EUROPOL

1. EUROPOL

2. Európsky policajný úrad EUROPOL bol vytvorený na základe Maastrichtskej zmluvy. Jeho cieľom je poskytovať občanom vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Europol sídli v holandskom Haagu a k jeho zamestnancom patria zástupcovia vnútorných štátnych orgánov presadzovania práva ( polície, colných úradov, prisťahovaleckých úradov atď.).V správnej rade Europolu má každý členský štát EÚ jedného zástupcu.

3. Europol sa v súčasnosti zodpovedá Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, teda ministrom spravodlivosti a vnútra všetkých členských krajín EÚ. Navrhovaná Ústavná zmluva navrhuje zaradiť Úrad od kontrolu Európskeho a národných parlamentov. Europol je agentúrou Európskej únie presadzujúcou právo. Jej cieľom je pomáhať pri vytváraní bezpečnejšej Európy prostredníctvom podpory orgánov presadzujúcich právo v členských štátoch Európskej únie pri ich boji proti

4. medzinárodnej závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Nakoľko úradníci Europolu nemajú žiadne priame právomoci zatýkať, podporujú kolegov pre presadzovaní práva pri zhromažďovaniach, analýze a šírení právomocí a koordináciu operácií. Partneri Europolu využívajú túto podporu pri prevencii, zisťovaní a vyšetrovaní trestných činov a pátraní po ako aj trestnom stíhaní tých, ktorí to spôsobili. Odborníci a analytici Europolu sa zapájajú do spoločných

5. vyšetrovacích tímov, ktoré pomáhajú pri riešení trestných činov. Vznik Europolu Myšlienka vytvorenia Európskeho policajného úradu ( na spôsob Interpolu ) sa objavila na zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu ( jún 1999 ). Cieľom bolo vytvoriť orgán, ktorý by poskytoval štruktúru pre rozvoj užšej spolupráce medzi členskými krajinami v prevencii a boja proti vážnym formám cezhraničného organizovaného

6. zločinu. Podmienky pre jeho vznik poskytla Maastrichtska zmluva. V januári 1994 začal nový orgán fungovať ako Protidrogová jednotka Europolu ( Europol Drugs Unit – EDU ). Pôvodnou oblasťou pôsobnosti bol teda boj proti drogám, právomoci však boli postupne rozširované na iné vážne formy zločinu. Vývoj právomocí Konvencie o vytvorení Europolu bola podpísaná v júli 1995, do platnosti vstúpila

7. 1. októbra 1998, úrad je však plne funkčný len od 1. júla 1999. Europol prebral činnosti EDU vo viacerých oblastiach : a/ pašovanie drog, b/ siete nelegálneho prisťahovalectva, c/ pašovanie kradnutých aut, d/ obchodovanie a ľuďmi ( vrátane boja proti detskej pornografii ), e/ falšovanie meny ( vrátane falšovania iných platobných prostriedkov ),

8. f/ pašovanie rádioaktívnych a nukleárnych látok, g/ terorizmu, h/ pranie špinavých peňazí. Amsterdamská zmluva zverila Europolu ďalšie dôležité úlohy : a/ koordinácia a implementácia vybraných vyšetrovaní realizovaných orgánmi členských krajín, b/ vývoj špecializovaných expertných služieb

9. pre pomoc členským krajinám pri vyšetrovaní organizovaného zločinu, c/ vytvorenie kontaktov medzi prokurátormi a vyšetrovateľmi, ktorí sa špecializujú na boj s organizovaným zločinom. Úloha Europolu bola ešte posilnená v decembri 2001. Jeho pôsobnosť bola rozšírená na všetky formy organizovaného zločinu definovaného v prílohe ku Konvencii Europolu. Dnes Europol podporuje členské štáty pri :

10. a/ uľahčovaní vzájomnej výmeny informácií, b/ zabezpečovaní prevádzky analýzy a podpore činnosti členských štátov, c/ zabezpečovaní odbornej a technickej podpory pri vyšetrovaní a činnostiach vykonávaných v rámci EÚ pod dohľadom a s právnou zodpovednosťou členských štátov, d/ vypracovaní strategických správ ( napr. posúdení ohrozenia ) a analýz trestnej

11. trestnej činnosti na základe informácií a správ poskytnutých členskými štátmi či z iných zdrojov. Medzi ďalšie úlohy Europolu patrí vytvorenie a správa počítačového systému, ktorý umožňuje vkladanie príslušných údajov, prístup k ním a ich analýzu. Každý členský štát má dvoch odborníkov na ochranu údajov v Spoločnom dozornom orgáne, ktorý zabezpečuje náležité využívanie všetkých osobných údajov uchovaných Europolom.

