Terminologické otázky náhradnej výchovy

1. Terminologické otázky náhradnej výchovy

2. Najčastejšie používané termíny • Náhradná výchova, náhradná rodinná výchova, náhradná rodinná starostlivosť, náhradná inštitucionálna výchova, inštitucionálna starostlivosť, ústavná starostlivosť, angl. foster family care (t. j. starostlivosť). • Náhradná výchova zastrešuje náhradnú inštitucionálnu výchovu a náhradnú rodinnú výchovu

3. A. Škoviera : dilema – náhradná výchova alebo náhradná starostlivosť ? • Výchova? Je to ideologický a dnes už prekonaný pojem. Cítime z nej manipuláciu. Dieťa predsa najlepšie vie, čo potrebuje. • Opatrovať je málo. Starostlivosť môže byť neosobná, iba obslužný charakter. Bez výchovy človek nie je človekom. Pozrite sa na deti v DeD, koľko z nich nemá doma čo jesť, čo si obliecť? Koľko z nich nemá rodičov? Čo týmto deťom chýba je naozaj výchova. Výchova zahŕňa aj starostlivosť, opatrovať sa dá aj bez výchovy.

4. Prečo používať pojem výchova: • Výchova je bipolárny (obojstranný) proces, • Výchova je zameraná na zabezpečenie psychologických a sociálnych potrieb, • V popredí sú etické hodnoty • Pojem výchova sa viaže na rolu vychovávateľa.

5. Prečo nie starostlivosť • Starostlivosť poskytuje subjekt objektu, je to prevažne jednosmerná aktivita, objekt je pasívny, • Pri starostlivosti je vzťah nezávislý – závislý (dieťa), • Starostlivosť nezahŕňa rozmer osobnostného rozvoja, • Starostlivosť sa zameriava predovšetkým na biologické potreby • V popredí sú materiálne hodnoty.

6. Prečo sa používa „starostlivosť “ • DeD od r. 1996 prešli pod rezort Práce, sociálnych vecí a rodiny, dovtedy boli v rez. školstva. Legislatívne boli v zákone o školských zariadeniach z r. 1993. Rovnako od toho istého času dojčenské ústavy (0-3 r. ) prešli z rezortu zdravotníctva do rezortu PSVR. Podľa tohto plánu v r. 2008 každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou do 3 r. malo byť vychovávané v profesionálnej rodine. Tieto zmeny boli súčasťou dlhodobej koncepcie zameranej na presun týchto zariadení spolu s reedukačnými domami pod jeden rezort.

7. Pojem starostlivosť v legislatíve • Pojem náhradná starostlivosť a nie výchova je uvedený v  zákone o rodine č.36/2005. Tretia hlava zákona ustanovuje: • Náhradnú osobnú starostlivosť • Pestúnsku starostlivosť • Ústavnú starostlivosť

8. Osobná starostlivosť • Uprednostňuje sa u príbuzných. Dieťa môže byť zverené jednej fyzickej osobe alebo manželom. Osobná náhradná starostlivosť zaniká plnoletosťou zvereného dieťaťa, jeho smrťou alebo smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené. Súd môže zrušiť rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti (rozvod manželov, zánik príčin zverenia dieťaťa). Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti nariaďuje sud.

9. Pestúnska starostlivosť • Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti fyzickej osobe alebo manželom. Ak maloleté dieťa je zverené jednému z manželov, je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nariaďuje sud. Pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Môže byť predlžená do 19 roku života.

10. Ústavná starostlivosť • Osobná a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou. Sud nariaďuje ústavnú starostlivosť pri vážnom ohrození a narušení rodinnej výchovy. Vážnym ohrozením alebo narušením výchovy nie sú nedostatočné bytové podmienky alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ústavná starostlivosť v DeD sa realizuje: • V profesionálnej rodine • V samostatných skupinách

11. Profesionálne rodičovstvo • Legislatívne je umožnené od roku 1996. Profesionálny rodič je zamestnancom detského domova a podľa zákona č.305/2005 Z.z. môže mať v starostlivosti najviac 3 deti, ak sú dvaja manželia zamestnancami v profesionálnom rodičovstve – najviac 6 detí. Profesionálny rodič realizuje výchovu dieťaťa v domácom prostredí, ale môže aj v priestoroch DeD v samostatnom byte (napr. v Trnave – dovoľuje to zákon).

