Download
1 / 74
740 likes | 972 Vues
Podstata ekonomick?ho riadenia podniku CR. Ekonomick? riadenie podniku. Ekonomick? riadenie ? controlling - vyjadruje komplexn? funkciu riadenia, koordin?ciu pl?novania, kontroly a informacn?ho zabezpecenia. Koordin?cia v tejto s?vislosti znamen? vytvorenie syst?mu podnikov?ho pl?novania, kontroly
E N D
1. tudijn materil pre informacno - vzdelvac kurz: Vidiecka turistika, agroturistika adalie formy diverzifikcie podnikania na vidieku -problmy aich rieenia
2. Podstata ekonomickho riadenia podniku CR
3. Ekonomick riadenie podniku Ekonomick riadenie controlling - vyjadruje komplexn funkciu riadenia, koordinciu plnovania, kontroly a informacnho zabezpecenia. Koordincia v tejto svislosti znamen vytvorenie systmu podnikovho plnovania, kontroly a informci, vyuitelnho pre potreby manamentu podniku - F. Freiberg.
Je to systm pravidiel, ktor napomha dosiahnut podnikov ciele, zabranuje prekvapeniam a vcas rozsvieti cerven, ked sa objav nebezpecenstvo vyadujce prslun opatrenia. Controlling sli k udraniu iaduceho stavu, je to projekt, ktor v pravidelnch intervaloch umonuje porovnvat pln so skutocnostou, aby sa zistilo ci s nutn v oblasti riadenia zsahy, ktormi je mon iaduci stav dosiahnut alebo udrat R. Mann, E. Mayer.
4. lohy ekonomickho riadenia podniku cestovnho ruchu
5. Ktor zdroje informci s dleit pre ekonomick riadenie podniku CR Svaha, vkaz ziskov astrt, rozpocet nkladov, kalkulcia cien, analza vvoja likvidity, analza zkych miest hotela, ukazovatele vetkch hotelovch tvarov ocinnosti aovkonoch, dennch manarskych sprv hotela, ukazovatele marketingovej stratgie, plny, prognzy, marketingov analza silnch aslabch strnok.
6. Operatvne informcie ekonomickho riadenia napr. pre ubytovacie zariadenie kapacitn ukazovatele
pocet izieb,
pocet lok,
pocet dn vprevdzke,
pocet zamestnancov,
vkonov ukazovatele naturlne
pocet host spolu,
pocet zahranicnch host,
pocet predanch izieb vsledovanom obdob,
pocet prenocovan,
vkonov ukazovatele - hodnotov
trby spolu sDPH,
trby spolu bez DPH
trby za ubytovanie sDPH
trby za ubytovanie bez DPH
trby za jedl anpoje s DPH,
trby za jedl anpoje bez DPH,
trby za ostatn sluby sDPH,
trby za ostatn sluby bez DPH,
vnosy spolu,
nklady spolu,
mzdy,
vsledok hospodrenia pred zdanenm,
7. Kombinovan ukazovatele pre podnik CR
pocet izbodn,
pocet lkodn,
pocet izieb na jednho pracovnka,
priemern pocet prenocovan v dnoch,
priemern cena za jedno prenocovanie izboden,
priemern trby na jednho pracovnka,
priemern trby na jenu izbu,
priemern trby na jednu obsaden izbu,
priemern trby na jeden den prevdzky,
nklady na jednu izbu,
nklady na jedno lko,
nklady na jednho hosta,
nklady na jedno prenocovanie,
nklady na jednho pracovnka,
mzdov nklady na jednho pracovnka,
vyuitie obsadenie izieb, lok.
8. Zoznam ukazovatelov podniku pohostinskch sluieb kapacitn ukazovatele
pocet miest na sedenie pri stoloch,
plocha odbytovho strediska vm2,
prevdzkov doba pocet dn,
pocet zamestnancov. vkonov ukazovatele
trby spolu,
mzdy,
pocet miest na sedenie na jednho pracovnka,
priemern trba na jednho pracovnka,
priemern trba na jedno miesto na sedenie,
priemern trba na 1 m2 odbytovej plochy ,
mzda na jednho pracovnka,
pocet stolickodn
9. Vkonov ukazovatele
velkost plochy hustota miest na jedno miesto na sedenie pri stole,
pocet prevdzkovch dn zriadenia,
pocet hodn vprevdzke pocas dna,
pocet predanch hlavnch jedl,
mnostvo predanch npojov,
pocet obslench host,
trby vclenen za jedl, npoje, obchodn tovar aostatn sluby,
prevdzkov nklady,
obrtka na jedno miesto na sedenie pri stole,
priemern denn trby,
roven nkladov nkupu na trby za npoje,
roven nkladov nkupu na trby za jedl,
priemern kalkulacn prirka za npoje,
priemern kalkulacn prirka za jedl,
priemern kalkulacn prirka za obchodn tovar.
