1 / 29

SYNTAX

SYNTAX. Definícia Vetné členy + sklady Vety Súvetia. Syntax - definícia. V jazykovede je syntax (skladba) jazykoveda zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete , správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom .

Télécharger la présentation

SYNTAX

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. SYNTAX Definícia Vetné členy + sklady Vety Súvetia

  2. Syntax - definícia V jazykovede je syntax (skladba) jazykovedazaoberajúcasavzťahmimedzislovamivovete, správnymtvorenímvetnýchkonštrukciía slovosledom. Označeniepre syntax pochádzaz gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“). Hlavnou jednotkou skladby je veta, ktorásaskladá z vetnýchčlenov.

  3. Vetné členy Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety. Medzivetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavnémená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorýtieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzivetné členy nepatriapredložky, spojky a častice.

  4. Prísudok (1) – s,m • je základný vetný člen, ktorývyjadruje, čo podmet robí (otec rúbe) alebočosa s ním deje (tráva schne). • otázka: Čo robí podmet, čosa s ním deje? • rozdelenie:a) slovesný – vyjadrený jednoduchým alebozloženým slovesným tvarom: (Otec) saumýva. (Otec) by chcelumývať. (vyjadrený plnovýznamovým slovesom – píšem, čítam, smejemsa; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa – chcempísať, musím čítať, môžemsasmiať); b) neslovesný (menný) – vyjadrenýkombináciou sponového slovesa byť, stať sa a podstatným menom (je robotníkom), prídavnýmmenom (je dobrý), zámenom (je taký), číslovkou (je prvý), príslovkou (je pekne)

  5. Podmet (2) • je základný vetný člen, ktorývyjadruje, ktovykonáva dej (otec číta) alebokto je nositeľom stavu (otec bledne) či vlastnosti (otec je dobrý). otázka: Kto? Čo? + prísudok, napr. Ktočíta?rozdelenie:a.) vyjadrený • podstatným menom:Otec pracuje. • prídavnýmmenom:Chorýodpočíva. • číslovkou:Prvý je odmenený. • neurčitkom:Fajčiť je zakázané. • trpným príčastím:Sklamanýneuverí. b.) nevyjadrený - privetnom rozbore sa označuje osobnýmzámenompodľa osoby slovesa, napr. Pracovala. (Ona) Bol dobrý. (On)

  6. Predmet (3) – p, n • je rozvíjacívetný člen, ktorýdopĺňa, bližšie určuje význam prísudku. • Označuje osobu, vec, udalosťatď., ktorá je činnosťou slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbedrevo – činnosťzasiahnedrevo, hovorís otcom – činnosťzasiahne uši otca, hrešíma– činnosťzasiahnemňa. otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok, napr. Komu povedala? rozdelenie:a.) priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísallist, otec rúbedrevo;b.) nepriamy – v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatnýchpádoch okrem nominatívu (hovorío chorom, nedám Marekovi).

  7. Príslovkové určenie (4) – m, č, s, p • je rozvíjacívetný člen, ktorýbližšieurčuje, za akých okolností sa dej slovesa (nadradenéhovetného člena – prísudku) uskutočňuje. • otázky: Kde + prísudok? , napr. Kde spí?Kedy + prísudok?, napr. Kedy spal?Ako + prísudok?, napr. Akospal?Prečo + prísudok?, napr. Prečo zaspal?

  8. Prívlastok (5) – z, n • je rozvíjacívetný člen, ktorýbližšie určuje nadradené podstatné menovofunkciiakéhokoľvekvetného člena. Vyjadrujevlastnosťnadradeného podstatného mena. • otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký otec? Usilovný otec.rozdelenie:zhodný – stojí pred podstatným menom a zhodujesa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý – muž. r., j. č., N; otec – muž. r., j. č., N;nezhodný – stojí za podstatným menom a nezhodujesa s ním v rode, čísle a páde, napr. miska s vodou: miska – žen. r., j. č., N; s vodou – žen. r., j. č., I.

  9. Doplnok (6) – po, pr • je rozvíjacívetný člen, ktorý naraz rozvíja dva vetné členy – podmet a prísudokalebopredmet a prísudok. • rozdelenie:a.) podmetový –rozvíja podmet a prísudok; Jano dobeholprvý. otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet + prísudok)poznámka:prídavnémenoprvývofunkciidoplnka má platnosť len počastrvania činnosti slovesa. Vovete – Uplakané dieťa zaspalo. – je vlastnosťvyjadrenáprídavnýmmenom trvalá. Dieťa mohlo byť uplakané aj niekoľko dní (prívlastok). Vovete – Dieťa zaspalo uplakané. – bolo dieťa uplakané len počaszaspávania (doplnok); b.) predmetový – rozvíja zároveň predmet a prísudok; Otca zvolili za poslanca.otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet + prísudok).

