Trh, trhový mechanizmus

1. Trh, trhový mechanizmus

2. Charakteristika trhu Kto sformuloval základné črty fungovania trhu a trhovej ekonomiky? Koncom 18. storočia škótsky ekonóm Adam Smith. Predpokladal: - každý človek sleduje svoj vlastný osobný záujem, - každého človeka riadi „neviditeľná ruka“, čo je základom fungovania trhového hospodárstva.

3. Trhové subjekty • Domácnosti • Podniky • Štát – špecifický trhový subjekt

4. Schéma trhového kolobehu SUBJEKTY TRHU ŠTÁT Trh produktov Tovarov a služieb DOPYT Domácnosť PONUKA Ponuka Podniky dopyt Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? Trh výrobných faktorov

5. Trh pomáha riešiť tri základné ekonomické otázky: Čo vyrábať? – rozhodujú SPOTREBITELIA. Ako vyrábať? – rieši KONKURENCIA medzi výrobcami. 3. Prekoho vyrábať? – rieši trh výrobných faktorov.

6. Typy trhov • z územného hľadiska – miestny, regionálny, národný, medzinárodný, trh integračných zoskupení, svetový trh • z hľadiska predmetu kúpy a predaja – trh výrobkov a služieb, trh výrobných faktorov, finančný trh, poistný trh, …. • z hľadiska kvantitatívneho – čiastkový trh – 1 komodita /napr. trh obilia, kávy, zlata/ agregátny trh – sledujú sa všetky komodity, komplexne • podľa stupňa organizovanosti– organizovaný trh - neorganizovaný trh • podľa trhových podmienok – trh voľný a regulovaný štátom • podľa legislatívy– trh legálny a nelegálny /čierny/

7. Vyskúšajte sa – trh 1. Doplňte: Trh je miesto, ........................................................................................................................ .............................................................................................................................................. 2. Uveďte z vecného hľadiska, názov trhu, na ktorom daný subjekt vystupuje: • Absolvent strednej školy si hľadá zamestnanie ................................................................. • Zákazníčka platí v predajni potravín za nákup mlieka a chleba ........................................ • Individuálny podnikateľ dostal úver od banky .................................................................. • Železiarne predávajú firme na výrobu automobilov plechy na výrobu áut ....................... 3. Uveďte, na ktorom trhu z územného hľadiska sa predávajúci nachádza: - Vianočné trhy v Nitre ........................................................................................................ - Firma na výrobu hokejok obchoduje s partnermi v Kanade ............................................. - Podnik na výrobu pánskych oblekov dodáva svoje výrobky do obchodov v Slovenskej republike ........................................................................................................................... 4. Charakterizujte, aký cieľ sledujú subjekty trhu – podniky, ak majú postavenie: a/ predávajúceho ............................................................................................................... b/ kupujúceho .................................................................................................................... 5. Doplňte, ako sa riešia základné ekonomické otázky v trhovej ekonomike: Čo vyrábať? Množstvo, druh, vlastnosti statkov a služieb za obdobie predaja určujú ...... ....................................................................................................................... Ako vyrábať? Výrobné technológie ovplyvňujú ............................................................... Pre koho vyrábať? Rieši sa na trhu ...................................................................................

8. Trhový mechanizmus • je súhrn vzťahov medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Na ich základe sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov a v konečnom dôsledku o určení ceny a množstva tovarov a služieb. • Trhový mechanizmus takto rieši základné ekonomické problémy – čo, ako a pre koho vyrábať. • Informácie o trhu sa šíria automaticky, z nich najdôležitejšia je informácia o cene.