10. Majetkov a kapitlov vstavba podniku
11. Svaha (bilancia) - vstupn vkaz pre analzu majetkovej a kapitlovej truktry podniku cestovnho ruchu Svaha (bilancia) je statick ctovn vkaz, v ktorom je zachyten stav majetku podniku a zdrojov jeho krytia. Majetok podniku predstavuje aktva svahy a zdroje krytia predstavuj v svahe pasva. Pre posdenie financnej situcie podniku je vznam informci cerpanch zo svahy znacn. Svaha je zostaven tak, e na prvom riadku v aktvach sa uvdza celkov suma aktv a na prvom riadku v pasvach celkov suma pasv. Svahov rovnovha plat tak, e aktva v benom ctovnom obdob sa musia rovnat pasvam.
12. Majetok podniku (aktva ) A. Pohladvky za upsan vlastn imanie
B. Neoben majetok (investicn, fixn, stle aktva)
C. Oben majetok (oben aktva)
D. Casov rozlenie (Ostatn aktva).
13. truktra majetku
14. Neoben majetok Neoben majetok sa z hladiska vecnho del na hmotn neoben majetok (HNM, HIM), drobn hmotn neoben majetok (DHNM, DHIM), nehmotn neoben majetok (NNM, NIM), drobn nehmotn neoben majetok (DNNM, DNIM), financn majetok (FM, FIM).
Hmotn neoben majetok (budovy, stavby, zariadenia, pozemky, atd.) je majetok, ktorho nadobdacia hodnota je nad 1 700 EUR a doba uvania dlhia ako 1 rok .
Nehmotn neoben majetok (patenty, licencie, know-how, atd.) m nadobdaciu hodnotu nad 2 400 EUR a dobu uvania nad jeden rok.
Financn majetok tvoria podielov cenn papiere a vklady v podnikoch s rozhodujcim vplyvom, podielov cenn papiere a vklady v podnikoch s podstatnm vplyvom, ostatn investicn cenn papiere a vklady, picky podnikom v skupine a in financn investcie.
.
15. Oben majetok
Nachdza sa vo sfre vroby, ako zsoby:
vrobn zsoby - surovn,
zsoby nedokoncenej vroby, polotovarov,
zsoby hotovch vrobkov.
Velmi dleitm informacnm zdrojom s hlavne pohladvky, a to krtkodob s dobou splatnosti do jednho roka. V svahe sa pohladvky uvdzaj podla zostatkovej doby splatnosti ku dnu zostavenia ctovnej zvierky a nie podla dohodnutej doby splatnosti pri vzniku pohladvky. Vka pohladvok je dleit aj pre posdenie aktivity podniku podla doby obratu pohladvok. Okrem pohladvok sa z obench aktv pre posdenie aktivity podniku za dleit povauj aj zsoby, a to prostrednctvom doby obratu zsob.
a vo sfre obehu, ako:
u spomnan pohladvky,
peniaze v pokladni a na ctoch v bankch,
hotov vrobky,
krtkodob cenn papiere.
16. Casov rozlenie Preplatky nkladov a nedoplatky vnosov sa oznacuj ako casov rozlenie majetku (prechodn aktva), t.j. oznacuj nroky podnikatelskej jednotky, naproti tomu preplatky vnosov a nedoplatky nkladov sa oznacuj ako casov rozlenie kapitlu (prechodn pasva), t.j. predstavuj zvzky ctovnej jednotky.
Patria sem:
preplatky nkladov, ktor s vctovnej osnove pre podnikatelov reprezentovan ctami 381 -Nklady budcich obdob a 382 - Komplexn nklady budcich obdob,
nedoplatky vnosov s vctovnej osnove pre podnikatelov reprezentovan ctom 385 - Prjmy budcich obdob.
17. truktra majetku z pohladu jeho likvidnosti Aktva 1.stupna likvidnosti - peniaze v pokladni, na ctoch, krtkodob cenn papiere.
Aktva 2.stupna likvidnosti - aktva 1.stupna + krtkodob pohladvky.
Aktva 3.stupna likvidnosti - oben aktva.
Aktva 4.stupna likvidnosti - financn aktva dlhodobej povahy.
Aktva 5.stupna likvidnosti - investicn majetok (fixn aktva).
18. Vztah investci (ceny obstarania alebo vstupnej ceny) oprvok a odpisov Medzi majetkom, investciami aodpismi je velmi zka vzba, ktor si je potrebn uvedomit pri sledovan budcich zmerov firmy. Ako prv vystupuj vtomto procese investcie. Tieto postupom casu strcaj svoju hodnotu aich zmena vo forme oprvok vstupuje do majetku firmy, odpisy ako druh cast, ktor predstavuje amortizacn ciastku, vstupuj do vkazu ziskov astrt.
Ked sa na to pozrieme zpohladu ekonomickch kategri ariadenia toku penanch prostriedkov, potom investcie predstavuj vdaj, ktor sa vo forme oprvok premieta do majetku firmy avo forme odpisov ako nklad zasa do vkazu ziskov astrt. Tento proces mono znzornit nasledovne nasledovn snmok.
