DRAK SA VRACIA

1. DRAK SA VRACIA Dobroslav Chrobák

2. Dobroslav Chrobák 1907-1951 • Narodil sa : v Hybiach • • otec krajčír , kronikár , prekladateľ • Jeho život : študoval v Prahe • : počas štúdia publikoval články , recenzie kníh , výstav .... • : zamestnanie – inžinier, pedagóg • : navrhol technické zariadenia pre rozhlasové štúdiá • zomrel náhle , pochovaný je v Hybiach .

3. Drak sa vracia je - naturistická novela s črtami rozprávky Obdobie medzivojnovej literatúry • Kompozícia : 12 kapitol + epilóg (doslov) • Idea: predsudky ľudí Téma: návrat Draka do dediny • Miesto : tatranská príroda ... • Postavy: Lepiš Madlušovie : Martin Drak ( Lepiš) : Eva Hajnákovie : Šimon Jarjabek

4. Lepiš Madlušovie - slepý hrnčiar , človek s dobrým srdcom - našiel Martina a osvojil si ho Martin Drak (Lepiš ) - silná morálka , vysoký , čierny , uhrančivé oči - neznámy pôvod , nájdený ako sirota - uzavretý, tajomný, ťažko prístupný - vychováva ho starý Lepiš a učí ho remeslu - hrnčiarstvu - je zápornou postavou (navonok) - oko má prelepené čiernou páskou a na tvári má jazvu

5. Eva Hajnákovie - starostlivá, oddaná, citlivá, verná, pekná, mlčí... - v úvode mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona - v závere stará mama rozprávajúca deťom rozprávku Šimon Jariabek – čestný , spravodlivý – veľký dobrák - manžel Evy , vrúcne milujúci - je kladnou postavou

6. znaky rozprávky v novele • neurčitý čas • postava Draka – s ním sa spája všetko zlé, čo dedinu postihlo • magické čísla 3, 7; Drak sa tretíkrát vracia do dediny; má týždeň (7 dní) na to, aby doviedol voly; získal trojitú odmenu a) možnosť kopať hlinu b) dôveru Šimona a dedinčanov c) vlastné dievča • podoba epilógu, ktorý pripomína rozprávku – stará mama Eva rozpráva príbeh vnúčatám, ide pritom o jej životný príbeh • šťastný koniec; dobro víťazí nad zlom: zmierenie Draka a dediny; Šimona s Evou • Konflikt y v diele: • etický ( Drak – dedina ako kolektív) • ľúbostný ( Eva a dvaja muži )

7. Dej : Dej sa začína tým, že Šimon prichádza domov a oznámi Eve, že Drak sa vrátil do dediny. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali, ako Draka milovala, ako ho dedinčania zbili a ako utiekol. Šimon si myslí, že Eva hneď v prvú noc pôjde navštíviť Draka, ale nestalo sa tak a Šimon sa cíti uvoľnený. Drak bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Keď starý hrnčiar Madlušovie umiera, dedinčania mu pripisujú jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad: suchotu, neúrodnosť, smrť dedinčanky na poli a preto dedina sa obáva, že to všetko sa bude opakovať, keďže Drak sa vrátil.

8. V horách vypukli požiare a kvôli suchote, dedinská črieda dobytku nachádzajúca sa v horách, nemá čo žrať a tak richtár potrebuje pomoc. Drak dobrovoľne prichádza s návrhom, že on zachráni čriedu. Muži rozhodnú, že s ním má ísť aj Šimon. Spolu zachránia stádo, ale keď Šimon začne podozrievať Draka, že predal čriedu Poliakom, zbehne do dediny a podpáli Drakovu vyžiháreň. Drak, ale nakoniec prichádza spolu so stádom a so svojou Žoškou. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Keď vidí Draka s inou ženou - Zoškou, Eva si uvedomí, že nemala čakať na Draka, ale mala si ceniť Šimona. V epilógu sa dozvedáme, že vlastne novela je rozprávkou. Eva je rozprávačom a v epilógu dorozpráva príbeh svojmu vnúčikovi: "-Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli... Spi syn môj„

9. UKÁŽKA: V dedine je večer. Presne taký ako všetky ostatné. Len opitý zvonár zvoní falošne na poplach. Eva má chvíľu obavy, ale potom si pomyslí, že sled večerných udalostí je neporušený. Sadá si na prah s kúdeľou, z diaľky vyzerá, akoby sa maznala s milencom. "Dostala sa v spomienkach na príbeh, ktorý sa odohral pred rokmi, práve k tomuto miestu (keď jeho hlava, opretá o jej plece, krvácala z úzkej rany na čele a keď ona bozkávala toto miesto, namáčala obrúsok do vody a prikladala na ranu), keď odrazu, ako už toľkokrát predtým, vyrušil ju z myšlienok na neho krok toho druhého, čo zasahoval vždy vtedy, keď už-už zabúdala, že všetko je inakšie, než si predstavovala, že nie tamten, ale tento, Šimon Jariabek patrí k nej." Dnes Šimon prehovoril: "-Vrátil sa ti... (urobil dlhú pomlčku, akoby mu hrdlo zovrel kŕč)... vrátil sa Drak. Ostatné slovo vytisol s najväčšou námahou a len-len že sa s ním nezadusil. Potom stisol kľučku, vošiel do izby a dvere za ním sa zavreli. Chytila sa dlaňou za hrdlo pod bradou a dotackala sa k lavici konča stola. Nohy pod ňou poklesávali a ona padala, pridŕžajúc sa hrany stola, do akejsi hlbokej, bezodnej priepasti." 

10. EPILOG : "-A potom? Čo bolo potom, stará mať? Chlápä, ktoré celý večer driemalo pod materinským kamizolom a v polospánku načúvalo rozprávky o tom, ako Drak zachránil čriedu z Temných smrečín, vytrčilo teraz hlavu, posadilo sa na prípecku a zíza vypúlenými očami do kúdeľnej izby. V mysli starej matky ešte raz ožíva stretnutie s počerným chlapcom, ktorý ju pobozkal rovno na ústa a pripomenie si aj chvíľu, keď jej muž Šimon podal kúdeľ, ktorú vystrúhal počas cesty za čriedou: Pristavil sa uprostred cesty a dlho sa na ňu díval. Čím dlhšie sa díval, tým viacej sa ona pýrila, až napokon musel uveriť, osmelil sa, pristúpil k nej a dotkol sa jej. Zdvihla k nemu oči a v každom oku trblietala sa plachá, odprosujúca slza. A čo bolo potom, stará mať? -Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili šťastne, kým nepomreli..."