1 / 28

Ekonomika rozvojových štátov 10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie

Michal Ščepán Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave. Ekonomika rozvojových štátov 10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie. Teórie rozvojovej ekonómie. Makroekonomické teórie hospodárskeho rastu Základy modernej teórie makroekonomického rastu – Klasická ekonómia

osanna
Télécharger la présentation

Ekonomika rozvojových štátov 10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Michal Ščepán Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave Ekonomika rozvojových štátov10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie

  2. Teórie rozvojovej ekonómie • Makroekonomické teórie hospodárskeho rastu • Základy modernej teórie makroekonomického rastu – Klasická ekonómia • Keynesova teória rastu • Neoklasická teória rastu • Empirická makroekonomická analýza • Teória endogénneho rastu • Špecifické teórie rastu • Teória vyrovnaného rastu – veľký „skok“ • Teória nevyrovnaného rastu • Teórie štrukturálnej zmeny • Lineárny model ekonomického rozvoja • Model dvojsektorovej ekonomiky • Teória dvoch „priepastí“ • Teória závislosti (C) Michal Ščepán, 2012

  3. Klasická teória rastu • Adam Smith: Opakujúci sa statický stav • Proces expanzie (miera rastu) je determinovaný úrovňou (zmeny) inputov výrobných faktorov • Len nárast v úrovni pracovnej sily (L), kapitálu (K) a dostupnej pôdy (A) vedie k nárastu outputu (Y) • Počiatočný stav: statická ekonomika = konštantné úrovne produkčných faktorov, t.j. žiaden rast • Externé „šoky“ (vedecko-technický pokrok, rast efektivity alebo nové trhy v zahraničí a pod.) môžu viesť ku krátkodobému rastu • Dlhodobo sa však fáza rastu vždy opäť vyrovná, pretože: • Rast obyvateľstva – tlak na zníženie ceny práce • Rast akumulácie kapitálu – tlak na znižovanie zisku (marží) (C) Michal Ščepán, 2012

  4. Klasická teória rastu • Adam Smith: Opakujúci sa statický stav • Fáza rastu je tak podľa Smitha len prechodným krátkym obdobím, ktoré sa vždy ustáli v statickej fáze • tento proces (stop & go) možno viackrát zopakovať, ale nepredstavuje trvalý (permanentný) rast príjmu p.c. • Len prostredníctvom špecializácie (deľba práce) a rozširovania trhov možno zvyšovať výnosy z jednotiek K a L • V tomto prípade je expanzia outputu rýchlejšia ako tlaky na mzdy (L) a výnosy (K) • Smith však predpokladá, že takáto expanzia nie možná donekonečna a eventuálne musí dôjsť k dosiahnutiu limitov • Z (dostatočne) dlhodobého hľadiska tak stále možno hovoriť o statickej ekonomike (C) Michal Ščepán, 2012

  5. Klasická teória rastu • David Ricardo: Nemožnosť udržania dlhodobého rastu (pasca nulového rastu) • Ricardo tiež predpokladá z dlhodobého hľadiska statickú ekonomiku • Používa argument hraničných premenných – t.j. klesajúca hraničná produktivita a rastúce hraničné náklady • L : Železný mzdový zákon – v dlhodobom horizonte sa reálne mzdy približujú minimálnej mzde na pokrytie životných nákladov pracujúceho • A : expanzia poľnohospodárskej produkcie do menej úrodných (preto ešte nevyužitých) území znižuje hraničnú produktivitu • K : akumulácia kapitálu znižuje jeho výnosy z jednotky • Tlak rastúceho počtu obyvateľstva na konečných (obmedzených) zdrojoch pôdy = klesajúce výnosy – rastúca renta – klesajúca výnosnosť poľnohospodárstva • Následný odklon kapitálu vytláča výnosy v odvetví (C) Michal Ščepán, 2012

