1 / 31

H O S P O D Á R S T VO

H O S P O D Á R S T VO. takmer 60 % populácie sveta rapídne rozdiely medzi krajinami i regiónmi polovica devízových rezerv sveta regióny s najvyšším rastom HDP silná previazanosť s históriou i prírodnými pomermi. Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov.

norris
Télécharger la présentation

H O S P O D Á R S T VO

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. H O S P O D Á R S T VO takmer 60 % populácie sveta rapídne rozdiely medzi krajinami i regiónmi polovica devízových rezerv sveta regióny s najvyšším rastom HDP silná previazanosť s históriou i prírodnými pomermi

  2. Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov

  3. makroekonomické ukazovatele za celý svetadielodhady MMF za 2010 • HDP nominálny 18 515 biliónov USD • HDP v PKS 24 077 biliónov USD • HDP nom. per capita 4 629 USD • HDP v PKS per capita 7 041 USD • rast HDP v PKS p.c. 7,9 % • miera nezamestnanosti 3,8 %

  4. krajiny podľa HDP (nominál) v mld. USD (podľa MMF), 2010 • Čína 5,878,257 • Japonsko 5,458,797 • India 1,631,970 • Rusko* 1,479,825 • Južná Kórea 1,014,482 • Turecko* 735,487 • Indonézia 706,752 ... ... ... • Tadžikistan 5,642 • Kirgizsko 4,615 • Maldivy 2,168 • Bután 1,457 • Východný Timor 628 > 1,000 200-999 10-199 < 10 SLOVENSKO 87,450 SVET 62,911,253 * Aj s európskou časťou

  5. krajiny podľa HDPper capita (v PKS) nad svetovým priemerom medzinárodný dolár (podľa MMF), 2010 • 1. Katar 88,222 • 3. Singapur 56,694 • 5. Brunej 48,333 • 6. SAE 47,439 • 14. Kuvajt 38,775 • 20. Taiwan 35,604 • 25. Japonsko 34,740 • 27. Južná Kórea 31,220 ... ... ... • 155. Bangladéš 1,585 • 162. Nepál 1,269 • 163. Mjanmarsko 1,256 • 173. Afganistan 909 • 181. Burundi 412 pod svetovým priemerom SVET 10,922 India 3660 SLOVENSKO 22,195 Čína 8390

  6. Verejný dlh ako podiel na HDPpodľa EUROSTAT, odhady z 2010 - 2011 2. Japonsko 198 % 4. Libanon 134 % 9. Singapur 105 % 18. Srí Lanka 82 % 25. Izrael 75 % 28. Bahrajn 66 % 30. Jordánsko 63 % ... ... ... 124. Rusko 9 % 125. Uzbekistan 8 % 131. Azerbajdžan 5 % 132. Omán 4 % • porovnanie: • svet 59 % • Grécko 160 / 116 %* • Slovensko 41 % • Čína 19 % • * po odpise 50 % dlhu bankami * Medzi krajiny s najnižším verejným dlhom patria spravidla krajiny bývalého ZSSR

  7. Miera nezamestnanosti(The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011 • Turkmenistan 70 % • Tadžikistan 60 % • Nepál 46 % • Pásmo Gazy 38 % • Jemen 35 % • Afganistan 35 % • Východný Timor 20 % • Katar 0,5 % • Thajsko 1,2 % • Kuvajt 1,5 % • Kambodža 1,7 % • Singapur 1,9 % • Laos 2,5 % • Vietnam 2,9 % porovnanie: Rusko 8 % Čína 4 % Japonsko 4 % Indonézia 7 % J. Kórea 4 % Izrael 5 % Zimbabwe 97 % Slovensko 13 %

  8. Export (The World Factbook, odhad 2009 - 2010)nominál v mld. USD per capita v tis. USD 1. Singapur 45,3 2. SAE 37,3 11. Kuvajt 16,2 18. Omán 11,7 ... 39. Japonsko 4,3 54. Rusko 2,2 79. Čína 0,6 ... 13. Slovensko 14,6 - EÚ 2,9 45. USA 3,4 1. Čína 1 600 4. Japonsko 770 7. Južná Kórea 460 10. Rusko 400 12. Singapur 370 15. Taiwan 270 17. India 250 18. Saudská Arábia 240 ... 44. Slovensko 64 - EÚ 2 000 3. USA 1 300