12. Vstup polície SR do Europolu Na základe Nariadenie ministra vnútra SR č. 5, zo dňa 27.1.2005, minister vnútra vymedzil rozsah, formy a spôsob spolupráce útvarov Policajného zboru a Prezídia Policajného zboru s Europolom, ako aj postavenie a úlohy Národnej ústredne Europol a jej styčných dôstojníkov v spolupráci s centrálou Europolu v Haagu. Spolupráca útvarov s Europolom sa vykonáva najmä v oblasti prevencie a boja proti závažným formám trestnej činnosti

13. v rozsahu mandátu Europolu. Ak existuje podozrenie, že ide o trestnú činnosť vykonávanú organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, ktorá postihuje dva alebo viac členských štátov a v dôsledku jej rozsahu, závažnosti a následkov vyžaduje spoločný prístup členských štátov najmä : a/ nezákonnému obchodovaniu s drogami, b/ terorizmu, c/ pašovaniu ilegálnych prisťahovalcov, d/ nezákonnému obchodovanie s motorovými

14. vozidlami, e/ obchodovanie s ľuďmi, detskej pornografii, f/ falšovaniu peňazí a iných platobných prostriedkov, g/ nezákonnému obchodovaniu s komoditami, na obchodovanie ktorých je potrebné osobitné povolenie, h/ legalizáciu príjmov, pochádzajúcich z trestnej činnosti.

15. Europol podporuje členské štáty tým, že : a/ získava, zhromažďuje a analyzuje informácie a správy, b/ poskytuje kompetentným orgánom členských štátov všetky relevantné informácie zistené v súvislosti medzi trestnými činmi, c/ vypracováva strategické správy a kriminálne analýzy na základe získaných informácií a poznatkov

16. d/ poskytuje odbornú a technickú pomoc pri predchádzaní, zamedzovaní, odhaľovaní, dokumentovaní trestnej činnosti a zisťovaní jej páchateľov a pri vyšetrovaní trestných činov v členských štátoch. Národná ústredňa Europol úradu medzinárodnej policajnej spolupráce PPZ plní úlohy Europolu na území SR v rozsahu medzinárodných zmlúv a dohôd a je kontaktným miestom medzi Europolom a útvarmi.

17. Na zabezpečenie činnosti ústredňa : a/ vysiela styčných dôstojníkov na svoj styčný úrad do centrály, b/ poskytuje centrále strategické a operatívne informácie a správy, ktoré sú potrebné pri plnení úloh Europolu, c/ vyhodnocuje, analyzuje informácie a správy, získané z centrály a odstupuje ich útvarom, d/ pripravuje a predkladá centrále žiadosti útvarov o informácie, správy, analýzy a

18. poradenskú činnosť, e/ zabezpečuje vkladanie a aktualizáciu informácií poskytovaných útvarmi do informačného systému Europolu, f/ predkladá centrále žiadosti útvarov o vypracovanie operatívnych analýz na podporu práce spoločných vyšetrovacích tímov, g/ plní funkciu odborného útvaru v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu

19. pôsobnosti Europolu, pričom dbá, aby pri jej činnosti nedochádzalo k porušovaniu právneho poriadku SR, noriem upravujúcich pôsobnosť a činnosť Europolu a medzinárodných zvyklostí. Slovenskú republiku v vzťahu k Europolu zastupuje Styčný dôstojník SR. Činnosť styčného úradu riadi a kontroluje riaditeľ ústredne. Výmena informácií medzi útvarmi a Europolom sa uskutočňuje hlavne formou :

20. a/ lustrácie v databázach Europolu alebo získania informácie z určených členských štátov, b/ vkladaním údajov do informačného systému Europolu alebo analytického pracovného súboru Europolu, c/ poskytovaním informácie pre špeciálne určený útvar na Europole. Žiadosť útvaru o získanie informácie, zaslaná na ústredňu, musí byť písomná.

