Rímskym 3,21-25

1. Rímskym 3,21-25 „Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci,  a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu:  Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej,  ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi,  ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým...“

2. Pripravoval Luther reformáciu, alebo si ho Pán Boh použil? Poslušný mních hľadá pokoj svojej duši. Používa všetky ponúkané spôsoby, aby pokoj našiel. • v kláštore si trýzni telo: • bičovanie • skoré vstávanie • pôsty

3. Luther navštevuje Rím Splnili sa mu želania: • Generálna spoveď • Sv. omša • Púť po siedmych chrámoch • Návšteva katakomb s hrobmi martýrov • A nakoniec púť na kolenách po 28-stupňovom schodisku /vraj z Pilátovho súdneho domu/, ktorú urobil veľmi rád - odriekal pritom „Otče náš“ a bozkávaním jednotlivých stupňov si mal vyslobodiť

4. Čo s pokojom, ktorý Luther hľadal? • V Ríme ho nenašiel – tamojší kňazi ho považovali za dobrého kresťana hlupáka. • Mníšsky život ho šťastným neurobil • Ani sviatosť pokánia ho nenapĺňala – ustavične sa trápil pocitom hriešnosti. • Zvierala ho Božia spravodlivosť, ktorá ho sprevádzala od detstva.

5. Jedine Písmo!!! • V r. 1511 sa mu vo Wittenbergu stáva predstaveným Staupitz. • Staupitz mu pripomínal 2 základné skutočnosti: • Boh je voči hriešnikovi milosrdný • Kristus ako Baránok Boží nesie hriechy sveta • Východisko začal hľadať v Biblii • Luther vykladá Knihu Žalmov – tam je záver Lutherových duševných zápasov v poznaní, že „spravodlivý bude žiť z viery“.

6. Luther ospravedlnený! Nachádza pokoj s Bohom: • pochopil, že Boh urobil konkrétny krok pre jeho pokoj – ospravedlnenie • Rímskym 3,21-25: „Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci,  a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu:  Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej,  ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi,  ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým...“ • Efezským 2,8: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží.“

7. Len on – a čo ďalej? • Lutherovi bolo cudzie sa búriť – neberme ho ako nekompromisného rebela. • Dokonca aj vo výpovediach akoby bránil pápeža. • Ale to, čo napísal otváralo oči ďalším. • K tomu sa pridružili odpustky

8. Reformácia - odpustky • Pápež Lev X. a prázdna pokladnica – narušené jeho stavebné plány – chrám sv. Petra v Ríme. • Vyhlásil 8 rokov úplné odpustky. • Všeobecne platilo: „Skrze odpustky sú brány pekla zatvorené a brány neba otvorené.“ • Platenie odstupňované podľa stavu, hodnosti a hriechu • Mnohí odpustky prijali – pozdávalo sa im to – pohreším si a potom si kúpim odpustkovú ceduľku. • Darmo potom kňaz napomínal ku pokániu – dotyčných hriala ceduľka – zamával s ňou a hotovo. • Tetzel (dominikánsky mních, ktorý mal živnosť na odpustky v Nemecku) tvrdil: „Odpustok platí, aj keď človek svoj hriech neoľutoval a nekajal sa!“

9. Odpustky Luthera vytočili! Vyhlásil: „Pravé pokánie nie je vonkajšia pokuta za hriechy, ale je vnútornou vecou kresťana.“ „Nie je pravda, že odpustkami sa dá dosiahnuť odpustenie všetkých hriechov.“ „Pokánie spočíva v skutočnej ľútosti.“ „Odpustkami sa ľud učí báť trestu za hriech a nie hriechu.“

10. Luther s kladivom • 31. október 1517 – odniesli si to dvere Zámockého chrámu vo Wittenbergu. • Bol to zvyk – keď mali profesori, kňazi alebo mnísi medzi sebou nejaký spor, riešili ho verejnou dišputou. • Paradox – Lutherovi sa nik na dišputu neprihlásil (akoby všetci ticho súhlasili? alebo sa báli?) • Nemecký preklad výpovedí (pôvodne napísané a pribité v latinčine) sa rýchle šíril medzi ľuďmi.

