1 / 21

S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A

S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A. Riešenie konfliktov : vymedzenie pojmu; faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktov;ako rozmýšľame o konflikte; zdroje konfliktu; spôsoby riešenia konfliktov. Sociálno - patologické javy sa vyskytujú:.

tam
Télécharger la présentation

S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A Riešenie konfliktov: vymedzenie pojmu; faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktov;ako rozmýšľame o konflikte; zdroje konfliktu; spôsoby riešenia konfliktov

  2. Sociálno - patologické javy sa vyskytujú: • v nefunkčných rodinách (hodnoty, normy a pravidlá sú degradujúce) • odlúčením dieťaťa od rodiny • deprimovaným deťom • Tieto faktory ovplyvňujú vznik soc. patológie. • V období puberty má partia väčší vplyv ako rodina, ak má dieťa pevné zázemie v rodine,

  3. Faktory, ktoré znižujú odolnosť k záťaži: • patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa (príliš úzkostný alebo príliš dominantný rodič) • ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu (príliš liberálni rodičia, dieťa nemá hranice) • prílišné akceptovanie, nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa • citový nedostatok v detstve

  4. Sociálna deviácia • Soc. deviácia – predstavuje termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje soc. norma. • Správanie - zmysluplná odpoveď jednotlivca alebo skupiny na situáciu, ktorá má tiež zmysel. • Soc. správanie - každé správanie, ktoré je svojim zmyslom orientované na partnera soc. kontaktu alebo vzťahu • Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa, vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou. • Konanie - je súčasťou správania, vedomá činnosť zameraná k cieľu • Soc. konanie - konanie zamerané na správanie iných ľudí, jeho orientácia na partnera v správaní

  5. Konflikt • Je významnou súčasťou vnímanej reality. • Je prejavom dynamického priebehu všetkého diania a neustálej zmeny. Zdá sa, že úspech v akejkoľvek oblasti ľudského úsilia často závisí práve od schopnosti rozoznať, správne interpretovať a následne vyriešiť konflikt. • Treba ho vždy chápať ako nedorozumenie medzi ľuďmi. Títo sa stotožňujú s nedorozumením, stávajú sa účastníkmi konfliktu. Christopher W. Moore (1989) rozdeľuje konflikty do 5 skupín: • konflikt vzťahov • konflikt informácií • konflikt záujmov • štrukturálny konflikt • konflikt hodnôt

  6. Faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktu: • Povahové vlastnosti zúčastnených strán a ich hodnotové systémy, ich predchádzajúci vzťah. • Typ problému, o ktorý ide. • Prostredie, v ktorom konflikt prebieha. • Prítomnosť zainteresovaných divákov – či aktérov konfliktu niekto vidí, ako sa správajú a hodnotia ich. • Osobná stratégia oboch strán – či sú skôr ústupčiví alebo agresívni. • Dôsledky riešenia – lákavá odmena alebo obávaný trest. • Strach z rizika – otázky dôvery voči druhému, strach zo zlyhania a prehry. • Komunikácia medzi oboma stranami – či existuje a aká je jej forma

  7. Charakteristika konfliktu Tri základné druhy konfliktov: vonkajší, vnútorno-vonkajší a vnútorný. • Ovonkajšom konflikte sa hovorí vtedy, keď vonkajšie prostredie kladie na naše správanie protikladné požiadavky. • O vnútorno-vonkajšom konflikte hovoríme vtedy, keď nastane zrážka, stretnutie medzi vonkajšou požiadavkou na správanie a vnútornou tendenciou človeka správať sa istým spôsobom. • O vnútorný konflikt ide vtedy, keď v človeku samotnom vzniknú protikladné tendencie k istému správaniu, činnosti alebo konaniu, niekedy môže dôjsť aj k navrstvovaniu konfliktov, keď sa stretávajú viaceré uvedené druhy konfliktov. Závažnosť konfliktov v našom živote zvyšuje to, že k nim spravidla dochádza v ťažkých chvíľach, keďže ide o významné hodnoty, keď si treba niečo vybrať, zvoliť alebo odmietnuť a keď si uvedomujeme možné následky.