19. Vztah investci (ceny obstarania alebo vstupnej ceny) oprvok a odpisov
20. Kapitlov truktra - pasva A. Vlastn imanie
Zkladn imanie
Kapitlov fondy ( emisn io )
Fondy tvoren zo zisku
Hospodrsky vsledok minulch rokov
Hospodrsky vsledok benho ctovnho obdobia
B. Cudzie zdroje zvzky.
Rezervy predstavuj cudzie zdroje, na hradu budcich zvzkov, ktor nm vznikn so vznikom nkladov, poznme cel, ale nepoznme presn vku a presn cas cerpania rezervy. Rezervy clenme na krtkodob a dlhodob. Krtkodob do 1 roka na nevycerpan dovolenky, na reklamcie, na nevyfakturovan dodvky a podobne.
Dlhodob zvzky
Krtkodob zvzky.
Bankov very a vpomoci
C. Casov rozlenie - vdavky 383 a vnosy budcich obdob - 384.
21. truktra kapitlu
22. Cist pracovn kapitl Je to relatvne voln cast kapitlu, ktor je chpan ako urcit voln financn fond.
Pre financnho manara je tento fond scastou obenho majetku, financovanho dlhodobm kapitlom. Je to teda relatvne voln kapitl.
Manarsky prstup je CPK ako ku fondu financnch prostriedkov.
Majitel firmy rozhoduje o dlhodobom financovan, o jeho zvyovan alebo zniovan. Vyjadruje sa k nadobudnutiu fixnch aktv a k ich zmenm. On rozhoduje o tom, kolko kapitlu z dlhodobho kapitlu sa pouije na financovanie benej cinnosti. Pre neho je pracovn kapitl bene pracujcim dlhodobm kapitlom.
PK = OA- KPK = VI + DCZ - FA
23. Schma tvorby cistho pracovnho kapitlu z pohladu manara a majitela
24. Vnosy, nklady, zisk
25. Vkaz ziskov a strt Vkaz ziskov a strt je vkaz, ktor poskytuje informcie o podnikovch vnosoch a nkladoch. Rozdiel vnosov a nkladov je hospodrsky vsledok za ctovn obdobie. celov skladba vkazu umonuje zistit hospodrsky vsledok v poadovanej truktre. truktra vkazu zodpoved kritrim obchodnej cinnosti (vycslovanie obchodnej mare ), vrobnej cinnosti (vycslovanie pridanej hodnoty) financnej a mimoriadnej cinnosti. Hospodrsky vsledok je sledovan v troch oblastiach podnikovej cinnosti CR:
hospodrskej cinnosti ( prevdzkovej ubytovanie, stravovanie, ostatn cinnosti ),
financnej cinnosti,
mimoriadnej cinnosti.
26. truktra VZ a S
27. Vkaz ziskov a strt - nklady
Nklad znamen, e nieco obetujeme pre dosiahnutie budceho prospechu. Nklad meriame mnostvom penaz, ktor sme obetovali, zaplatili alebo mono zatial ani nezaplatili pre zskanie budceho prospechu. Nklad sa nerovn vdaj, ten me vzniknt skr alebo neskr. Ns zaujma nklad v okamihu opotrebovania alebo napr. spotreby.
Nklad spotrebovan zdroje pre uskutocnenie vnosu.
Vdaj zaplatenie peniazmi.
Financn ctovnctvo clen nklady na: prevdzkov, financn a mimoriadne. K prevdzkovm nkladom patria naprklad: spotreba materilu a energie na prpravu jedl a npojov, na prpravu izieb a dalch sluieb odbytovch stredsk, sluby, osobn nklady, dane a poplatky, odpisy hmotnho a nehmotnho investicnho majetku, ostatn prevdzkov nklady, atd. K financnm nkladom patria naprklad platen roky a ostatn financn nklady. Mimoriadne nklady predstavuj tak nklady, ktor sa vyskytn mimoriadne, teda nepjde o pravidelne vznikajce nkladov poloky.
28. Vkaz ziskov a strt - vnosy Vnosy s penanm ekvivalentom predanch vkonov (vrobkov, tovaru, sluieb).
Vnos - predan vrobok, sluba, produkt, v prpade zmeny stavu aj nepredan.
Prjem prijatie penaz za predaj.
Pre potreby financnho ctovnctva sa vnosy z druhovho hladiska clenia na:
1. Vnosy extern:
Trby za vlastn vkony atovar.
In prevdzkov vnosy (trby z predaja majetku, prijat pokuty a penle), financn.
Vnosy ( trby z predaja cennch papierov, roky, kurzov zisky).
2. Poloky, ktor maj charakter vntropodnikovch vnosov:
Zmeny stavu vntropodnikovch zsob.
Aktivcia materilu, tovaru, investicnho majetku.
Zctovanie rezerv a opravnch poloiek.
