1 / 11

tvrtohory

. ?tvrtohory je geologick? ?ra, v ktorej ?ijeme. Trvaj? pribli?ne 2 mili?ny rokov. Klimatick? podmienky sa vyznacuj? ochladen?m a striedan?m studen?ch ladov?ch obdob? s teplej??mi medziladov?mi dobami. V ladov?ch dob?ch bol na severnej pologuli mohutn? kontinent?lny ladovec. Vo vysok?ch pohoriach

royal
Télécharger la présentation

tvrtohory

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. tvrtohory

    2. tvrtohory je geologick ra, v ktorej ijeme. Trvaj pribline 2 miliny rokov. Klimatick podmienky sa vyznacuj ochladenm a striedanm studench ladovch obdob s teplejmi medziladovmi dobami. V ladovch dobch bol na severnej pologuli mohutn kontinentlny ladovec. Vo vysokch pohoriach tvorili sa tvorili horsk ladovce, mal mnostvo vody v riekach spsobovalo ukladanie riecnych nnosov - trkov a pieskov. Zo zvetranch lomkov, ktor roznal vietor, vznikali naviate piesky a sprae. Cast vody viazan v ladovcoch bola prcinou znenia hladiny ocenov.

    3. V medziladovch dobch zvetrvanie podporovali zrky. Rieky mali vcie mnostvo vody z topiacich sa ladovcov, prehlbovali doliny zarezvanm sa do podloia. Zo zvetraniny sa tvorila pda. V mori ili takmer rovnak organizmy ako v scasnosti. Na si sa mnoh ivocchy prispsobili chladnm podmienkam, napr. mamuty, srstnat nosoroce, ablozub tigre, jelene, jaskynn medvede a jaskynn levy. Vcina z nich nepreila oteplenie pred 10 000 rokmi. V mocaristej tundre na okraji kontinetlneho ladovca rstli vcinou machy, liajnky a zakrpaten dreviny.

    4. Smerom na juh sa rozprestieralo psmo ihlicnatch a listnatch lesov, lesostep a step, prevldali krytosemenn rastliny. V dnenej strednej Eurpe rstli rastliny scasnho typu, v junej teplejej casti rstli figovnky, rododendrony a vavrny. V medziladovch dobch sa vyvjal najm hmyz a primty. tvrtohory s rou vvoja cloveka. Clovek vzpriamen (Homo erectus) il na zaciatku tvrtohr. Pravdepodobne sa ivil prevane rastlinnou potravou, pouval kamenn nstroje, poznal ohen, ale nevedel ho zakladat.

    5. Asi pred 300 000 rokov pochdzaj nlezy cloveka rozumnho (Homo sapiens). K najstarm predstavitelom patr neandrtlske (pomenovan podla nleziska Neandrtl pri Duseldorfe v SRN). Zhotovoval dokonalejie kamenn nstroje, pochovval mrtvych. Vcinou sa ivil lovom (napr. mamutov) a pravdepodobne sa dorozumieval primitvnou recou. Podla nlezov pozostatkov il na konci poslednej ladovej doby pravek clovek - kromanonec (pomenovan podla franczskeho nleziska Cro Magnon). Clovek sa postupne stval pastierom a polnohospodrom. V nlezoch z obdobia pred 15 000 a 10 000 rokmi u poznme rozlicn hlinen ndoby a predmety zo zlata a bronzu. S to vtvory cloveka dnenho typu alebo scasnho.

    6. Srstnat nosoroec

More Related