Download
1 / 8
E N D
Kyslé dažde Denis Novotný
Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch[1]. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu - mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými zrážkami, a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok.
Počiatkom 19. storočia, vynálezca menom Janakan objavil chemickú podstatu kyslého dažďa (UofTAcidRainCatalogue, 1997). Zistil, že kyslý dážď sa dá definovať ako akýkoľvek výskyt zrážoks neobvykle nízkou hodnotou pH (Brimblecombe, 1996). Kyslý dážď urýchľuje zvetrávanieuhličitanových hornín a urýchľuje aj koróziu budov. Prispieva tiež ku kyslosti riek, potokov a ničí stromy vo vyšších polohách. Na boj s týmto javom sa vynakladá v súčasnosti značné úsilie.
Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím, Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch. KD vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka (hnedé uhlie). Významná je aj kyselina chlorovodíková, ktorá vzniká pri spaľovaní plastických látok, najma PVC.