  9. Historický exkurz

  10. od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta *** • kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska) • kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencie schopnosť, zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď. • od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii • po vojne najväčšie ekonomiky Čína a Indiaprijali socialistickú hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre (Hongkong, JK, Singapur, Taiwan) • 1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného bloku, prudký rast indického hospodárstva • 2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta, vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou ekonomikou sveta

  11. *** dôkazom významu oblastí Indie a Číny jeHodvábna cesta • staroveká a stredoveká trasa spájajúca regióny dnešnej Činy cez oblasť Južnej a Strednej Ázie s Rímskou a Byzantskou ríšou • vďaka nej sa do Európy dostali vynálezy ako papier, hodváb, porcelán • mala význam aj pri šírení kultúry, náboženstva... • celková dĺžka asi 8 000 km

  12. od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta *** • kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska) • kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencieschopnosť, zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď. • od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii • po vojne najväčšie ekonomiky Čína a Indiaprijali socialistickú hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre (Hongkong, JK, Singapur, Taiwan) • 1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného bloku, prudký rast indického hospodárstva • 2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta, vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou ekonomikou sveta

  13. Odvetvia (pozor, nie sektory!) ťažba nerastných surovín lesohospdárstvo poľnohospodárstvo priemysel doprava služby a finančníctvo

  14. ťažba nerastných surovín • kovy • ČĽR a bývalý ZSSR • množstvo nerastných surovín, napr.: zlato, striebro, železo, urán, zinok, olovo, titán... • zastarané technológie – málo efektívna ťažba – množstvo obetí – napriek tomu zisky – vysoké ceny komodít na burzách (napr. zvýšený dopyt Číny) • Palivá (ropa a zemný plyn) • Arabský polostrov, Irak, Rusko • obrovské príjmy z ťažby • v mnohých krajinách sa však zisky „prejedajú“

  15. Ťažba ropy, Kuvajt Povrchová ťažba azbestu Mesto Asbest, Rusko Uhoľné bane, Čína Ťažba kovových rúd, Čína

  16. lesníctvo a ťažba dreva • bohaté zdroje s výnimkou JZ a strednej Ázie • ťažba je extenzívna • do značnej miery sa vyťažené drevo vyváža • a naspäť sa dovážajú drevené výrobky s pridanou hodnotou Lesy v Rusku Intenzívne lesohospodárstvo, India

  17. Poľnohospodárstvorastlinná výroba • silná poľnohospodárska tradícia • najvýznamnejšie plodiny ryža a obilie • vysoká produktivita (najmä pestovania ryže) umožňuje v mnohých regiónoch extrémne vysokú hustotu zaľudnenia (Bangl., Pakistan, juh Číny, Kambodža, India, Vietnam) • obzvlášť dôležité v teplých a vlhkých oblastiach Ázie, silný vplyv na reliéf (terasovité polia) • v suchých ale úrodných oblastiach umelé zavlažovanie (Aral) • napriek zákazu rozšírená produkcia ópia (Afg.)

  18. Najvýznamnejší producenti: • pšenica: východná Čína, India, stepné oblasti Ruska, Turecko, severný Kazachstan, Pakistan • ryža: Čína, India, Indonézia, Bangladéš, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko, Japonsko • kukurica: Čína • proso: India, Čína • sója: Čína • bavlník: Kazachstan, Čína, India, Pakistan • kokosová palma: Indonézia • olejová palma: Malajzia, Indonézia • zemiaky: Čína, Rusko • cukrová repa: Čína • cukrová trstina: celá subtropická oblasť • čaj: India, Čína, Srí Lanka • tabak: Čína, India

  19. Ryžové polia v Thajsku ... Japonsku... ...a Bangladéši

  20. Zavlažovanie v Strednej Ázii a vysýchanie Aralu

  21. Štáty podľa podielu ornej pôdy 177. Bhután 2,3 % 182. Brunej 2,1 % 184. Saud. Arábia 1,7 % 185. Katar 1,6 % 186. Singapur 1,5 % 191. Kuvajt 0,8 % 192. SAE 0,8 % 193. Mongolsko 0,8 % 202. Omán 0,1 % - Macao 0,0 % 1. Bangladéš 60 % 7. India 50 % 23. Turecko 30 % 25. Pásmo Gazy 30 % 30. Thajsko 30 % 37. Sýria 25 % 38. Pakistan 25 % 39. Taiwan 25 % 44. Severná Kórea 22 % 50. Azerbajdžan 20 % 24. Slovensko: 29 %; 77. Čína: 15 %; 101. Indonézia: 11 %