  6. Klasická teória rastu • Thomas Malthus: Populačná pasca • Statická ekonomika je nevyhnuteľným stavom, ktorý vyplýva z populačnej pasce • Podľa Malthusa obyvateľstvo rastie vtedy, ak to umožňujú zásoby potravín • Mzdy sa preto samoregulujú prostredníctvom rastu obyvateľstva: • Rast miezd = rast kúpyschopnosti potravín = rast obyvateľstva • Rast obyvateľstva = rast ponuky práce • Rast ponuky práce = klesajúce mzdy • Fázy rastu sa môžu vyskytovať len v náhodných priaznivých obdobiach (vysoká úroda) ale ich efekt sa aj tak vyrovná príslušným nárastom obyvateľstva (C) Michal Ščepán, 2012

  7. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Predpokladá jednoduchú produkčnú funkciu a konštantný vzťah medzi investovaným kapitálom a outputom – t.j. K / Y je konštantné (rast) g = ∆Y / Y (zmena v outpute) (pomer kapitálu a outputu) v = K / Y = ∆K / ∆Y ... úpravou rovnice ( / Y) získame: v / Y = ∆K / ∆Y ∙ (1/Y) ... ďalšou úpravou ( ∙ ∆Y) a následne ( / v) dostaneme: ∆Y / Y = ∆K / Y ∙ (1/v) t.j. g = ∆K / Y ∙ (1/v) (C) Michal Ščepán, 2012

  8. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Nárast kapitálu v ekonomike (∆K ) je v rámci Keynesovskej teórie ekvivalentný investíciám (I) , ktoré sa rovnajú úsporám (S) t.j. ∆K / Y = S / Y = s Potom g = ∆K / Y ∙ (1/v) môžeme zapísať ako: g = s / v t.j. rast (g) závisí od pomeru podielu úspor na outpute ku podielu kapitálu na outpute (C) Michal Ščepán, 2012

  9. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Implikácie Harrodovho-Domarovho modelu: • Pokiaľ vieme odhadnúť pomer kapitálu a outputu – dokážeme vypočítať pri danej úrovni úspor hodnotu ekonomického rastu resp. • Je možné vypočítať požadovanú úroveň úspor potrebnú pre cieľ hospodárskeho rastu resp. • Je možné vypočítať „finančnú medzeru“ s cieľom dosiahnuť cieľ rastu, ktorú môže vyplniť štát vládnymi investíciami • Akumulácia kapitálu je tak ťažiskom zvyšovania miery hospodárskeho rastu • Základ pre tzv. kapitálový fundamentalizmus obdobia 50. – 70. rokov 20. storočia v rozvojovej politike (C) Michal Ščepán, 2012

  10. Neoklasická teória rastu • RobertSolow: Flexibilita technológie • Odmieta predpoklad rigidnej technológie v modely Harroda a Domara (t.j. konštantný vzťah K a Y pre celú ekonomiku) • V rámci ekonomiky existujú viaceré rôzne pomery kapitálu a outputu (K / Y) pre rôzne technológie • Konkrétna technológia výroby bude vybraná s ohľadom na maximalizáciu ziskov • Zmena S / Y preto nemá permanentný efekt na rast, iba z krátkodobého hľadiska • Vyššie úspory (vyššia ponuka K, resp. I) budú podporovať využívanie kapitálovo-náročnej technológie – output na jednotku pracovnej sily bude rásť • Eventuálne sa však dosiahne opäť stabilná úroveň outputu, keď sa „nová“ technológia stane (nahradí) „aktuálnou“ (C) Michal Ščepán, 2012

  11. Teória endogénneho rastu • Paul Romer: Technický pokrok • Neoklasická teória uvažuje o technológiách a technickom pokroku ako o exogénne danej veličine • Podľa Romera je však miera rastu vnútorným fenoménom ekonomiky – závislým od iných premenných, vrátane technického pokroku • Výskum a tvorba ľudského kapitálu zvyšujú produktivitu a generujú efekt prelievania (SpilloverEffect) v ekonomike • Tieto „pozitívne externality“ prispievajú k odďalovaniu efektu klesajúcich výnosov • Podľa Romera jedine tak možno statickú ekonomiku odďaľovať (donekonečna) (C) Michal Ščepán, 2012

