DETERGENTY

1. DETERGENTY („Bojovníci so špinou” )

2. Čo to vlastne detergenty sú ? • emulgačné, čistiace, pracie a ďalšie prípravky • patria k výrobkom kvalifikovanej chémie, kde zaraďujeme tlačové farby, katalyzátory, priemyselné trhaviny a liečivá

3. aktívne súčasti (majú na účinok detergentov podstatný vplyv) látky, ktoré znižujú povrchové napätie vody a umožňujú rozpúšťať nečistoty sú však zastúpené paradoxne len malým % (zvyčajne 20%) veľké množstvo (napr. rozličné farbivá, liečivé, dezinfekčné a voňavé látky, látky zjemňujúce pokožku ...) ich obsah je cca 80% hmotnosti detergentu Detergenty tenzidy prísady

4. Požiadavky na detergent: • dobrá čistiaca schopnosť • nedráždivosť na pokožku • odbúrateľnosť z odpadových vôd Použitie: 60% - pracie prostriedky 10% - čistiace prostriedky 30% - priemyselné použitie – kozmetický, textilný, strojársky, potravinársky priemysel

5. Najbežnejšie delenie detergentov MYDLÁ NEMYDLOVÉ (BEZMYDLOVÉ)

6. MYDLO HISTÓRIA • V ruinách staréhoBabylonu bol v hlinených vázach nájdený materiál podobný mydlu – dôkaz, že výroba mydla bola známa už v r. 2800 pred n. l. Nápisy na vázach hovoria, že tuky(oleje) boli varené s popolom, čo je spôsob výroby mydla, no nevravia o použití. • Starovekí Egypťania sa pravidelne kúpali. Ebersov papyrus, lekársky dokument z r. 1550 pred n. l. , popisuje vytvorenie mydlového materiálu používaného na liečenie kožných ochorení, ako aj na umývanie. • Mojžiš dalIzraelitom detailné zákony nariaďujúce osobnú čistotu a poukázal na súvislosť hygieny so zdravím a náboženskou očistou. Biblické pramene dokazujú, že Izraeliti vedeli, že zmes popola a oleja vytvára druh gélu na vlasy. • Z estetických dôvodov sa však ako prví kúpali Grécia evidentne nepoužívali mydlo – telá si čistili kusmi hliny, piesku, popola; potom sa namastili olejom a zoškrabali túto zmes kovovým nástrojom – strigilom. Šaty sa prali bez mydla v potokoch.

7. Germáni aGaloviasú tiež pokladaní za objaviteľov tejto substancie – z loja a popola si farbili vlasy na červeno. • Starárímskalegendahovorí, že mydlo bolo pomenované podľa hory Sapo, kde sa obetúvala zver. Dážď zmyl zmes živočíšneho oleja a popola zo spáleného dreva do hliny pozdĺž rieky Tiber. Ženy zistili, že táto “obohatená” hlina zanechala ich šaty čistejšie bez veľkej námahy. • V Číne vyrábali mydlo dokonca z cannabis-u (konopné vlákno). • V 7. storočí už bolo mydlárstvo v Európe zabehnutým remeslom: – Taliansko, Španielsko a Francúzsko boli prvé centrá výroby mydiel. – Angličaniazačali robiť mydlo v 12. storočí. Tento obchod bol taký výhodný, že kráľ James I. udelil mydlárovi monopol za 100 000 dolárov ročne (v prepočte). – V niektorých krajinách bolo mydlo až do 19. storočia zaťažené daňami ako luxusný výrobok. Keď boli dane zrušené, dostupnosť pre široké vrstvy obyvateľstva zmenila mydlo z luxusu na každodennú potrebu a štandard čistoty sa zvýšil.

8. Čo to vlastne mydlá sú? • najčastejšie vyrábané mydlá – draselné (väčšinou sú mazľavé) – sodné (tuhé) – amónne (sú však nestále, a tak sa používajú ako prísady do draselných a sodných mydiel) • menej vyrábané mydlá – kovové (vyrábajú sa z alkalických mydiel zrazením soli ťažkého kovu) Mydlá sú sodné a draselné soli vyšších mastných kyselín.

9. Vlastnosti mydiel: rozpustnosť vo voderozpúšťajú sa za vzniku koloidných roztokov viskozita (tvrdosť)závisí od: koncentrácie povahy mastnej kyseliny, z ktorej bolo vyrobené druhu alkalickej soli, ktorá bola pri výrobe použitá teploty (sodné mydlá a tie, na ktorých výrobu boli použité vyššie mastné kyseliny sú viskóznejšie než mydlá z nižších mastných kyselín či draselné mydlá)

10. Najbežnejšie delenie detergentov MYDLÁ NEMYDLOVÉ (BEZMYDLOVÉ)

11. 1. namáčacie prostriedky 2. predpieracie prostriedky 3. pracie prostriedky na hrubé prádlo: a) jednoduché alkalické prostriedky • PRACIE A ČISTIACE PROSTRIEDKY: Najvýhodnejšie rozdelenie podľa použitia na: - mydlové pracie prostriedky (na báze mydla) - pracie prostriedky na báze syntetických tenzidov - pracie prostriedky na báze mydiel a syntetických tenzidov 4. pracie prostriedky na zmiešané tkaniny 5. pracie prostriedky na jemné prádlo b)prostriedky na farebné prádlo (neobsahujú bieliace látky, z ekologického hľadiska sú najvýhodnejšie – Lanza color, Ariel color, Colon color)

12. 6. avivážne, škrobiace a bieliace prostriedky (hlavnou zložkou škrobiacich prípravkov je prírodný škrob – zemiakový/pšeničný, rozpustný v studenej vode alebo škrob zo syntetických látok), (bieliace prostriedky obsahujú bieliacu zložku na báze aktívneho kyslíka – Lúč) 7. čistiace prostriedky: a) na umývanie riadu (práškové a pastovité prostriedky) b) na čistenie sklených povrchov (obsahujú najmä alkoholy) c) na čistenie hygienických zariadení (dezinfekčné prostriedky, dezodoranty, ...)

13. Patria sem aj šampóny? Šampóny sú detergenty celkom odlišného typu. Musia z vlasov odstraňovať špinu a mastnotu, ale súčasne musia na vlasoch nechať tenký povlak kožného tuku, lebo inak by sa vlasy vysušili. Šampóny pre mastné vlasy odstraňujú viac kožného tuku než šampóny určené pre suché vlasy. Tie naopak obsahujú olejovité prísady na doplnenie chýbajúceho kožného tuku. Dôležité je pH detergentov. Šampóny musia byť neutrálne (pH približne 7), lebo zásadité zlúčeniny by spôsobili väčšiu lámavosť vlasov a zdrsnenie ich povrchu. Vlasy by tak stratili svoj prirodzený lesk. .

14. ZA POZORNOSŤ ĎAKUJÚ: Helena nováková A Stanislava slivková