  8. Zdroje konfliktu • Zdroj konfliktu - v akých rôznych oblastiach môžu konflikty vzniknúť: • Intrapersonálne sú konflikty vo vnútri jedného človeka. • Interpersonálne sú konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami. • Vnútroskupinové sú konflikty vo vnútri jednej skupiny. • Medziskupinové sú konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami.

  9. Druhy reakcií na konflikt Reakciou na konflikt označujeme psychický stav alebo správanie jednotlivca, ku ktorým dochádza v konfliktovej situácii, najmä, keď sa konflikt bezprostredne a hladko nerieši, teda reakcia na konflikt je iba akoby jeho vedľajším produktom a vyskytuje sa iba preto, že konflikt nevieme riešiť. Pri konflikte vyvolanom prekážkou na ceste pri dosahovaní cieľa, resp. uspokojovaní potreby sa rozlišujú tri typické druhy reakcií, v úsilí ubrániť vlastné ,,ja„: • Reakcia trestajúca navonok, keď sa reakcia zameriava na vonkajšiu prekážku. Jednotlivec agresívne prenáša vinu na iné osoby a veci, pričom presúvanie sprevádza hnevom, zlos­ťou a pod. • Reakcia trestajúca dovnútra, keď sa reakcia upriamuje na vnútorné príčiny nedosiahnutia určeného cieľa. Jednotlivec je agresívny voči sebe, sprievodným znakom agresívnosti je sebaobviňovanie, výčitky svedomia, • Netrestajúca (neobviňujúca) reakcia, keď sa konflikt zľahčuje. Jednotlivec sa usiluje neúspech podceňovať

  10. Ako rozmýšľame o konfliktoch Naše nastavenie voči konfliktom veľmi ovplyvňuje, ako sa v konflikte správame a ako ho prežívame. S konfliktmi máme spojené aj predsudky alebo mylné predstavy, ktoré nám boli vštepené v rodine, a tie si so sebou nosíme celý život a často nám bránia pozrieť sa na konflikt „pozitívnejšími očami”. Uvedieme niekoľko takých predsudkov a mýtov voči konfliktom: • „Slušný chlapec”, „slušné dievča” neodvráva. • „Dobrí priatelia nemajú konflikty.” • „Konflikty sú zlé, nebezpečné a ubližujúce.” • „Konflikty majú len tí emocionálni a iracionálni, čo sa nevedia kontrolovať.” • „Ak by si chcel, nemal by si konflikty s inými.”

  11. Návrhy na konštruktívne riešenie konfliktov • Buďte konkrétny, keď uvádzate problém • Neuspokojte sa so sťažnosťami aj keby boli konkrétne • Žiadajte a poskytujte spätnú väzbu, aby ste si boli istí, že ste dobre pochopili a boli pochopení. • Sústreďte sa na jedinú tému, inak sa vám môže stať, že sa stratíte v záplave tém. • Nerozprávajte priveľa a buďte tolerantní. Všímajte si vlastné pocity a pocity druhých. • Uvažujte o kompromise. Neexistujú absolútne objektívne pravdy. • Nepredpokladajte, že viete, čo si druhí myslia, overte si to v otvorenej komunikácii.

  12. Nehovorte druhým, čo by mali vedieť alebo dokonca cítiť. Nenaprávajte druhých. • Neoznačujte druhých nálepkami. „ Do krabíc patria veci, nie ľudia.“ • Sarkazmus je zákerná zbraň. • Držte sa toho, čo je tu a teraz. Krivdy týkajúce sa minulosti sa naprávajú veľmi ťažko alebo vôbec. • Usporiadajte si myšlienky skôr, ako prehovoríte. • Nebojte sa zatvoriť oči a premýšľať. • Výhrou budú dobré medziľudské vzťahy.

  13. Cieľ riešenia konfliktu • odstrániť ťažkosti, prekážky stojace na ceste uspokojovania potreby a dosahovania cieľa, • vybiť vnútorné napätie vzniknuté konfliktom, obnoviť narušenú vnútornú (duševnú) a vonkajšiu rovnováhu, Zásadnetreba konflikty riešiť a ich riešenie neodďaľovať, neodkladať Riešenie konfliktu je podstatne zindividualizovaný proces, • závisí od povahy konfliktu, situácie, od skúsenosti, osobných vlastností jednotlivca atď., • zámery možno napriek prekážkam realizovať vtedy, keď sa nepripustí vznik reakcie na konflikt, ktorá oslabuje motiváciu jeho riešenia. To je prvý predpoklad jeho riešenia.