  12. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & RagnarNurkse: • Rozvoj podľa teórie vyrovnaného rastu vyžaduje široko poňatú, súbežnú expanziu naprieč širokým spektrom rôznych odvetví • Izolované prípadu rastu v jednom alebo v málo odvetviach nedokážu zabezpečiť rozvoj celej ekonomiky • Je potrebný vyšší počet vzájomne sa dopĺňajúcich a podporujúcich odvetví súčasne - Vyrovnaný rast • Argumentujú i.a. výhodami z rozsahu • Rôznorodosť statkov bude potom korešpondovať s rôznorodosťou nového celkového outputu (C) Michal Ščepán, 2012

  13. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & RagnarNurkse: • Aplikujú teórie „kruhov“ – cyklického vývoja graduálne umocňujúceho daný stav (viciousvs. virtuouscycle) • Kruhy resp. cykly vychádzajú z nízkoúrovňovej pasce (tzv. low-level trap) – napr. nízkej úrovne príjmov, investícií a pod. • Preto tieto „začarované kruhy“ môže prelomiť len tzv. veľký skok (big push) • Opierajú sa o model Harroda a Domara : Na takýto veľký skok je potrebné vyvinúť minimálne kritické úsilie k prelomeniu kruhu • Praktickým dôsledkom bola vysoká orientácia na kapitál (tzv. kapitálový fundamentalizmus) • Problémy: • Ponuka a dostupnosť surovín pri podpore všetkých odvetví súčasne • Neuvažuje sa s dopadmi na ceny vstupov (viď. Prvý bod) • Neuvažuje sa so zahraničným obchodom (C) Michal Ščepán, 2012

  14. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & Ragnar Nurkse: • Konkrétna aplikácia: začarovaný kruh chudoby Nízka spotreba (C) Michal Ščepán, 2012

  15. Teória nevyrovnaného rastu • Albert Hirschman: Chýbajúca „podnikavosť“ • Problém nie je v nedostatku kapitálu, ale v nedostatku podnikateľskej kapacity a kapacity rozhodovacieho procesu • S cieľom vykompenzovať tento nedostatoksú potrebné správne podnety a tlaky k identifikácii a prijatiu príslušných (správnych) riešení • Vodítkom k tomu majú byť tzv. nerovnováhy (straty a zisky) • Priame produktívne štátne investície by nemali byť rozptýlené naprieč širokým spektrom odvetví – ale koncentrované do projektov, ktoré majú potenciál naštartovať ďalšie investície v iných firmách • Podporí sa tak individuálna podnikavosť v ekonomike v priestore, ktorý identifikuje štát (C) Michal Ščepán, 2012

  16. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu • Podľa Rostowa prechádzajú všetky ekonomiky sériou (presne definovaných) fázlineárneho rastu • Rozvojové krajiny sú na rovnakej rozvojovej línii ako rozvinuté krajiny, ale v nižšej (resp. skoršej) fáze rastu • Fázy lineárneho rastu: • Tradičná spoločnosť • Prechodná fáza • Fáza odrazu (take-off) • Cestu ku zrelosti • Fáza masovej výroby a masovej spotreby (C) Michal Ščepán, 2012

  17. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu 1. Tradičná spoločnosť (traditional society) • Viac ako 75% obyvateľstva zamestnaných v poľnohosp. • Žiadne očakávanie dlhodobého ekonomického rozvoja 2. Prechodná fáza (transitionalphase) • Dochádza k vytváraniu predpokladov pre „odraz“ • Rastie efektivita v poľnohospodárstve • Dochádza k rozširovaniu trhov • Objavujú sa možnosti dlhodobého ekonomického rozvoja 3. Fáza odrazu (take-off) • Výrazný nárast v úrovni úspor a investícií o 5 – 10 % HNP • Uplatňovanie nových technológií v užšej skupine vedúcich odvetví • Rast sa stáva zabudovaný (built-in) a samoudržiavací (self-sustaining) (C) Michal Ščepán, 2012

