Makroekonómia

1. Makroekonómia Nezamestnanosť 11.9.2014 Jana Fabianová

2. Pracovná sila Pracovná sila ekonomicky aktívne obyvateľstvo • Zahŕňa obyvateľstvo od určitej vekovej hranice (16 rokov): • ktoré pracuje (zamestnaní) • ktoré pracovať chce (nezamestnaní) Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo Ľudia, ktorí z rôznych príčin pracovať nemôžu (deti, dôchodcovia), alebo nechcú (ženy v domácnosti) Nezamestnanosť Neschopnosť pracovnej sily si nájsť zamestnanie

3. Problémy nezamestnanosti • Spôsobuje rodinám finančné ťažkosti • Konkrétnym osobám spôsobuje psychologické problémy nepotrebnosti, neschopnosti, stresy, depresie, apatiu. • Spôsobuje priame zdravotné ťažkosti ako dôsledok psychických problémov • Vedie k strate kvalifikácie • Nezamestnanosť absolventov znižuje kvalitu práce • Spôsobuje stratu a pokles HDP • Pri vysokej nezamestnanosti je HDP hlboko pod potenciálnym HDP • Spôsobuje najväčšie zdokumentované škody v ekonomike

4. Miera nezamestnanosti Odvodzujeme ju od celkovej pracovnej sily, ktorú tvoria zamestnaní. • Miera nezamestnanosti (u) vyjadruje pomer nezamestnaných (U) k pracovnej sile (L), vyjadrený v percentách: u = (U / L). 100% Každý nezamestnaný musí byť registrovaný na úrade práce

5. Takto počítaná nezamestnanosť má však problémy so zaradením určitých skupín do kategórie nezamestnaných. nezahŕňaľudí ktorí by chceli prácu, ale ju nehľadajú, (znechutení pracovníci, dlhodobo nezamestnaní) • nezahŕňa pracovníkov ktorí boli preradení do nižších tried alebo na skrátený úväzok • zahŕňa fiktívne nezamestnaných (nehľadajúci prácu, pracujúci „na čierno“)

6. Druhy nezamestnanosti Podľa príčin nezamestnanosti rozlišujeme tieto druhy nezamestnanosti: • Frikčná nezamestnanosť (pri prestupe z jedného zamestnania do druhého, po skončení štúdia, pri prepustení...) • Štrukturálna nezamestnanosť (zmeny v štruktúre ekonomiky vplyvom zmien v rozvoji a technického pokroku) • Cyklická nezamestnanosť (vzniká v prípade nedostatku pracovných miest na trhu spojená s depresiou alebo recesiou hospodárstva) • Sezónna nezamestnanosť (v dôsledku sezónnych zmien v ponuke práce alebo zamestnania ) • Donútená nezamestnanosť (vyvolaná zákonmi a vládnou politikou, napr. určením minimálnej mzdy)

7. Prirodzená miera nezamestnanosti Je miera nezamestnanosti odpovedajúca sezónnej, frikčnej a štrukturálnej nezamestnanosti, inak povedané nulovej cyklickej nezamestnanosti. Odpovedá plnej zamestnanosti (3-7%), kedy sa krajina pohybuje na hranici produkčných možností (Yp). Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti kompatibilnú s cenovou stabilitou. Je to úroveň, pri ktorej inflácia nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu po tovaroch, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky tovarov.

8. Trh práce Je miesto, kde sa stretávajú dva ekonomické subjekty • Dobrovoľná nezamestnanosť („neoplatí“ sa pracovať) • Nedobrovoľná nezamestnanosť (nemožnosť nájsť prácu) Firmy Dopyt po práci Domácnosti Ponuka práce

9. Dobrovoľne nezamestnaní P L0 - ekonomicky aktívne obyvateľstvo W0 - mzda očisťujúca trh Mzda W LS Dobrovoľne nezamestnaní W0 LD Aktívne zamestnaní L0 = LE Pracovná sila L

10. Nedobrovoľne nezamestnaní Nedobrovoľne nezamestnaní Dobrovoľne nezamestnaní P L0 - ekonomicky aktívne obyvateľstvo W1 - strnulá mzda Mzda W LS W1 W0 Aktívne zamestnaní pri mzde W1 LD L0 = LE Pracovná sila L

11. Režírovaný trh práce • Platia vzťahy dopytu a ponuky • Režírovaná tvorba miezd na trhu práce znamená, že mzdy sú nepružné a nedokážu sa rýchlo prispôsobiť prebytkom a nedostatkom práce. Základom nepružnosti miezd je správanie sa subjektov pri určovaní miezd: • dlhodobé pracovné zmluvy • tlak odborov na vyššie mzdy • snaha firiem udržať si kvalifikovaných pracovníkov • neochota akceptovať nižšie mzdy pri vysokej nezamestnanosti • minimálne mzdy

12. Vzťahy inflácie a nezamestnanosti Od riešenia dilemy nezamestnanosti a inflácie závisí výkonnosť ekonomiky. • Dopytová inflácia (vyskytuje sa pri zvyšovaní agregátneho dopytu (C+I+G+NX) • Ponuková inflácia (nákladová inflácia, vytvára väčšie problémy)

13. Dopytová inflácia a nezamestnanosť • Dopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt rýchlo rastie a prevyšuje výrobný potenciál ekonomiky, čo vyvoláva prudký nárast cien – firmy chcú profitovať na dopyte. Rastú aj mzdy, pretože pri potenciálnom produkte je dopyt po práci vysoký. • Prostredníctvom rastu cien sa však pracovná sila redukuje a nezamestnanosť stúpa. P Cenový index AP AD1 AD0 Reálny agregátny produkt [mld.Sk] Yp

14. Nákladová inflácia a nezamestnanosť • Nákladová inflácia (vzniká dôsledkom ponuky. Rast nákladov spôsobuje posun krivky ponuky doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú a zníži sa reálne HDP. Na rozdiel od dopytovej inflácie, ceny začínajú rásť ešte pred dosiahnutím potenciálneho produktu, čo redukuje dopyt po práci a nezamestnanosť stúpa. P Cenový index AP1 AP0 AD0 Reálny agregátny produkt [mld.Sk] Yp

15. Agregátny dopyt a zamestnanosť 0 – Rovnováha v plnej zamestnanosti 1 – Rovnováha v nezamestnanosti 2 – Rovnováha v prezamestnanosti Ak cena dopytu na trhu práce bude nižšia ako cena ponuky, bude to viesť k zníženiu zamestnanosti a k novej ponuke AP1 . Ak bude cena dopytu na trhu práce vyššia ako cena ponuky, bude to viesť k prezamestnanosti a k novej ponuke AP2. AP1 Cenový index AP2 AP0 1 0 2 AD2 AD0 AD1 Reálny agregátny produkt [mld.Sk] Y1 YP=Y0 Y2

16. Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku %

17. Aké znalosti už máme ? • Čo je miera nezamestnanosti a aké problémy nezamestnanosť spôsobuje • Aké typy nezamestnanosti poznáme • Čo je prirodzená miera nezamestnanosti • Nezamestnanosť pri pružných a nepružných mzdách • Čo je príčinou nepružnosti miezd • Aký je vzťah inflácie a nezamestnanosti • Ako sa prejavuje dopytová inflácia na nezamestnanosti • Ako sa prejavuje ponuková inflácia na nezamestnanosti

18. Ďakujem za pozornosť