3. Mimoriadne vnosy.
29. truktra VZ a S - EBIT
30. Klasifikcia nkladov Druhov triedenie nkladov spotreba surovn, materilu, palv, energie a inch ltok, odpisy, mzdov a ostatn osobn nklady, financn nklady a nklady na sluby.
celov triedenie nkladov podla tvarov hospodrskych stredsk, strediskov ctovnctvo alebo podla vkonu kalkulacn clenenie nkladov, ubytovacieho, stravovacieho a inho zariadenia CR, ktor poskytuj ostatn sluby CR.
31. truktra nkladov v podniku CR Nkladov analzy sa venuj analzam truktry nkladov, analzam vvoja nkladov, trendom, ale aj analzam vynakladania nkladov na objekty.
Za rozhodujce nklady, ktor s potrebn na plynul zabezpecenie prevdzky napr. hotela sa povauj:
spotreba materilu,
spotreba energie,
nklady na spotrebu tovaru,
nklady na mzdy a socilne poistenie,
nklady na propagciu a marketing,
nklady na administratvu a riu,
odpisy,
financn nklady.
Controlling vak pre riadenie potrebuje omnoho podrobnejie clenenie nkladov. Odporca sa nklady plnovat na mesiace a rozpisovat podla jednotlivch stredsk.
Podla prieskumov sa zistilo, e materilov nklady v hoteli predstavuj 40%, osobn 24%, ria 20% a zvynch 16% je zisk. Avak v ubytovacom zariaden prevldaj osobn nklady a v stravovacom stredisku prevldaj materilov nklady.
32. Fixn a variabiln nklady podniku CR Vzvislosti od zmien objemu vroby sa cast nkladov men, tieto nklady nazvame variabiln nklady. Tieto nklady sa mu menit rovnako rchle ako objem vroby a vtedy sa vyvjaj proporcionlne alebo rast rchlejie nad - proporcionlne, alebo rast pomalie pod - proporcionlne. Do variabilnch nkladov patria jednotkov nklady a cast reijnch (variabiln zloka) nkladov. Pri manarskych prepoctoch obvykle predpokladme, e sa variabiln nklady vyvjaj proporcionlne.
Druh cast nkladov je od objemu vroby nezvisl, preto ich nazvame fixn nklady. Fixn nklady ete neznamenaj, e s plne nemenn, s vurcitom krtkom casovom okamihu stle anie s zvisl od zmeny objemu vroby, ale vcase sa menia skokom. Do fixnch nkladov patr velk cast reijnch nkladov.
Za prijateln pomer fixnch a variabilnch nkladov v hoteli sa povauje pomer: 50:70% ku 50 : 30%.
33. Clenenie fixnch nkladov v podniku CR Na zklade podrobnejch vskumov sa zistilo, e blok fixnch nkladov nie je a tak homognny, ale casti tchto nkladov mu byt ovplyvnovan rozhodnutiami riadiacich pracovnkov. Tieto fixn nklady sa oznacuj ako pecilne fixn nklady. pecilne fixn nklady vznikaj v oblastiach zodpovednosti za marketing, odbyt, vrobu, ale aj materilov hospodrstvo. pecilne fixn nklady sa mu pridat k jednotlivm vrobnm skupinm mesacne i kumulovane, a to v absoltnych hodnotch.
Ostatn fixn nklady nazvame veobecnmi fixnmi nkladmi, ktor me ovplyvnovat iba rozhodnutie vedenia. Obsahuj nklady najm financnej uctrne, ako aj sprvy.
34. Variabiln nklady podniku CR Za premenliv variabiln nklady napr. v hoteli sa povauj:
spotreba elektrickej energie,
spotreba teplej a studenej vody,
vykurovanie, ak sa pouva klimatizacn zariadenie,
nklady na pranie a ehlenie postelnej bielizne,
upratovanie izby a kpelne, spotreba cistiacich prostriedkov,
nklady na drbu a opravy,
vybavenie izby informacnm a propagacnm materilom,
vybavenie izby hygienickmi potrebami tandardu,
cast za spotrebu energie vtahu a spolocnch priestorov,
prpadn kody na izbe ak sa nenjde vinnk,
dalie nklady podla charakteru prevdzky.
35. Podiel variabilnch a fixnch nkladov v hoteli Takmer vetky nklady hotela maj charakter proporcionlnych alebo pod- proporcionlnych, take v prpade nrastu prenocovan by nemali ohrozit hospodrenie hotela.
Priemerne sa podiel fixnch nkladov v hoteli pohybuje okolo 59,5%.
Podiel variabilnch nkladov okolo 40,5%.
36. Fixn a premenliv nklady v stravovacch strediskch Aj v stravovacch strediskch vznikaj fixn a variabiln nklady. V tomto prpade sa hovor o viazanosti fixnch nkladov na pohotovost k vrobe jedl a npojov, k predaju a poskytovaniu sluieb. S pohotovostou vznikaj fixn nklady v sklade, kuchyni a v odbytovch strediskch. Fixn nklady s dan viazanm urcitho mnostva zsob v sklade i v kuchyni, urcitm rozsahom vyrobench jedl pre ponuku s prpravou, udriavanm a stlou pohotovostou kapacity odbytovch stredsk. S tmito pracoviskami sa viau ako fixn nklady aj urcit mnostv energie, odpisy, technick kontroly, opravy a drba, ciastocne aj osobn nklady.