11. Odpustky • Keď náš Pána a Majster hovorí: „Pokánie čiňte“ atď., tak chce, aby celý život Jeho veriacich na zemi bol ustavičným pokáním. 3. Nerozumel tým vnútorné pokánie, veď vnútorné pokánie je nanič, nie je nijakým pokáním, ak nepôsobí navonok všelijaké umŕtvovanie tela. 6. Pápež nemôže nijakú vinu za hriech inak odpustiť, len tak, keď vyhlási a potvrdí, že Boh ju odpustil. 21. Mýlia sa teda všetci tí kazatelia odpustkov, ktorí hovoria, že pápežovým odpustkom je človek zbavený každého trestu a získa spasenie.

12. Odpustky 27. Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len čo groš, vhodený do truhlice, zazvoní, duša vyletí z očistca. 28. Isté je to, že len čo groš zazvoní v truhlici, narastá zisk a lakomstvo, avšak pomoc a príhovorná modlitba cirkvi závisí jedine na Božej dobrej vôli. 32. Tí budú aj so svojimi učiteľmi zatratení, čo sa nazdávajú, že pomocou odpustkov majú istotu spásy.

13. Odpustky 79. Tvrdiť, že kríž, nádherne ozdobený pápežovým znakom dokáže toľko ako kríž Kristov, je rúhaním sa Bohu. 80. Biskupi, duchovní pastieri a teológovia, ktorí si dovolia pred ľudom takéto reči hovoriť, musia z toho vydať počet.

14. Odpustky - očistec Očistec: „Je stav posledného očistenia po smrti a pred vstupom do neba pre tých, ktorí zomreli v priateľstve s Bohom, avšak boli nedokonale očistení: je to posledné očistenie od ľudskej nedokonalosti pred tým, než osoba je schopná vstúpiť do nebeskej radosti.“ (Katechizmus katolíckej cirkvi P. 896)

15. Čo na očistec Biblia? Efezským 1,7: „V Ňom (Ježišovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.“ Kolosenským 1,19-20: „Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť  a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža.“ 1. Jána 1,7: „Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“

16. Odpustky - očistec Rímsko-katolícka cirkev učí o dvojakom následku hriechu: • ťažký hriech má za následok „večný trest“ – pozbavuje spoločenstva s Bohom a robí ľudí neschopnými večného života – tento trest likviduje sám Boh, ktorý sa skrze Ukrižovaného Ježiša navracia ku človeku • následkom každého hriechu, aj všedného, je nezdravé pripútanie k stvoreniam, a to potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec; toto očistenie oslobodzuje od tzv. „časného trestu“ za hriech. Hriech ubližuje človeku samému i jeho blížnym a očistec je miestom liečenia týchto pokrivených skutočností v človeku.

17. Odpustky - očistec Očistec je podľa rím.-kat. cirkvi: • miestom konfrontácie s absolútnou Pravdou • miestom stretnutia s absolútnou Láskou • nie je to iba miestom bolesti, je to aj miesto lásky • na jednej strane miesto zhrozenia zo sebapoznania a na druhej strane miesto útechy z nášho prijatia a milovania Bohom a človekom a ostatným stvorením. Očistec je obyčajnou výhovorkou, prenesením zodpovednosti z dnes na niekedy „potom“ a prázdnym utešovaním, že tam kdesi „potom“ dostaneme ešte jednu šancu!“. Očistec je jeden veľký omyl! Židom 3,13: „Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ Židom 4,6-7: „Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.“

18. Odpustky – očistec – všetkých svätých História: • prvýkrát sa slávi 13.5.609, keď pápež Bonifác IV. prebral na želanie od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým. • pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra • pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev • katolícki veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých • na katolícky sviatok všetkých svätých nadväzuje sviatok Pamiatky na všetkých verných zosnulých.

19. Odpustky – očistec – všetkých svätých O čo ide pri katolíckom sviatku pamiatky všetkých zosnulých (2.11.): • veriaci, ktorí v tento deň navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci • okrem odpustkového úkonu je potrebné splniť 3 podmienky: • sv. spoveď (krátko predtým alebo potom) • sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) • modlitba na úmysel sv. otca – myslí sa na pápeža (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva) Okrem toho, tak ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všedmému. • tieto odpustky platia od poludnia predchádzajúceho dňa (1.11.) do polnoci nasledujúceho dňa (2.11.) • veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť dušiam v očistci (raz denne od 1.11. do 8.11) – treba splniť aj ďalšie podmienky – jedna sv. spoveď stačí na všetky odpustky.