12. Profesionálne rodičovstvo • Podľa zákona č.305/2005 Z.z. profesionálne rodičovstvo má prednosť pred starostlivosťou v prostredí detského domova. V súčasnosti každé dieťa, ktoré prichádza do DeD vo veku do 3 rokov, má byť umiestnené do profesionálnej rodiny. • Profesionálne rodičovstvo je propagované na ÚPSVR ako „zamestnanie povolaním“. Úrady bezplatne poskytujú kurz prípravy na vykonávanie profesionálneho rodičovstva.

13. Typy skupín v DeD Podľa zákona č.305/2005 Z.z. v DeD môžu byť zriaďované: • Samostatné skupiny – počet detí 10; • Samostatné diagnostické skupiny – počet detí 8, pobyt dieťaťa v tejto skupine max. 12 týždňov; • Špecializované samostatné skupiny – počet detí 8 (napr. pre deti s poruchami správania, pre deti s postihnutím, pre maloletých bez sprievodu)

14. Typy detských domovov Podľa zákona č.305/2005 Z.z. od 1.1.2009 detský domov sa zriaďuje ako: • Domov detí – max. 2 samostatné skupiny (jedna samostatná alebo samostatná diagnostická a jedna špecializovaná samostatná skupina) • Centrum detí – viac skupín (rôzneho typu) s max. počtom detí v zariadení 40 (v súčasnosti ešte existujú DeD, kde je viac ako 40 detí)

15. Typy detských domovov V legislatíve sa pojem detský domov rodinného typu alebo internátneho typu už nepoužíva (pojem detský domov rodinného typu bol použitý v zákone č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Pojem detský domov rodinného typu nahradila samostatná skupina, rozumie sa pod tým, že skupina obýva samostatnú bytovú jednotku s obývacou izbou, kuchyňou, izbami pre deti a sociálnym zariadením.

16. Typy detských domovov Detský domov internátneho typu označoval zariadenie, kde všetky služby pre deti (žehlenie, príprava stravy, upratovanie, nakupovanie, iné domáce práce) vykonával obslužný servis. Dnes už takéto usporiadanie v zariadeniach neexistuje. Pojem sa však môže čiastočne spájať s počtom skupín v jednom objekte (viac A. Škoviera: Trendy náhradnej výchovy s.65).

17. Osvojenie (adopcia) – zákon č.36/2005. Z.z. o rodine - §97-109 • Osvojením vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah ako medzi rodičmi a deťmi. Dieťa získava priezvisko osvojiteľov a v jeho rodnom liste ako rodičia sú uvedení osvojitelia. Osvojiť dieťa môže aj osamelá osoba ak je to v záujme dieťaťa. Už nie je na Slovenku osvojenie zrušiteľné a nezrušiteľné (v Čechách to ešte stále platí).

18. Osvojenie (adopcia) – zákon č.36/2005. Z.z. o rodine - §97-109 • Osvojenie je možné z vážnych dôvodov v záujme dieťaťa do 6 mesiacov od nariadenia sudu zrušiť. Dieťa je možné potom opäť osvojiť. Pred osvojením dieťa má žiť v jednej domácnosti s osvojiteľmi najmenej 9 mesiacov na náklady osvojiteľov.

19. Právne voľné dieťa – zákon č.36/2005 Z.z. §102 • Súhlas rodičov nie je potrebný: • Ak rodičia najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli vykonávať starostlivosť o dieťa. • Počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v tom nebránila závažná prekážka,

20. Medzištátne osvojenie • Je umožnené na Slovensku od roku 2001 na základe haagskych zmlúv. • Osvojenie je možné z krajín a do krajín, ktoré podpísali túto zmluvu. • Najviac sa zo Slovenska osvojujú deti rómskeho etnika do Talianska.

21. Špecifiká legislatívy v Čechách • V Čechách od r. 2006 existuje pestúnska starostlivosť na prechodnú dobu (u nás túto starostlivosť čiastočne vykonávajú krízové strediská). Z hľadiska praxe je to ekvivalent profesionálnej náhradnej starostlivosti. Špecifikom Čiech je aj hostiteľská starostlivosť, pri ktorej dieťa z DeD trávi prázdniny a víkendy u rodín ochotných poskytnúť túto starostlivosť. Často ide o snahu rodičov vybaviť dospievajúcemu potomkovi blízkosť chovanca DeD.