MAKROEKON Ó MIA

1. MAKROEKONÓMIA Analýza spotreby a úspor Jana Fabianová 27.8.2014

2. Agregátne spotrebné výdavky (AE) • Aggregate Expenditure predstavujú celkovú hodnotu všetkých ročných výdavkov na domácu produkciu, t.j. na hrubý domáci produkt (HDP). Sú to: • Spotrebné statky a služby (C) • Investičné statky (investície I) • Vládne nákupy a spotreba štátnej správy (G) • Čistý export (NX) Sú to úhrnné výdavky, čiže spotreba HDP. (domácnosti, firmy, štát, zahraničný obchod)

3. Produktová (výdavková, spotrebná ) metóda Na základe výdavkov spotrebiteľov vynaložených na nákup finálnych tovarov a služieb sa vypočíta HDP. Časť HDP ako celková hodnota spotrebovaných tovarov a služieb nakúpených domácnosťami Osobná spotreba domácností – C Hrubé domáce investície - I Vládne nákupy - G Čistý export - NX 70% HDP

4. Dôchodková metóda výpočtu národohospodárskeho výsledku: Národný dôchodok • odpočítateľné položky • + pripočítateľné položky Osobný dôchodok - daň Spotreba C (consumption) Disponibilný dôchodok Úspory S (savings)

5. Spotreba (C) Predstavuje súhrn výdavkov, ktoré domácnosti vynaložili na nákup spotrebných statkov krátkodobého a dlhodobého charakteru a na nákup spotrebných služieb Úspory (S) domácností Sú tou časťou disponibilného dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu domácností, čiže sa nespotrebuje. Disponibilný dôchodok (DIdisposable income) DI = C + S

6. Finančné a materiálové toky HDP Import Export - Import Zahraničný obchod Príjmy a platby Príjmy a platby Výdavky (dôchodky, platby,...) Nákupy, spotrebné výdavky Vláda, Štátna správa Dane, odvody do fondov Dane, odvody do fondov Spotrebné tovary a služby Výdavky domácností za tovary a služby Domácnosti Podniky a firmy Príjmy obyvateľstva (mzdy, renta, nájomné,...) Úspory Výrobné služby (práce v podnikoch a firmách) Investície

7. Analýza spotrebných výdavkov Agregátne spotrebné výdavky USA 22% 35% 48% 5%

8. Spotrebné výdaje domácností • Autonómna spotreba sú spotrebné výdaje, ktoré nezávisia od príjmu. Na to, aby sme žili, musíme niečo spotrebovať, aj keby sme nemali žiaden príjem • Donútená spotreba je spotreba, ktorá sa vyskytuje preto, lebo ľudia majú príjem, ktorý môžu minúť.

9. Faktory ovplyvňujúce spotrebu Súhrn príjmov za ponúknuté výrobné faktory + transferové platby. Čím vyšší je príjem, tým vyššia je aj spotreba. • Disponibilný dôchodok • Očakávanie vyšších príjmov • Istota zamestnania v budúcnosti • Bohatstvo • Zdaňovanie • Veková štruktúra domácnosti Obyčajne spôsobuje stúpanie spotreby. Pri stabilite zamestnanosti a osobnej istote, spotreba stúpa. Spotrebiteľ, ktorý má úspory, môže spotrebovať viac, ako ten čo ich nemá pri rovnakom dôchodku Pri zvyšovaní daní, spotreba klesá. Čím sú rodiny mladšie, tým je náklonnosť na spotrebu vyššia.

10. Úspory Kladná zmena bohatstva za časový úsek • Kladné • Záporné Záporná zmena bohatstva, znamená, že ľudia utrácajú viac na spotrebu, ako je ich príjem. Môžu byť financované z pôžičiek alebo minulými kladnými úsporami. Bohatstvo je ekonomická premenná, predstavujúca akumulované úspory za minulé obdobie

11. Závislosť spotreby na dôchodku-spotrebná funkcia C 250 C = DI Úspory kladné 200 Spotreba C 150 100 Úspory =0, celý dôchodok DI=75 tis. sa spotrebuje C=75 tis. 50 S rastom dôchodku sa zvyšuje aj spotreba, ale rastie pomalšie ako disponibilný dôchodok. Keynes: „ľudia sú spravidla náklonní zvyšovať svoju spotrebu tak, ako sa zvyšuje ich príjem, ale nie až do tej miery.“ Úspory záporné 250 DI

12. Domácnosti s nižšími dôchodkami vydávajú na potraviny a bývanie väčšiu časť svojho dôchodku ako domácnosti s vyššími dôchodkami.

13. Závislosť úspor na dôchodku-funkcia úspor S Spotrebná funkcia C=DI C C S 70 DI 30 Úspory kladné 0 Úspory záporné -10 250 DI 75 -30

14. Sklon k spotrebe a k úsporám • Ukazovateľ sa používa na kvantifikáciu vzťahu medzi dôchodkom a spotrebou • Sklon k spotrebe je podiel spotreby C a disponibilného dôchodku DI • Sklon k úsporám je podiel úspor S a disponibilného dôchodku DI C DI C+S=DI (C/DI)+(S/DI)=1 Sklon k spotrebe je na úkor úspor. Sklon k úsporám je na úkor spotreby. S DI

15. Hraničný sklon k spotrebe a k úsporám • vyjadruje vzťah medzi zmenami v dôchodku a zmenami v spotrebe a úsporách Hraničný sklon k spotrebe(b) udáva o koľko sa zmení spotreba, ak sa dôchodok zmení o ďalšiu peňažnú jednotku. Ak sa b=0,8 znamená to, že pri zvýšení dôchodku o 1 korunu sa spotreba zvýši o 0,8 Sk. C b = DI Hraničný sklon k úsporám (b) vyjadruje, o koľko sa zvýšia úspory, ak sa dôchodok zvýši o peňažnú jednotku. Platí: b+b´=1 S b´ = DI

16. Agregátna spotreba • Nespotrebovaný dôchodok, teda úspory, môže ekonomika použiť na investovanie • Spotreba je hlavným komponentom agregátnych výdavkov, ktoré určujú agregátny dopyt (AD)

17. Aké znalosti už máme ? • Ktoré sú komponenty agregátnej spotreby ND • Kto sú štyria hlavní spotrebitelia ND • Ktoré sú spotrebné výdaje domácnosti • Ktoré faktory ovplyvňujú spotrebu domácnosti • Ako závisí spotreba na dôchodku • Ako závisia úspory na dôchodku • Čo vyjadruje sklon k spotrebe (úsporám) • Aký je to hraničný sklon k spotrebe (úsporám) • Čo s nespotrebovaným dôchodkom

18. Ďakujem za pozornosť