21. Žiadosť obsahuje : a/ odôvodnenie účelu, b/ stručný popis skutku, c/ trestno – právnu kvalifikáciu, d/ identifikačné údaje osoby alebo veci, e/ meno a telefonické spojenie žiadateľa, f/ identifikačný materiál, ak je k dispozícii. Ak pominul dôvod, pre ktorý bola žiadosť zaslaná, útvar túto skutočnosť bezodkladne oznámi ústredni.

22. Útvar poskytuje na základe písomnej žiadosti Europolu alebo z vlastnej iniciatívy informácie, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Europolu. Útvar spolu s informáciou oznámi aj : a/ dôveryhodnosť zdroja poskytnutej informácie, b/ spoľahlivosť informácie, c/ účel, na ktorý bola poskytnutá, d/ obmedzenia jej použitia ( manipulačné kódy ).

23. Ak útvar poskytujúci informáciu Europolu rozhodne, že pri nakladaní s informáciou sú potrebné dodatočné bezpečnostné opatrenia, určí súčasne primeraný stupeň jej utajenia v súlade s osobitným predpisom. Stupne utajenia utajovaných skutočností Europolu sú nasledovné : a/ Europol RESTRICTED ( vyhradené ), b/ Europol COMFIDENTIAL ( dôverné ), c/ Europol SECRET ( tajné ), d/ Europol TOP SECRET ( prísne tajné ).

24. Uchovať poskytnuté osobné údaje možno najdlhšie do troch rokov od ich získavania. Osobné údaje odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života sa poskytujú len ako dodatočné údaje k iným údajom ak je to vzhľadom na povahu trestného činu nevyhnutné.

25. Budúcnosť Europolu Objavili sa ďalšie dva podstatné návrhy : a/ dať Europolu vlastné vyšetrovacie právomoci, b/ návrhy ohľadom posilnenia demokratickej kontroly na úradom. Ústavná zmluva, ktorá zatiaľ nie je ratifikovaná, obsahuje posilnenie právomocí Europolu v prípadoch vážnych zločinov postihujúcich minimálne dva členské krajiny, umožňuje mu koordinovať, organizovať a

26. realizovať vyšetrovanie v spolupráci s národnými úradmi. Ústavná zmluva tiež dáva Parlamentu a národným parlamentom kontrolu na úradom. Europol musí podľa Euroústavy tiež rešpektovať Chartu základných práv a jeho činnosť môže byť preskúmaná súdnym dvorom. Schengenská zmluva Schengenská zmluva alebo Zmluva o postupnom rušení kontrol na spoločných hraniciach je súčasť práva EÚ, ktorá

27. umožňuje spoločnú imigračnú politiku a spoločný hraničný režim. Pôvodne je uzavreli Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko 14. júl 1985 v luxemburskom Schengene. V Schengene bola 19. júna 1990 podpísaná zmluva o vykonaní Schengenskej dohody. Táto zmluva podrobnejšie opisuje princípy Schengenského priestoru a Schengenského informačného systému. Aj keď vnútorné hranice z hľadiska pohybu osôb a vecí de facto neexistujú, je ich možné

28. v obmedzenej dobe obnoviť, ak si to vyžaduje zachovanie verejného poriadku či vnútornej bezpečnosti. Dokončenie spoločného trhu bolo nevyhnutné pre zjednocujúcu sa Európu. Pre celú oblasť Schengenu členské krajiny zaviedli spoločnú migračnú a azylovú politiku. Veľkej Británie a Írska sa ale týka schengen len do tej miery, do ktorej prejavia záujem, (napr. pri policajnej spolupráci ). Cudzincom, ktorí majú tzv. schengenské vízum je umožnené cestovať do všetkých zemí

29. schegenského priestoru. Na cestách v blízkosti hraničných priechodov boli vykonané úpravy dopravného značenia tak, aby boli zrušené obmedzenia rýchlosti súvisiace s hraničnou kontrolou. Vodič prechádzajúci hranicou by v podstate nemal zistiť, že vošiel do iného štátu ( iba ak z modrej značky ). Článok 6 Schengenskej zmluvy zaväzuje zmluvné štáty umožniť trvalo prihláseným obyvateľom obcí v blízkosti hraníc

30. prechádzať hranicu i mimo prechody ( napr. voľnou krajinou ). Justičná spolupráca v trestných veciach V rámci justičnej spolupráce v trestných veciach vytvorila Európska únia viaceré špeciálne orgány s cieľom uľahčiť vzájomnú pomoc medzi súdnymi orgánmi prostredníctvom Eurojustu a Európskej justičnej siete. Lisabonská zmluva otvoril cestu Európskej prokuratúre. Súdna spolupráca v trestných veciach však