Odbytov stredisk ciastocne reguluj tieto fixn nklady tm, e maj v ponuke viac jedl na objednvku.
Variabiln nklady stravovacieho strediska s:
nklady spotreby tovaru na prpravu jedl,
nklady spotreby tovaru, ktor m charakter npojov,
nklady na spotrebu el. energie, plynu,
nklady na pranie a cistenie,
nklady na opravu a drbu,
nklady na doplnenie inventra,
dalie nklady podla charakteru prevdzky.
37. Tradicn nkladov model podniku CR Strediskov hospodrenie
38. Procesn nkladov model podniku CR
39. Porovnanie modelov tradicn verzus procesn Tradicn model ABC model
stredisko xy stredisko xy
40. Procesy v podnikoch CR
41. Pojem proces Logick postupnost cinnost, ktor slia k transformcii vstupov do pridanej hodnoty vstupov.
Proces je spusten a ukoncen urcitou udalostou .
Proces m svoje ciele a metriky tchto cielov. M tie svojho internho vlastnka a svojich internch, resp. externch zkaznkov.
Sekvencia konov a aktivt, ktor ved k dodaniu produktov k zkaznkovi.
Cinnosti s jasne vymedzenm zaciatkom a koncom.
Delenie procesov:
riadiace procesy
hlavn procesy
podporn procesy
42. Charakteristika procesov Riadiace procesy:
nevytvraj pridan hodnotu
prebiehaj napriec spolocnostou
nemaj externch zkaznkov
neguj trby.
Hlavn procesy:
vytvraj pridan hodnotu
prebiehaj napriec spolocnostou
maj externch zkaznkov
generuj trby.
Podporn procesy:
vytvraj pridan hodnotu
neprebiehaj napriec spolocnostou
nemaj externch zkaznkov
neguj trby
43. Procesn organizcia M identifikovan klcov hodnototvorn procesy a hlavn podporn procesy.
Kad prces m svojho zkaznka a je definovan hodnotou, ktor vytvra pre vntornho alebo vonkajieho zkaznka.
Kad proces m svojho vlastnka, ktor zodpoved za optimlny priebeh a vstupy ( zodpovdnost za vsledok, nie za vykonvan cinnost.
Pre vetky procesy s stanoven indiktory poadovanho vkonu (merateln ciele, tandardy, apod.).
Klcovm indiktorom je spokojnost zkaznka s dodanou hodnotou (hodnotou vstupu).
Procesy, ktor nevytvraj iadnu hodnotu sa eliminuj.
44. Procesn truktra podniku CR
45. Procesy prebiehajce v podniku CR Hotelov podnik funguje pomocou tchto druhov aktivt - aktivity pre procesn controlling:
nkup azsobovanie hotela potravinami, pochutinami, materilom na prevdzku hotela, prostriedkami na zabezpecenie administratvy hotela, hardwerom, prostriedkami komunikcie, nosicmi energi, technolgiou, vybavenm pre skladovanie dopravu,
vdaj potravn apochutn zo skladu na spracovanie aprpravu jedl anpojov, vdaj prostriedkov na vybavenie hotelovch izieb, vdaj hygienickch potrieb, cistiacich prostriedkov, prostriedkov pre prcu administratvy, dopravy apodobne,
technolgiu prpravy npojov apokrmov aich adjustciu pre konzumciu, prechodn skladovanie audranie itkovch hodnt,
predaj pokrmov anpojov do priamej konzumcie, tvorba cien pokrmov anpojov, vvoj apouvanie kalkulacnej prirky knkladovm cenm, inkaso aevidovanie trieb za jedl anpoje,
predaj ubytovacch kapact vmnostve atruktre izieb podla vybavenia hotela, predaj doplnkovch sluieb svisiacich spobytom, tvorba cien za izboden podla druhu izby, poskytovanie cenovch zliav, inkaso aevidovanie trieb za ubytovacie aostatn sluby, cinnost, evidencia zmenrne,
evidencia vetkch procesov svisiacich shodnotami vecnho charakteru, spracovnm casom, kapacitami, realizciou tovaru,
sstredenie evidencie trieb hotela za realizovan produkt hotela, ato spolu, podla sekov stredsk hotela, kadodenne k24 hodine, podla tdnov amesiacov,
riadenie prevdzky, vetkch sekov, stredsk, pracovsk, svyuitm nstrojov podnikovho manamentu, ako aj manamentov jednotlivch stredsk.