  22. Poľnohospodárstvoživočíšna výroba • Živočíšnu výrobu v Ázii výrazne determinuje religiozita • HD: India • Ošípané: Čína (cca 40 %), Rusko • Kone: Stredná Ázia, Mongolsko, Arabský polostrov • Ťavy: púštne oblasti • Hydina: Čína, Rusko • Rybolov • Morský: Japonsko, Rusko Čína, Indonézia • Sladkovodný: Čína, Indonézia, India

  23. Priemysel • bohaté zdroje nerastných surovín, zväčša sa vyvážajú • tradične silné odvetvia: textilná výroba (lacná pracovná sila, lacná doprava), potravinárska výroba(lacná pracovná sila, intenzívna poľnohospodárska produkcia), strojárska výroba (moderné technológie, pracovitosť) • priame zahraničné investície z Ameriky a Európy

  24. textilná výroba • jeden z najväčších zamestnávateľov • výroba s veľmi nízkou pridanou hodnotou • väčšina svetovej produkcie pochádza z J a JV Ázie, najmä: • Vietnam, Čína, India, Pakistan, Thajsko, Bangladéš, Indonézia

  25. strojárska výroba • najvýznamnejší výrobcovia: Čína, Taiwan, Japonsko, Južná Kórea a Singapur • výroba lacných výrobkov s nízkou pridanou hodnotou: Čína, Pakistan, India, Bangladéš, Vietnam, Thajsko... • high-tech (počítače, hracie konzoly, mobilné telefóny, autá) • Japonsko: Sony, Toyota, Toshiba, Honda, Panasonic • Južná Kórea: Samsung, LG, Hyunday, Kia

  26. Centrála LG, Soul

  27. doprava: • všetky druhy dopravy: • automobilová: Japonsko, J. Kórea – vynikajúca cestná sieť, dobrý vozový park • železničná: transsibírska magistrála, rýchlotrate v Číne, Japonsku • letecká: najrýchlejšie rastúci trh (letiská; 2012): • 2. Peking 82 mil. pasažierov • 4. Tokio 68 • 9. Jakarta 58 • 10. Dubaj 58 • 12. Hongkong 56 • 14. Bangkok 53 • 15. Singapur 51 • námorná: Singapur, Šanghaj, Hongkong • najväčšie prístavy na svete (nákladné)

  28. cestovný ruch • v roku 2010 sa stala Čína treťou najnavštevovanejšou krajinou sveta • Z 10 najnavštevovanejších miest sveta je 7 ázijských, po Paríži, Londýne a New Yorku nasledujú turecká Antalya (9,2 mil.), Singapur (9,2), malajský Kuala Lumpur (8,9), Hongkong (8,4), SAE Dubaj (8,3), thajský Bangkok (7,2) a turecký Istanbul (6,9) krajina zahr. tur. 2010 (v tisícoch) 10/09 príjmy (v mil. USD) Čína 56 000 9,4 46 000 Malajzia 25 000 3,9 18 000 Hongkong (Čína) 20 000 18,7 23 000 Thajsko 16 000 12,0 20 000 Macao (Čína) 12 000 14,7 18 000 Výrazný nárast počtu návštevníkov (2010/2009) zaznamenávajú aj: Srí Lanka (46,1 %), Vietnam (34,8), Japonsko (26,8), Taiwan (26,7), Maldivy (20,7), Kambodža (17,3 %), Filipíny (16,7), Južná Kórea (12,5), Indonéza (10,7), ...India (8,1);

  29. služby: • 7 hlavných centier finančníctva: Dubaj, Bangalore, Bombaj, Hongkong, Šanghaj, Singapur a Tokio • Outsourcingové spoločnosti: India • Ďalšie rastúce finančnícke a službové centrá: • Dháka (Bangladéš), Čennaj (India), Naí Dillí (India), Soul (Južná Kórea), Puné (India), Hajdarábad (India), Šen-čen (Čína), Kalkata (India), Jakarta (Indonézia), Kuala Lumpur (Malajzia), Karáči (Pakistan), Laháur/Lahore (Pakistan), Bangkok (Thajsko)

More Related