnoty, má byť snaha sprístupňovať ich sebe vlastným spôsobom v zrozumiteľnej podobe ostatným • na tomto stupni duchovnej úlohy má však snaha o dosiahnutie tohto významného cieľa úplne presahovať okruh najbližšieho okolia človeka, nadobúdajúc rozmer vedomého pôsobenia, ktoré zohľadňuje nielen duchovné potreby jednotlivca, ale predovšetkým ľudského pokolenia ako nedeliteľného celku. • S tým je úzko spojené vedomie najvyššej osobnej spoluzodpovednosti za duchovnú a mravnú úroveň celospoločenského života, motivujúcu človeka k najvyššiemu nasadeniu všetkých, pomoc prinášajúcich citových, intelektuálnych, ale i telesných schopností.

40. Alternatíva verzus klasická medicína a etika • bez lekárskeho diplomu nie je ľahké obhájiť činnosť regeneračno – terapeutického centra • snaha pôsobiť hlavne na poli prevencie, ľudia by sa mali o seba starať tak, aby nepotrebovali k životu sklapel, injekcie, lieky - žiť zdravým spôsobom života, zdravo jesť, chodiť do lesa a odstrániť stresy, menšie problémy liečiť bylinkami a tešiť sa zo života • vzťah medzi klasickou a alternatívnou medicínou - všetko je postavené na princípe dobrovoľnosti, slobodného rozhodnutia každého z nás, je na dôvere k tomu, komu zveríme do rúk svoje zdravie.