31. znamená posilnenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a vzájomné uznávanie vnútroštátnych trestných rozhodnutí vydaných v rôznych štádiách trestného konania (napr. európsky zatýkací rozkaz ) za účelom zabezpečenia súdržnosti a účinnosti spolupráce. Policajná spolupráca v trestných veciach Inštitút policajnej spolupráce ako jeden z nástrojov ochrany bezpečnosti a verejného poriadku predstavuje odraz spoločenskej

32. potreby voči páchaniu trestnej činnosti, ktorá v sebe zahŕňa nadnárodný, resp. cezhraničný prvok. V širšom slova zmysle možno schengenskú policajnú spoluprácu charakterizovať nasledovnými formami : a/ vytváranie spoločných štruktúr spolupráce vo forme spoločného centralizovaného orgánu určeného pre výmenu a poskytovanie informácií, b/ operácie cezhraničného sledovania,

33. c/ operácie cezhraničného prenasledovania, d/ spoločné operácie realizované formou : 1/ spoločných hliadok, 2/ pomoci v prípadoch živelných udalostí alebo závažných udalostí, 3/ spolupráce v prípadoch futbalového násilia, 4/ ochrany verejných činiteľov, e/ vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov f/ využívanie agentov a informátorov,

34. g/ vysielanie styčných dôstojníkov, h/ prevádzka a používanie Schengenského informačného systému. V užšom slova zmysle sú jednotlivé formy policajnej spolupráce definované v 1. kapitole III. Hlavy Schengenského dohovoru : 1/ výmena policajných informácií pri predchádzaní alebo odhaľovaní trestných činov ( čl. 39 ), 2/ operácie cezhraničného sledovania ( čl. 40 ),

35. 3/ operácie cezhraničného prenasledovania ( čl. 41 ) 4/ poskytovanie informácií dôležitých pre boj proti trestnej činnosti, predchádzanie trestným činom alebo pre odstránenie ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti bez predchádzajúcej žiadosti ( čl. 46 ), 5/ vysielanie styčných dôstojníkov ( čl. 47 ). Centrálne orgány by mali zabezpečovať

36. poskytovanie informácií in dostupným z národných policajných databáz, a to predovšetkým : a/ informácie o registrovaných motorových vozidlách, ich majiteľoch, resp. držiteľoch, vodičoch a vodičských oprávneniach, b/ informácie o ostatných registrovaných dopravných prostriedkoch ( lode, lietadlá atď. ) ich majiteľoch resp. držiteľoch, c/ informácie o osobách, mieste ich bydliska, vydaných dokladoch, ich kriminálnej

37. minulosti či aktivitách, stykoch, zamestnávateľoch a pod. d/ informácie potrebné k identifikácii osôb ako sú ich fotografie, daktyloskopické odtlačky a biometrické údaje, e/ identifikácia účastníka telekomunikačnej siete, f/ lokalizácia pohybu osôb, resp. informácie o prekračovaní štátnych hraníc.

38. Ďalšie formy výkonu policajnej spolupráce Oblasť spolupráce je širokou problematikou a formy jej realizácie sú rozsiahleho charakteru. Vzhľadom na možnosť ich legálneho použitia za prítomnosti nadnárodného prvku je nevyhnutné ich upraviť bilaterálnymi, resp. multilaterálnymi medzinárodnými dohodami dotknutých štátov. Okrem vyššie spomenutých nástrojov policajnej spolupráce možno spomenúť i ďalšie v praxi menej využívané formy, ako napr. :

39. 1/ kontrolovaná dodávka, 2/ použitie agenta, 3/ spolupráca v ochrannom programe, 4/ využitie vzdušných a vodných dopravných prostriedkov, 5/ spolupráca pri zaisťovaní bezpečnosti cestnej premávky, 6/ spoločné cezhraničné pátracie akcie, 7/ spoločné formy nasadenia ( spoločné hliadky a kontrolné skupiny, spoločné zásahy, zriadenie spoločných skupín

40. na odhaľovanie trestnej činnosti ), 8/ užšie formy spolupráce v prihraničných oblastiach ( vypracovanie spoločných situačných správ a zásahových plánov, včasné informovanie sa o predpokladaných dôležitých udalostiach, odovzdanie informácií o cezhraničnej preprave nebezpečných zásielok, spoločné operatívne porady a pod. ).