20. Všetkých svätých – Halloween - očistec Čo je Halloween? • pôvodne bol názov „Hallowe´enn“ – čo skrátená verzia výrazu All-hallow-even – doslovný preklad zn. „predvečer všetkých svätých“ – je to noc z 31.10. na 1.11. • vďaka pápežovi Gregorovi III. má teda Halloween väzbu na katolícky sviatok všetkých svätých - no napriek tomu všetkému je aj tak pôvodne pohanský (keltský) sviatok Samhain (čítaj „souin“, „sauin“) • podľa keltských zvykov sa 1. novembra končila vláda boha slnka a začala vláda boha smrti (koniec starého a začiatok nového roku)

21. Všetkých svätých – Halloween - očistec Kelti kresťanmi alebo kresťania Keltmi? • niekoľko storočí pred Ježišom Kristom keltský svet mala pod nadvládou jedna sekta – každý rok 31.10. slávila pamiatku svojich pohanských božstiev – festival smrti • starší zo sekty chodili z domu do domu pýtať obety pre ich boha a stávalo sa aj to, že požadovali ľudské obete • v prípade odmietnutia prorokovali smrť nad tým – ktorým domom (prekliatie alebo obeta) • v r. 43 po Kristu zažilo keltské územie inváziu Rímanov • po udomácnení Rímanov sa keltské a rímske zvyky začali prelínať • v čase keltského sviatku Samhainu slávili Rímania koniec úrody a tak do keltského sviatku sá vniesli aj symboly plodnosti • o 600 rokov pápež zamieňa slávenie Samhainu slávením nového sviatku – Všetkých svätých mučeníkov a všetkých zosnulých • zvyk sa ujal – odvtedy na znak nesmrteľnosti duší sa na cintorínoch zapaľujú sviece a prinášajú kvety

22. Všetkých svätých – Halloween - očistec Čo na to Kelti? • podľa keltských zvykov sa 1. novembra končila vláda boha slnka a začala vláda boha smrti (koniec starého a začiatok nového roku) • duše tých, ktorí predchádzajúci rok zomreli putovali do ríše smrti (katolíci tomu dali názov očistec) • aj živý človek mohol v tento jediný deň navštíviť podsvetie (katolíci tomu dali duchovný rozmer – odpustky za mŕtvych) • typickým zvykom pre Keltov bolo prichystať pohostenie pre duše – tento rituál mal zaistiť obyvateľom domu pokoj od zlých duchov a ochranu dobrými duchmi • masky stríg a oheň mali ľuďom pomôcť zahnať démonov a viesť dobré duše do ríše smrti (dnes zostalo pálenie sviečok aj v domácnosti) • neviem, či by boli Kelti nadšení tým, ako im spotvorili sviatok, ale ten Zlý je určite nadšený tým, ako sa mu podarilo domiešať ľudí a popliesť posolstvo Božej milosti a spravodlivosti skrze krvavú obeť Pána Ježiša Krista

23. Všetkých svätých – Halloween - očistec Halloween je ezoterizmus (ezoterizmus = realizovanie moci na niekom inom okultným spôsobom): • ezoterický svet tento sviatok definuje ako „najmagickejší deň (noc) roka, je novým rokom celého ezoterického sveta“ • a takisto je najdôležitejší sviatok roka pre všetkých nasledovateľov Satana

24. Reformácia – odpustky – očistec – všetkých svätých – Halloween - reformácia • Súvislosti nie sú náhodné • Preto si Boh používa Luthera, aj keď on o tom vôbec netuší, čo vzíde z napísania 95-ich výpovedí proti odpustkom • Luther sa neuspokojil s tým, že sám poznal pravdu Písma a prijal pokoj z Božej milosti • A čo ja?

25. Nenechajme sa vyviesť z pravdy zdanlivými tradíciami a spôsobmi, ale držme sa víťazstva, ktoré premohlo svet, držme sa našej viery v Ježiša Krista! 1. Jána 5,4-5 „Pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží.“