46. Systm vzieb vubytovacom zariaden
47. Produkty v podniku CR napr. v hoteli Produkt ubytovacch sluieb
Produkt odbytovch stredsk
Produkt ostatnch stredsk a sluieb
Trby za produkt ubytovacch sluieb podmienuj:
ubytovacia kapacita pocet izieb
truktra izieb
dopyt
ceny za izbodni
pocet dn prevdzky pocas roka
vyuvanie obsadenie predaj izieb
48. Trby odbytovch stredsk a ostatnch stredsk Trby za produkty odbytovch stredsk podmienuj:
pocet a druhy odbytovch stredsk,
kapacita odbytovch stredsk,
ponkan sortiment odbytovch stredsk,
prevdzkov doba stredsk,
pocet dn prevdzky pocas roka,
dopyt a ceny jedl a npojov.
Trby za produkt ostatnch stredsk:
pocet a druhy ostatnch stredsk,
vybavenost a tandardy kvality ostatnch stredsk,
pocet dn prevdzky pocas roka,
prevdzkov doba,
miera vyuvania kapact ostatnch stredsk,
dopyt a ceny ostatnch sluieb.
49. Tvorba manarskych vkazov v podnikoch cestovnho ruchu
50. Marketing a inovcie
51. Marketing Centrom pozornosti marketingu je zkaznk, jeho poiadavky a potreby, ktor sa sna podnikatelsk i nepodnikatelsk subjekt uspokojit. lohy, ktor pln marketing v podnikovch a mimo - podnikovch organizcich, s predovetkm tieto:
vymedzenie smerov rozvoja novch podnikatelskch aktivt vo vztahu k trhu,
analza trhovch prleitost,
segmentcia trhu,
analza vrobnho sortimentu, programu odbytu a jeho postavenia na trhu,
spsob komunikcie zo zkaznkmi,
vytvranie a vyuvanie marketingovch informacnch systmov,
podpora predaja, atd.
52. Marketingov lohy Zpohladu marketingu by mal kad pracovnk zodpovedn za tto cinnost vykonvat nasledovn lohy:
hladat, zbierat, triedit a vyhodnocovat informcie - marketingov vskum,
formulovat prognzy vvoja trhu, potrieb a poiadaviek zkaznkov scasnch aj potencilnych,
vyvjat a plnovat nov produkty,
zavdzat produkty (ubytovanie, stravovanie, ostatn sluby ) na trh v poadovanom mnostve, cene a kvalite vrtane ich distribcie a predaja,
komunikovat so zkaznkom na rovni produktu (reklama, podpora predaja) - marketingov komunikcia.
53. Marketingov riadenie Marketingov riadenie je proces plnovania a uskutocnovania koncepcie, tvorby cien, propagcie a distribcie mylienok, tovaru a sluieb s cielom vytvrat vmeny, ktor uspokojuj jednotlivcov a organizcie.
Na zklade uvedenej defincie je zrejm, e marketingov riadenie je profesia, zahrnujca rozbor, plnovanie, uskutocnovanie a kontrolu. Pokrva mylienky, tovar a sluby a spocva na predstave vmeny. Jeho cielom je dosiahnut spokojnost zcastnench strn.
54. Nstroje marketingu Produkt. Me nm byt hmotn aj nehmotn statok zvlt vrobok alebo sluba, o ktor prejav zkaznk zujem a je za nu ochotn poskytnt primeran platu. Z pohladu marketingu to me byt aj mylienka, prrodn a kultrne pamiatky, informcie, penan prostriedky a pod. V svislosti s nm sa objavuj v modernom marketingu aj vvoj a vskum produktov ako jeho dleit scasti.
Cena. Predstavuje hodnotu produktu vyjadren v penanch jednotkch. Je podstatnm faktorom, ktor ovplyvnuje sprvanie a rozhodovanie zkaznka. Ovplyvnuje je na strane trhu ponuka a dopyt a na strane podniku vynaloen nklady svisiace s produktom.
Distribcia. lohou distribcie je dopravit produkt co najefektvnejie k zkaznkovi a tm mu zabezpecit vhodu priestorov a casov. Zkladnmi prvkami distribcie s velkoobchody a maloobchody. Funkciami distribcie s preprava produktov, skladovanie, predaj, servis a pod.
Propagcia. celom propagcie je dostat informciu o produkte k zkaznkovi a tm v nom vzbudit zujem o dan produkt a presvedcit ho ku kpe.
55. Marketing a Inovcie Teriu inovcii prepracoval Schumpeter aodkzal nm tto definciu:
Inovcia je kad zmena vo firme, ktor vedie knovmu stavu.
Vtrhovom hospodrstve je inovcia vznamnm stimultorom snahy ozskanie komparatvnej vhody vpostaven na trhu aodosiahnutie vyej miery zisku. Kad inovcia vak vyaduje jej projektov zabezpecenie.
56. Inovacn rady podniku CR
57. Pt rovn produktu CR - hotel Pri plnovan trhovej ponuky mus dodvatel uvaovat o piatich rovniach vrobku:
roven predstavuje zkladn itok, t.j. zkladn sluba alebo itok pre zkaznka. Ak by sa jednalo napr. O hotel, tak nocn zkaznk kupuje odpocinok a spnok, v prpade, ked si ena kupuje r, kupuje ndej, a podobne.
