Kruh Osudu Každý deň je iný a predsa rovnaký, na nebi mesiac a oblaky,

1. Kruh Osudu Každý deň je iný a predsa rovnaký, na nebi mesiac a oblaky, v noci svit mesiaca a hviezd, stále ten istý kolobeh. No v tejto bláznivej ére Vodnára, všetko sa mení a pretvára, aj ohnivý čínsky drak žije už len v snoch a spomienkach. Viac nevládze točiť kruhom osudu, krvný tlak klesá mu na nulu, tak pôjde sadnúť si do kina, na príbeh o Scarlett spomínať. Potom možno pustí si z Viedne génia – Malá nočná hudba sa všade ozýva, klasiku striedajú rockové balady, snáď sa mu konečne zaspať podarí. Spánok však stále nechodí, tak v knižnici ešte zaloví a vyberie si tú známu knihu, kde vtáci v tŕní hynú. Keď dostaví sa pocit únavy, pôjde spať so spánkom boľavým, so slzami v očiach bude spomínať, že kedysi veril v silu sna.

2. Úsvit a súmrak Vonku zas svitá nový deň, no v mojej duši ostal čierny tieň, veď čo mi noc tmavá dala, to táto ranná zora zase vzala. Vzala mi môj krehký sen, v ktorom sme boli spolu len a s ránom strach a úzkosť zanechala, že márna bude moja snaha. Čudné chvenie sa vkráda do duši, niečo divné je v ovzduší, som zmätená a skľúčená, čo len to všetko znamená. Život sťa voda mi z dlaní uteká, v duši mi sídli clivota, srdce je na uhoľ spálené, myšlienky čierne, zahmlené. Môj smútok je ako vesmír – temný a mrazivo nekonečný, preč sa pobral deň i úsvit mňa čaká už len súmrak večný.

3. Šero Slnko sa skláňa nad jazero, krajinu už halí šero, deň stráca svoju moc, tíško sa vkráda tmavá noc. Spoza domov vynorí sa mesiac, na nebi bliká prvá hviezda, všetko vôkol pohltil už sen, len ja ešte stále bdiem. Slzy padajú mi na vankúš, z duše ostala mŕtva púšť, život nepekná je hra, nádeje na prach obracia. Asi pridlho s Osudom som sa zahrávala, aj Šťastena je na mňa nahnevaná, za povýšenosť zoslala mi trest – tak moje sny a túžby naveky sú preč.

4. Prosba k Mesiacu Pomaly kráčala po pláži, Mesiac jej tvár ožiaril, Mesiac jasný, vábivý, ligotajúci sa na nebi. Lung zrak k nemu zodvihla, v tvári vodopád slaných rias, myšlienky požiar zachvátil, úsmev sa z tváre vytratil. „Ó, Mesiac vzdialený, čo Ty znáš o utrpení na Zemi, o bolesti a zármutku v mojom srdci príbytku. Sama sa túlam po svete, bez lásky mojej vysnenej, namiesto lúky zelenej pod nohami mám ostré kamenie. - ½ -

5. Ó, Mesiac ďaleký, kiež´ zázrak by si doprial mi, kiež´ vedel by si čarovať a šťastie pomohol mi nájsť.“ Mesiac mračnami sa zatiahol, smútok naňho doľahol, vôkol nastala čierna tma, aj vtáčik pieseň dohvízdal. Viac nemohol vidieť plač v jej veľkých čiernych zreniciach, búrku, hrom i blesky zoslal na povrch zemský. Po búrke ostal čistý vzduch, Lung nechal zabudnúť, minulosť je celkom preč, viac niet zbytočnej záťaže. Myseľ je teraz ako prázdna kniha, na bolesť už si nespomína,  začiatok ju nový čaká – zas bude snívať i mať rada. - 2/2 -

6. Koniec Tichý vánok nad morom, spev vtákov letiacich oblohou, dupot konských kopýt – to všetko sa raz stratí. Obrazy prachom zapadnú, posledné tóny dohrajú, sláva sa časom rozplynie sťa pena na morskej hladine. Ako ruža stratí lístky okvetné, tak rýchlo nám život ubzikne, človek sa ani nestihne otočiť a bez slov hľadí smrti do očí. Vonku už jeseň krídla rozpína, žiara leta pomaly zhasína a listy padajú zo stromov, padajú ticho, bez stonov. No všetko je iné než vyzerá, koniec začiatok znamená, po zime zas príde jar a všetko prebudí sa z mrazivého sna.

7. Hlas gitary Tancujem tango nad zálivom, vo vlasoch piesok a morský víchor, vlny sa trieštia pod nohami na pláži posiatej mušličkami. V ušiach mi príboj duní, z diaľky znejú gitarové struny, oblohou letí vábivý hlas, viac nechcem žiť ako doteraz. Pozerám na šíri oceán, šanteniu delfínov sa usmievam, pod vodou rybky hrajú sa na balet, chcem spoznať tento nový svet. Pomaly, za hlasom gitary, vyberiem sa krokom váhavým, nebudem viac hľadieť späť, to prinieslo by mi zas len nešťastie. Vyplávam loďou za obzor, pôjdem nocou, pôjdem dňom, za šťastím, za láskou a za splnením mojich snov.

8. Vietor a dúha Svätojánskych mušiek roj na krídlach odkaz priniesol – pavúk svoje siete splieta, vážka nad močiarom lieta; tajomstvá ukryté v hlbinách raz vyzradí hlboký oceán, vietor sa usadí na dúhe, nik svojmu osudu neujde. Zas a znova Zbytočne pred Tebou utekám, ani druhá galaxia nie je dosť ďaleká, moje city sa bez klopania, drzo hlásia zas a znova. Aj moje sny ma zrádzajú, za Tvojim hlasom ma volajú, ja Ti vážne neviem odolať, tak celý kolotoč začína odznova.

9. Chcem Ti povedať... Prešiel zas čas, viac než rok či dva, čo som Ťa nevidela. Snažím sa žiť ako sa dá, srdce moje však len Teba volá. Ako voda roky plynú, jedni sa rodia, druhí hynú, no čo k Tebe cítila som, stále cítim, a to nezmení nikto a nič. V duši úsmev i slza každá by v cieli len Tvoje meno našla, na tvári však nič nezbadáš, navonok som ľadová kráľovná. A ak myslel si si niekedy, že pre mňa si len rozmar bláznivý, tak vedz, že to ďaleko má od pravdy, ja mám Ťa rada a na Tebe mi záleží.