9. Trhový mechanizmus reguluje rovnováhu medzi dopytom a ponukou prostredníctvom ceny. Trhový mechanizmus tvoria tri procesy: proces tvorby dopytu proces tvorby ponuky proces tvorby rovnovážnej ceny

10. Dopyt, krivka dopytu Dopyt po tovare môžeme charakterizovať takto: • ochotu spotrebiteľov • kúpiť si určité množstvo tovaru • v závislosti od ceny Dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými: • cenou tovaru a • jeho množstvom Ľudia nakupujú určité množstvá tovarov v závislosti od ich cien. Čím je tovar drahší, tým menšie množstvo tovarov sú ľudia ochotní kúpiť. Ak sa cena tovarov bude znižovať, dopyt po nich porastie.

11. graf krivky dopytu vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom platí zákon klesajúceho dopytu – ak cena tovarov stúpa, dopyt po tovaroch klesá a naopak Zmena ceny spôsobuje pohyb pozdlž krivky Krivka dopytu p • pri zmene ostatných • činiteľov - posun krivky q

12. činitele ovplyvňujúce dopyt: cena počet spotrebiteľov, kupujúcich – veľkosť trhu výška príjmov, dôchodkov ceny substitučných a komplementárnych tovarov preferencie, móda, ostatné faktory – napr. počasie

13. Pr: V roku 1996 sa cena mobilných telefónov na Slovensku pohybovala okolo 60 000 Sk. Mohli si ho dovoliť len ľudia s vysokými príjmami. Počet výrobcov sa zvýšil a cena mobilov začala klesať. Mobil sa stal dostupným takmer pre všetkých. V súčasnosti ho vlastní takmer každý člen domácností. Otázky: Kto vytvára dopyt po tovare? Kedy klesá dopyt po tovare? Aký vzťah vyjadruje dopyt? Ako sa mení dopyt v závislosti od ceny? Zvoľte konkrétny príklad, na ktorom vysvetlíte a graficky znázorníte vzťah dopytu a ceny

14. Ponuka, krivka ponuky • Výrobcovia prichádzajú na trh predať určité množstva tovarov a služieb. Vytvárajú tak ponuku. Aj ponúkané množstvo závisí od ceny. Čím je cena vyššia, tým viac výrobcov bude ochotných vyrábať daný tovar. Tým sa ponuka zvyšuje. Výrobcovia sa sami rozhodujú, čo a v akých množstvách budú vyrábať. Ak však chcú predať, musia svoju výrobu prispôsobiť požiadavkám kupujúcich.

15. Ponuku tovaru môžeme charakterizovať ako: ochotu samostatných výrobcov vyrábať určité množstvo tovaru v závislosti od ceny Aby sme pochopili správanie sa výrobcov, musíme vychádzať z motívu podnikateľskej činnosti. Jej cieľom je dosahovanie zisku. Podnik sa snaží vyrábať také tovary, ktoré bez problémov predá. Vyrábať a predávať tovary bude v závislosti od ceny. Vyššie ceny znamenajú vyšší zisk. Ak však cena klesne pod výrobné náklady, podnik sa preorientuje na iný výrobok. Ponuka tovaru vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými: cenou tovaru a ponúkaným množstvom

16. graf krivky ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom platí zákon rastúcej ponuky – ak cena tovarov stúpa, aj ponúkané množstvo stúpa Krivka ponuky p • pri zmene ostatných • činiteľov - posun krivky q

17. činitele ovplyvňujúce ponuku: Cena Náklady výroby – vplyvom technického pokroku, ktorý zlacňuje výrobu, umožňuje vyrábať viac a lacnejšie, ak poklesnú ceny vstupov – pokles nákladov umožňuje s rovnakými zdrojmi vyrobiť väčšie množstvo výrobkov, zvýšiť ponuku a zároveň dosiahnuť zisk. Ceny alternatívnych výrobkov –ak poklesne cena pšenice, bude poľnohospodársky podnik pestovať jačmeň, aj keď cena jačmeňa sa nezmenila Organizácia trhu – ak sa trh monopolizuje, ceny majú tendenciu rásť Ostatné faktory napr. počasie /sucho znižuje ponuku/, výška daní,