Obchodnk mus transformovat tento itok do veobecne pouitelnho vrobku, do zkladnej verzie vrobku. Preto sa hotel sklad z recepcie, z izieb a podobne.
Tretia roven je tvoren ocakvanm vrobkom, ktor predstavuje sbor vlastnost a podmienok, ktor zkaznk bene ocakva a ktor mu vyhovuj, ked si tento vrobok kupuje. Hotelov nvtevnk naprklad ocakva cist postel, mydlo, uterk, prvod teplej a studenej vody, telefn, pomern pokoj a podobne. Pretoe vcina hotelov tieto poiadavky splna a nvtevnk nem in poiadavky, tak sa ubytuje v tom hoteli, ktor bude pre neho najvhodnej.
58. Pt rovn produktu CR - hotel Tto roven predstavuje rozren vrobok, t.j. vrobok, ktor zahrna dodatocn sluby a itky, ktormi sa odliuje ponuka firmy od ponuky konkurencie. Hotel rozri svoju ponuku o televzor na izbe, ampn, cerstv kvety, rchlu registrciu, rchle vyctovanie, servrovanie jedl na izbu a podobne. V scasnom obdob prebieha boj v tejto oblasti rozrenho produktu. Tento rozren vrobok sa mus zameriavat aj na otzku, ako chce zkaznk pouvat vrobok. Nov konkurencieschopnost nie je v tom, co firmy vedia vyrobit, ale v tom co ku svojmu vrobku pridaj formou balenia, sluieb, reklamy, rd zkaznkom, dodacch podmienok, skladovania a podobne.
Piata roven predstavuje potencilny vrobok ( mon ), t.j. zahrna vetky premeny a rozrenie do budcnosti, predstavuje smer budceho monho vvoja. Je to oblast, ktor firmy intenzvne skmaj a skmaj ako uspokojit poiadavky zkaznkov a zroven odlit svoju ponuku od konkurencie. Scasn hotely, ktor ponkaj iba apartmny, predstavuj takto inovacn transformciu.
Niektor firmy roziruj nielen itky vrobkov, ale pridvaj nieco na poteenie. Poteenie predstavuje nieco, cm je zkaznk neocakvane prekvapen. Naprklad hotelov host si njde na vanki cukrky, cokoldu, alebo na stole misu s ovocm, Takto firma dva najavo, e sa star o zkaznka pecilnym spsobom.
59. Novodob marketing - CRM Cestu pre zdokonalenie riadenia vztahu so zkaznkmi predstavuje modern marketing. Tento model sa zacal uplatnovat vposlednom desatroc aposunul marketingov myslenie okrok dalej. Oproti klasickmu marketingu sa vyznacuje silnejou orientciou na konkrtnych zkaznkov ( tzv. vztahov marketing ).
Modern marketingov ponmanie sa d zhrnt do 3C:
Customer benefits ( prospech pre zkaznka )
Total customer Cost ( celkov nklady spojen snkupom )
Convenience ( pohodlie zkaznka)
Zkladn princp vztahovho marketingu vuom slova zmysle vychdza zchpania marketingu ako procesu zameranho na tvorbu hodnoty pocas celho obdobia spoluprce medzi dodvatelom ajeho cielovmi zkaznkmi.
60. Modern marketing Je postaven na princpoch klasickho marketingu, ktor dalej rozvja.
Ide ovztahov marketing so silnm drazom na partnersk vztah, obojstranne prospen medzi dodvatelom azkaznkom.
Cielom modernho marketingu je zskanie audranie konkurencnej vhody uspokojovanm zkaznckych potrieb, ato pri zachovan prijatelnej rovne nkladov pre zkaznka.
Kvalita je definovan zkaznkom. Pritom nejde iba okvalitu samotnho vrobku, ale kvalitu celej zkaznckej podpory. Cielom je njst rovnovhu medzi rovnou nrokov arovnou poskytovanch sluieb.
Je postaven na snahe dlhodobo udrat kadho konkrtneho zkaznka.
Kladie draz na slubu zkaznkovi nejde oto predat zkaznkovi produkt, ale komplexn slubu, ktorej scastou je aj konkrtny produkt.
Vyaduje osobn kontakt so zkaznkom apravideln obojstrann komunikciu.
Najdleitejm parametrom je cas rchlost odozvy.
Vyaduje vyuvanie internho marketingu ( vytvra zzemie pre samotn vztahov marketing aje mon do neho zaclenit vetky aktivity smerujce ku vzdelvaniu amotivcii zamestnancov, komunikcii medzi manamentom aostanmi zamestnancami, ale aj prezentcii firemnch zmerov acielov).
61. Defincia CRM CRM je dynamick, integrovan, strategick systm, zameran na zvyovanie kvality vztahov so zkaznkmi scielom maximalizcie vzjomne poskytovanch hodnt. Zloky systmu tvoria podnikov koncepcia, stratgia, taktika, podnikov procesy, intelektulny kapitl, organizcia, podnikov kultra ainformacn technolgie.