  14. Ako riešiť konflikt • 1) je potrebné nedovoliť citové napätie, potlačiť „citový tlak“.  • 2) ďalšou požiadavkou je tzv. racionalizácia konfliktu, t. j. premyslenie Ide o pochopenie podstaty konfliktu, jeho rozbor, osvetlenie, o vyjasnenie, ako a prečo ku konfliktu došlo, a o zaplánovanie jeho riešenia.

  15. 3) riešenie konfliktu často vyžaduje aj zmenu citového postoja, prípadne aj intelektuálneho postoja k jednému zo vzájomne sa vylučujúcich cieľov alebo motívov konania, často ide najmä o zámernú zmenu záporného postoja na kladný, ak sú obidva ciele alebo motívy záporné, ale aj o zmenu kladného postoja na záporný (ak sú obidva ciele alebo motívy kladné), • zmenou postoja, prehodnotením hodnôt sa spravidla likviduje napätie, ktoré už prípadne konflikt vyvolal, a možno ho už racionálne riešiť. • 4) jednou z ciest riešenie konfliktov je aj zvýšené úsilie objektívne poznať seba, neobjektívne sebapoznanie je totiž jednou z veľmi častých príčin konfliktov so sebou i s okolím, na druhej strane objektívne poznanie vlastných kladov a nedostatkov umožňuje zvýšenou sebakontrolou i sebavýchovou vyhýbať sa konfliktom aj úspešnejšie ich riešiť.

  16. Fázy konfliktu • 1. fáza – Príznaky konfliktu • 2. fáza – Otvorenie konfliktu • 3. fáza – Polarizácia – strany si začínajú brániť svoje pozície • 4. fáza – Izolácia – táto fáza môže, ale nemusí nastať • 5. fáza – Deštrukcia • 6. fáza – Únava, depresia

  17. Spôsoby riešenia konfliktov 1. Autoritatívne • Presadenie sa silou - strany komunikujú spolu priamo, ale silnejšia z nich presadí svoje rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Strany si merajú sily a neriešia podstatu konfliktu. Rozhoduje silnejšia strana. • Rozhodnutie autoritou - Autorita (podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí strán.

  18. 2. Alternatívne • Tretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a vyvážený proces komunikácie medzi oboma stranami. Strany komunikujú priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a sprehľadňuje diskusiu - dohodu dosahujú spoločne. • Mediácia – sprostredkovateľ komunikácie strán pri riešení konfliktu komunikuje osobitne aj s jednou aj s druhou stranou, pomáha udržiavať korektnú komunikáciu a pomáha viesť proces vyjednávania strán. Dohodu dosahujú spoločne. • Zmierovanie - Zmierovanie strán sa môže konať pomocou zástupcov strán. • Vyjednávanie - Strany spolu komunikujú priamo, nemajú žiadneho prostredníka - dohodu dosahujú strany spoločne.

  19. Záver Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života a je normálne, že sa s nimi v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmin stretávame. Keďže každý človek má v rozličných časoch odlišné potreby vychádzajúce z jeho osobnosti a situácie v ktorej sa nachádza, je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (je to väčšinou dennodenne) narazí na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy, ktoré sú s jeho záujmami v konflikte. Riešenie konfliktu a jeho efektívne využívanie patrí spolu s vyjednávaním medzi významne zručnosti, ktoré by si mal každý osvojiť.

  20. Zdroje • Aleš Bednářik, Prevencia a riešenie konfliktov, 2001 - • Linky: • - mediacia.pdcs.sk/rozdelenie_sposobov.html#autor • - pdcs.sk/mod/fileman/files/01_UVODNE.pdf • - referaty-seminarky.sk/riesenie-konfliktov-a-vyjednavanie/ • Koniec vytlačenej stránky z http://referaty.atlas.sk • Ondrejkovič, Petera kolektív: Sociálna patológia. Bratislava, Veda, 2001, ISBN 80-224-0685-6 • Tokárová, Anna a kolektív: Sociálna práca. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003. ISBN 80-968367-5-7

  21. Ďakujem za pozornosť Mgr. Alena Grešlíková ( ZŠ s MŠ Bukovce)

More Related