  18. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu 4. Cesta ku zrelosti (Drive to maturity) • Rozvoj užšieho počtu vedúcich odvetví (take-off) sa rozširuje aj do ostatných odvetví, prostredníctvom nasadzovania nových technológií 5. Fáza masovej výroby a masovej spotreby • Industrializácia je zavŕšená • Ekonomika je charakterizovaná vysokou produktivitou, efektivitou, masovou výrobou a vysokými príjmami p.c. a masovou spotrebou • Problémy na zamyslenie: • Musia všetky ekonomiky prejsť rovnakým – lineárnym – vývojom? • Je rozvoj stav ktorý sa dosiahne posledným štádiom alebo proces ktorý pokračuje aj v industrializovaných štátoch? (C) Michal Ščepán, 2012

  19. Teória štrukturálnej zmeny • Walt Whitman Rostow: Fázy ekonomického rastu Úroveň ekonomického rozvoja 5 4 3 2 1 Čas (C) Michal Ščepán, 2012

  20. Teória štrukturálnej zmeny • ArthurLewis: Dvojsektorový model • Nižší stupeň rozvoja niektorých štátov je zapríčinený existenciou tzv. duálnej ekonomiky – dvoch paralelných sektorov s odlišnou úrovňou: • Moderný (kapitalistický) sektor • Tradičný (subsistenčný) sektor • Kvôli rozdielom v mzde medzi sektormi dochádza k odlivu z tradičného sektora do moderného • Tradičný sektor predstavuje „neobmedzenú“ zásobu pracovnej sily – hraničná produktivita sa rovná 0 – t.j. možno odčerpávať pracovnú silu bez poklesu outputu • Tento proces prebieha až pokým expanzia moderného sektora nepohltí tradičný sektor • Postrannými efektmi tejto expanzie je industrializácia a urbanizácia (C) Michal Ščepán, 2012

  21. Teória štrukturálnej zmeny Transfer kapitálu (Industrializácia) • Arthur Lewis: Dvojsektorový model Moderný sektor Tradičný sektor Transfer pracovnej sily (Urbanizácia) (C) Michal Ščepán, 2012

  22. Teória dvoch „priepastí“ • HollisChenery: Model dvoch priepastí„Two-gap model“ • Prvá priepastná medzera: medzi úsporami a investíciami (savings-investmentgap) • Nedostatok kapitálu pre investície, vyvolaný nedostatkom úspor pod úrovňou potrebnou pre naštartovanie rastu • Dokáže byť „zaplnená“ zahraničným kapitálom (pôžičky, PZI, prebytky bežného účtu PB) • Druhá priepastná medzera: medzi dostupnými a potrebnými rezervami zahraničnej meny(foreignexchangegap) • Pri hospodárskom raste sú totiž dokázateľne potrebné importy k zabezpečeniu vstupov ekonomickej aktivity • Ak aj v ekonomike existuje dostatočná úroveň úspor a investícií, v prípade že nemá dostatok devízových rezerv dochádza k obmedzovaniu rastu (C) Michal Ščepán, 2012

  23. Teória závislosti • HansSinger & RaulPrebish: Centrum a periféria • Vychádza z nerovnej výmeny medzi tzv. ekonomickým centrom (rozvinuté štáty) a perifériou (rozvojové štáty) • Reálne výmenné relácie (TT) majú pre primárneprodukty dlhodobú tendenciu zhoršovať sa vo vzťahu k produktom spracovateľského priemyslu • Zhoršovanie TT krajín špecializujúcich sa na primárne produkty (rozvojové štáty) znamená pokles ich príjmov relatívne ku krajinám špecializujúcich sa na spracované produkty (rozvinuté štáty) • Dopyt po primárnych produktoch je tiež viac elastický – produkcia v ekonomike tak bude sledovať aj pri raste produktivity skôr pokles cien primárnych produktov ako rast miezd v týchto odvetviach • Primárne produkty preto nemožno považovať za spôsob naštartovania rozvoja v rozvojových štátoch (C) Michal Ščepán, 2012

