Download
1 / 6
E N D
Vihorlat Adriána Tvrdá
Poloha Územie Vihorlat sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, má nepravidelný tvar a zaberá strednú časť pohoria Vihorlat. Z južnej časti prechádza jeho hranica pri obci Remetské Hámre, odtiaľ severovýchodným a severným smerom smeruje údolím potoka Okna, potokom Barlahov. Rozloha Vihorlat je 17 485 ha a rozprestiera sa na území okresov Sobrance, Michalovce, Humenné a Snina. Vihorlat je typické lesné územie, ktoré si v priebehu celého holocénu, najmä od nástupu bučín určujúcich podnes jeho vzhľad, zachovalo svoj prirodzený charakter. Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, pretože Vihorlat leží na rozhraní panónskej a karpatskej kveteny.
Vodstvo V komplexe vulkanického pohoria Vihorlat významné postavenie majú jazerá. Tvoria jedinečnú ukážku vzniku a postupného zániku jazier. Najväčšie je Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero. Západne od Morského oka leží Malé Vihorlatské jazero, nazývané tiež Malé Morské oko. Severne od Motrogonu sa nachádzajú ďalšie jazerá. Najvýznamnejšie je z nich jazierko Kotlík, Ďalšie jazerá sa nachádzajú v severnej časti Vihorlatu a sú v rôznom stupni zániku. Najvýznamnejšie z nich je zanikajúce jazero Postavka ohraničené andezitový svahmi. Okrem uvedených jazier sa v pohorí Vihorlatu nachádzajú mnohé ďalšie, ktorých vonkajší obrys je už ťažko rozoznateľný a proces ich zániku možno pokladať za ukončený.
Chránené krajinné oblasti (CHKO) • Chránenéúzemia • Národná prírodná rezervácia Motrogon (1980) • Národná prírodná rezervácia Postávka (1980) • Prírodná rezervácia Ďurova mláka (1980) • Prírodná pamiatka Sninský kameň (1982) • Národná prírodná rezervácia Morské oko (1984) • Národná prírodná rezervácia Vihorlat (1986) • Národná prírodná rezervácia Jovsianska hrabina (1953) • Prírodná rezervácia Jedlinka (1988) • Prírodná rezervácia Machnatý vrch (1988) • Prírodná pamiatka Čierny potok (1988) • Prírodná pamiatka Malé Morské oko (1992) • Prírodná rezervácia Lysák (1993) • Prírodná rezervácia Lysá (1993) • Prírodná rezervácia Drieň (1993) • Prírodná rezervácia Baba (1999) • Prírodná rezervácia Pod Trstím (1993) • Prírodná pamiatka Beňatinský travertín (1989) • Prírodná pamiatka Hradný vrch Podhoroď (1986)
Zaujímavosti Napoleonské vojny na začiatku 19. storočia priniesli konjunktúru železiarskeho priemyslu. Prudké stúpanie cien železa a železiarskych výrobkov bolo podnetom pre zakladanie nových hámrov, hút a železiarní. Najväčší význam z pomedzi novozaložených menších železiarní mali železiarne v Zemplínskych a Remetských Hámroch. Podnet na založenie Zemplínskych Hámrov dal Štefan Rholl, ktorý sem prišiel zo Spiša a dal hľadať v pohorí Vihorlatu zlato a striebro. Výsledkom hľadania bola železná ruda a silikáty na severozápadnom úpätí Sninského kameňa. Prieskum v lese robil hutman, ktorý ukazoval, kde sa má začať kopať štôlňa. Najskôr sa vykopali veľké jamy a potom sa z bokov ťažila železná ruda. Vzniknuté jamy sa zasypávali hlušinou. V lese sa ťažila aj troskotvorná prísada. S ťažbou rudy sa tu prestalo až okolo roku 1904. Okrem rudných žíl poskytol treťohorný vulkanizmus na Slovensku aj nerudné suroviny. Vo Vihorlate sú najrozšírenejšie a najpoužívanejšie andezity. V súčasnosti sa ťažia v lome v Zemplínskych Hámroch.
Zdroje informácií Zdroj: www.wikipedia.sk