18. Príklad: Ak bude cena hrozna výhodná, veľa pestovateľov bude pestovať hrozno, lebo sa bude vykupovať za vysokú cenu. Ak cena hrozna poklesne, mnohí výrobcovia v konkurencii ostatných neobstoja a prestanú pestovať hrozno – zasadia zemiaky, ktoré im prinesú vyššie zisky ... Otázky: Aký vzťah vyjadruje ponuka tovaru? Aký cieľ sledujú podniky? Kedy sa výrobcovia snažia viac vyrábať a predávať? Aký rozdiel je medzi krivkou ponuky a dopytu? Aký smer majú tieto krivky?

19. rovnováha na trhu nastáva vtedy, ak množstvo ponúkané je zhodné s množstvom nakupovaným pri tej istej cene rovnovážna cena rovnovážne množstvo Trhová rovnováha p prebytok nedostatok • trhová cena q ekvilibrum

20. Rovnováha ponuky a dopytu • Na základe vzájomného vzťahu medzi cenou a množstvom pri dopyte a ponuke, prejdeme k ich vzájomnému ovplyvňovaniu sa. • Kupujúci prichádza na trh a chce kúpiť čo najlacnejšie. Predávajúci chce predať čo najdrahšie, aby dosiahol čo najväčší zisk. Kedy sa vytvorí cena prijateľná pre oboch? • Ak bude dopyt vyšší ako ponuka, cena bude stúpať. Ak bude ponuka vyššia ako dopyt, cena bude klesať. V dôsledku stretávania sa predávajúcich a kupujúcich sa na trhu ustáli cena a množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť a predávajúci ochotní predať. Sily pôsobiace na trhu /dopyt a ponuka/ sú v rovnováhe – nastáva trhová cenová rovnováha. Nemení sa ani cena ani množstvo.

21. Trhová rovnováha a trhová nerovnováha • Kontrolné otázky 1.Kedy nastáva trhová cenová rovnováha? 2.Charakterizujte rovnovážnu cenu 3.Kedy nastáva trhová cenová nerovnováha? 4.Čo je príčinou prebytku tovarov na trhu? 5.Aký vplyv má na výrobcov skutočnosť, že na trhu je prebytok tovarov? 6.Prečo vzniká na trhu nedostatok tovarov? 7.Aký vplyv na výrobcov má skutočnosť, že na trhu je nedostatok tovarov?

22. Domáca úloha • Vysvetlite rozdiel medzi substitučnými a komplementárnymi tovarmi a uveďte príklad. • Dopyt a ponuka po zmrzline sú iné v lete a iné v zime. Pomocou zákona ponuky a dopytu vysvetlite prečo.

23. Úloha na premýšľanie • Pr: V tabuľke je uvedených 5 úrovní dopytu po po zemiakoch v závislosti od jeho ceny • Zostrojte graf. Na vertikálnej osi naneste cenu a na horizontálnej osi údaje o množstve. Naneste do grafu údaje z tabuľky. Jednotlivé body spojte do krivky. Vytvoríte tak krivku dopytu. • Aké budú požadované množstvá ak cena ryže sa zvýši ? • Zakreslite novú situáciu do grafu.

24. Problémová úloha • Zníženie ceny zájazdu do Krakova spôsobí: a/ posun krivky dopytu po zájazde do Krakova doprava, b/ posun krivky dopytu po zájazde do Prahy doľava, c/ posun krivky dopytu po zájazde do Prahy doprava d/ posun krivky dopytu p zájazde do Krakova doľava e/ žiadna z odpovedí nie je správna • Posun krivky ponuky doprava je vyvolaný: a/ zvýšenou energetickou náročnosťou výroby b/ monopolizáciou trhu c/ rastom preferencií spotrebiteľov k danému tovaru, d/ zvýšením zisku e/ žiadna z odpovedí nie je správna

25. Ďakujem za pozornosť Mgr. Mária Riabcová, september 2009