  24. Aktuálne pohľady na rozvoj • Jeffrey D. Sachs: Problém chudoby • Za dôvod a prekážku rozvoja považuje problém chudoby • Rozvojové štáty sú chytené do cyklickej pasce chudoby, v ktorej je vybavenosť kapitálu obyvateľstva sústavne odčerpávaná na pokrytie potrieb chudoby • Chudoba v jeho poňatí je založená na nedostatočnej vybavenosti kapitálom v šiestich rovinách: • ľudský kapitál (vzdelanie, zdravotný stav, výživa) • podnikateľský kapitál (súkromný sektor) • Infraštruktúrny kapitál (cesty a inžinierske siete) • prírodný kapitál (ekosystémy, biodiverzita) • verejný inštitucionálny kapitál (štátna správa, súdnictvo, polícia) • poznatkový kapitál (veda a výskum) • Pasca sa uzatvára, pretože pomer kapitálu na osobu v skutočnosti klesá z generácie na generáciu, nakoľko počet obyvateľstva rastie rýchlejšie ako akumulácia kapitálu. (C) Michal Ščepán, 2012

  25. Aktuálne pohľady na rozvoj • Jeffrey D. Sachs : Problém chudoby • Zabezpečením základných služieb sa prelomí pasca chudoby a umožní sa obyvateľstvu využiť voľný kapitál na sporenie, investície alebo iné využitie • riešenie vidí v externom kapitálovom prísune v podobe rozvojovej pomoci • Problémy: • Podobnosť s koncepciou kapitálového fundamentalizmu politiky rozvojovej spolupráce v 50. – 70. rokoch 20. st. ktoré neboli príliš úspešné • Prílišné zdôrazňovanie kapitálových transferov (C) Michal Ščepán, 2012

  26. Aktuálne pohľady na rozvoj • Paul Collier: Pasce rozvoja • Problémy rozvojových štátov zhŕňa do tzv. štyroch pascí: • pasca konfliktov (občianske vojny) • pasca prírodných zdrojov (závislosť na spracovaní alebo exporte) • pasca vnútrozemia so zlými susedmi (prelievanie problémov a nízke vnútorné impulzy rastu) • pasca zlého vládnutia v malej krajine (korupcia a koncentrácia problémov) • Ním navrhované nástroje na vyslobodenie z uvedených pascí sú • medzinárodná bezpečnosť (vojenské intervencie) • rozvojová pomoc (zameraná na problémové regióny) • obchodná politika (liberalizácia, voľný trh a preferenčné dohody s chudobnými štátmi) • medzinárodné dohovory (ako štandard dobrého vládnutia). (C) Michal Ščepán, 2012

  27. Aktuálne pohľady na rozvoj • Joseph Stiglitz: Nevyrovnané pôsobenieglobalizácie • Za dôvod zaostávania v rozvoji považuje dopady globalizácie na rozvojové štáty, ktoré sú nevyrovnané vo vzťahu k rozvinutým štátom: • ekonomické pravidlá spravovania globalizácie sú nastavené v prospech rozvinutých štátov • globalizácia uprednostňuje materiálne hodnoty pred inými hodnotami • manažment globalizácie uberá rozvojovým štátom suverenitu a schopnosť rozhodovania v kľúčových oblastiach • ekonomický systém uvalený na rozvojové štáty je nevhodný a v mnohých prípadoch škodlivý • Navrhuje „reformu“ globalizácie v prospech rozvojových štátov (C) Michal Ščepán, 2012

  28. Ďakujem za pozornosť (C) Michal Ščepán, 2012

More Related