41. Schengenský informačný systém a SIRENE Jednou z nevyhnutných podmienok začlenenia sa medzi štáty schengenského priestoru je vybudovanie Schengenského informačného systému a zriadenie pracoviska SIRENE. Funkčný informačný systém je jedným z najdôležitejších predpokladov pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach. Umožňuje príslušníkom bezpečnostných zložiek členských štátov monitorovať údaje o osobách a predmetoch, ktoré boli do

42. databázy zaradené v ktorejkoľvek inej členskej krajine a prijať požadované opatrenia. V informačnom systéme sa nachádzajú údaje a záznamy o : a/ osobách za účelom ich zadržania a vydania ( čl. 95 dohovoru ), b/ osobám, ktorým bol odopretý vstup do Schengenského priestoru ( č. 96 dohovoru) c/ o nezvestných osobách ( č. 97 dohovoru ) d/ osobách za účelom zistenia miesta pobytu pre orgány činné v trestnom konaní a súdy

43. ( čl. 98 dohovoru ), e/ osobách a dopravných prostriedkoch za účelom diskrétnej alebo špecifickej kontroly ( čl. 99 dohovoru ), f/ vo veciach odcudzených, zneužitých, stratených alebo hľadaných ako dôkaz v trestnom konaní ( čl. 100 dohovoru ). Pojem SIRENE je akronymom anglického slovného spojenia vyjadrujúceho hlavnú náplň činnosti tohto pracoviska v znení Supplementary Information Request

44. at the National Entries, čo v preklade znamená „ žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom“. Nevyhnutnou podmienkou fungovania a prevádzky Schengenského informačného systému v každom štáte je v zmysle č. 92 dohovoru zriadenie úradu SIRENE, ako jednotného kontaktného bodu, ktorý slúži predovšetkým na výmenu údajov a doplňujúcich informácií k záznamom v informačnom systéme. Jednoducho povedané SIRENE pôsobí ako

45. sprostredkovateľ informácií medzi národnými zložkami , resp. medzi orgánmi a zahraničím. Každý štát schengenského priestoru má vybudovanú národnú časť Schengenského informačného systému prepojenú s centrálnou časťou, pričom v systéme sú sústredené všetky záznamy o vyhlásenom pátraní. Popri tom je vytvorený v každom štáte úrad SIRENE, ktorý predstavuje personálny aparát, úlohou ktorého je poskytovať doplňujúce informácie vzťahujúce sa k záznamom v informačnom systéme

46. jednak pre národné policajné a justičné orgány a služby ako aj pre zahraničných partnerov. Nevyhnutnou podmienkou prevádzky úradu SIRENE je nepretržitá dostupnosť (24/7 ) a jazyková vybavenosť pracovníkov. Nie je však stanovený spoločný komunikačný jazyk, podmienkou je však aby sa dorozumeli. Nepísaným jazykom je jazyk anglický, ale tento nevylučuje použitie akékoľvek iného, ktorý je zrozumiteľný pre druhú stranu.

47. Schengenský informačný systém II Schengenský informačný systém druhej generácie sa buduje od roku 2011. Prvotným dôvodom rozhodnutia štátov o jeho vývoji bola skutočnosť, že súčasný systém berúc do úvahy aj jeho „historickosť“ neponúka automatickú možnosť pripojenia sa ďalších štátov. Súčasťou Schengenského informačného systému II majú byť aj nové funkcionality, ktoré v súčasnej verzii systému absentujú. Ide predovšetkým o nasledovné vymoženosti :

48. a/ európsky zatýkací rozkaz alebo žiadosť o extradíciu je súčasťou záznamu ( do Schengenského informačného systému sa vloží aj kópia originálu, prípadne aj kópia prekladu v inom jazyku EÚ ), b/ biometrické údaje ( odtlačky prstov, fotografie ) sú súčasťou záznamov, c/ prepojenie spolu súvisiacich záznamov, d/ ďalšie kategórie objektov, po ktorých je možné vyhlásiť pátranie ( lode, lietadlá,

49. priemyselné zariadenia a pod. ). Právny základ Schengenského informačného systému druhej generácie je daný právnymi predpismi.