62. Aplikacn architektru CRM systmov Aplikacn architektru CRM systmov meme rozdelit na tri casti:
komunikacn ( kooperacn ) cast
operacn ( operatvna )cast
analytick cast
Komunikacn cast CRM systmov vyuva front office, jej lohou je riadit distribucn kanly a zabezpecovat tok informci medzi zkaznkom a organizciou ako napr. reklama, oslovenie klienta, zasielanie ponk, prijatie objednvok atd. Medzi distribucn kanly patr: call centrum, pobocky, obchodn zstupcovia, obchodn partneri, internet - web a email, mobiln zariadenia - sms a wap, pota a dalie. Operacn cast CRM systmov vyuva back office, jej lohou je spracovvat a riadit cel marketingov a obchodn cyklus podniku ako napr. spracovat objednvky, riadit dodanie tovaru, fakturciu, servis a pod. Tieto zloky CRM poskytuj podniku mnostvo dt ozkaznkoch, ovvoji ich chovania, opoadovanch produktoch, servisnch potrebch apodobne.
Analytick cast nadvzuje na operacn cast CRM aroziruje jeho vznam oanalzu chovania zkaznkov, o sledovanie aprognzovanie vvojovch trendov voblasti sluieb ci produktov, ohladanie vhodnch obchodnch vzorov, atd. Ide okombinciu klasickch CRM nstrojov aanalytickch nstrojov. Tto oblast sa stva klcovou, pretoe prve analza zhromadench dajov umonuje realizovat tak kroky ci opatrenia, ktor prived podnik kdosiahnutiu ocakvanch ekonomickch prnosov. Analytick nstroje sa vyuvaj tie pre vyhodnocovanie efektivity marketingovch kampan, kontaktnch kanlov, obchodnch apodpornch procesov. Svhodou sa daj vyuit na identifikciu rizikovch situci.
63. BSC ako nstroj a metda rieenia Model CRM meme budovat na princpoch modelu BSC. BSC vsebe zahrna aj hodnotenie vkonnosti podniku ako celku, je prepojen so stratgiou podniku a vyuva ukazovatele ametdy hodnotenia ariadenia zkaznckej zkladne. Vtejto oblasti prve nachdzame prepojenie medzi CRM aBSC. BSC je vynikajcim a komplexnm nstrojom na tvorbu arealizciu stratgie CRM. Je viac ako zrejm, e vslade so stratgiou riadenia zkaznckej zkladne je potrebn zaviest aj nov vkonov ukazovatele voblasti zkaznckej perspektvy pre hodnotenie vkonnosti podniku.
Vybudovanie CRM systmu, bez jeho zladenia so stratgiou, je polovicn rieenie. Stanovisko odbornkov je jednoznacn, podnik, ktor implementuje CRM systm bez toho, aby dkladne definoval firemn CRM stratgiu je hazardrom. Aprve pri formulovan abudovan stratgie me firmm pomct BSC ( Balanced Scorecard strategick systm riadenia ), ktor vytvra vynikajci priestor pre zadefinovanie CRM stratgie, stratgie riadenia vztahov so zkaznkom ajej dokonal prepojenie na stratgiu podniku ako celku.
64. Model tvorby BSC
65. Zkladn kroky tvorby modelu analytickej zloky CRM s uplatnenm metodiky BSC
Postup tvorby:
SWOT analza systmu CRM.
Analza kritickch faktorov spechu.
Tvorba poslania, stratgie, strategickch cielov.
Tvorba strategickej mapy so zameranm na lojalitu zkaznkov.
Nvrh ukazovatelov, metrk.
Nvrh procesov na redesign.
66. Metdy analzy postavenia podniku na trhu SWOT analza,
Analza kritickch faktorov spechu,
Portfliov analzy BCG, GE a in.
67. Ukka SWOT analzy zkaznckej perspektvy CR
68. Stratgia smerovania na zklade SWOT
69. Kritick faktory spechu
70. Vzia, poslanie, stratgie
71. Strategick mapa CR v systme BSC
72. Kontrola plnenia cielov v BSC
73. Benchmarkeing hotelovch zariaden Porovnanie hotelov
74. Zoznam pouitej literatry G. Sldek, K. Valentov: Controlling hotela a retaurcie. IURA EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2006.
I. Neumaierov, I. Neumaier: Vkonnost atrn hodnota firmy. Grada Publishing, a.s. 2002.
I. Neumaierov akol.: Rzen hodnoty firmy. PROFESS CONSULTING s r.o. 2005.
M. Synek: Manarska ekonomika. Praha, Grada Publishing 1996.
K. Zalai: Financno ekonomick analza. Bratislava, Sprint 1998.
K. Vlachynsk: Podnikov financie. Bratislava, Alfa 1993.
V. Satnek: Zvyovn vkonnosti procesnm rzenm nkladu. Praha Grada Publishing 2003.
J. Horvthov P. Gallo: Controlling. Preov, Dominanta 2002.
K. Vlachynsk: Financn manament. Bratislava, ELITA 1993.