  10. Prístavok (7) je voľnýzhodnýprívlastokvyjadrený podstatným menompripojeným k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavnémestoSlovenskej republiky, je mestom na Dunaji. Hrubo vytlačenúčasťmôžemevypustiť bez porušeniazmyslu vety (pretosa z obochstránoddeľuječiarkou).

  11. Vetné sklady • prisudzovacísklad (predikatívna syntagma) je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennejvete.- podmet môže byť aj nevyjadrený(Mama varí.)(Brat je šikovný.)((oni)Píšu.) • určovací sklad (determinatívna syntagma) je spojenienadradeného a podradenéhovetnéhočlena.- nadradenývetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradenýmvetnýmčlenom- nadradenýmvetnýmčlenomsapýtame na podradený(môj pes - Čí pes? Môj.)(rúbaťdrevo - Čorúbať? Drevo.)(zavčasu vstávať - Kedyvstávať? Zavčasu.) • priraďovacísklad (koordinatívna syntagma) je spojenie rovnocenných členovviacnásobnéhovetnéhočlena.(Vysypali smezbytočnosti a odpadky.)(Karolje malý, ale šikovný.)(Spíme aj v noci, aj popoludní.)

  12. Úlohy • Z vety vypíšte všetky druhy skladov (syntagiem). Moderné umenie rozbilo vekmi overené formy a postupy. • Aké sklady sa nachádzajú v nasledujúcej vete? Naše deti prežívali prázdniny v malebnom prostredí hôr a dolín. • 1 prisudzovací, 6 určovacích, 1 priraďovací • 1 prisudzovací, 5 určovacích, 2 priraďovacie • 1 prisudzovací, 5 určovacích, 1 priraďovací • 1 prisudzovací, 7 určovacích

  13. Úlohy • Určte vetné členy vo vetách a zakreslite ich sklady. 1. Od prudkého rozhorčenia sa mi spustila krv z nosa, ale Heatcliff sa len rehotal. 2. Neviem, ako by sa celá tá scéna bola skončila, keby tam nebola prítomná jedna osoba rozumnejšia než ja a dobroprajnejšia ako môj protivník. 3. Napokon vyšla z domu korpulentná gazdiná Zilla, aby zistila, čo je to za huriavk.

  14. Veta Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačneuzavretá, napr. Naša mama varí. Prší? Áno.druhy viet: PODĽA OBSAHU (modálnosti): a.) oznamovacia – obsahuje oznam. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdemespolu do školy. b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečosapýtamealebozisťujeme. Na konci vety píšeme otáznik. napr. Pôjdeš dnes so mnou do školy? c.) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník. d.) želacia – obsahuje želanie, aby saniečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo. alebo nestalo, napr. Nech len nespadne! Na konci píšeme výkričníkalebobodku. e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosťatď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!

  15. Veta PODĽA ČLENITOSTI: jednočlenná – nedá sarozdeliť na podmetovú a prísudkovúčasť, nemá prisudzovací sklad, ale ibavetný základ, podľaktorého vety rozlišujeme: slovesnú – vetnýmzákladomsúslovesá, ktorévyjadrujú:a.) atmosferickéjavy:Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.b.) nevysvetliteľnédeje:Straší tma.c.) telesné a duševné pocity:Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.Spoznámeich aj podľa slovesa v 3. osobe jednotného čísla. neslovesnú – je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmiatď.a.) mennú – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.b.) citoslovnú – Ej, ej. Hej! Dobré. dvojčlenná – dá sarozdeliť na podmetovúčasť a prísudkovúčasť. Má oba hlavnévetné členy, a to podmet (vyjadrenýalebonevyjadrený) a prísudok. dvojčlenná:1. úplná – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťaspí.2. neúplná – má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)

  16. Veta PODĽA ZLOŽENIA: Jednoducháveta je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku.Podľa toho, či má ibazákladnéalebo aj rozvíjajúcevetné členy, poznáme:1. holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebonevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy súbližšie určené rozvíjacímvetnýmčlenom, napr. Náš otec prichádza. Neskoroprichádza. Náš otec neskoroprichádza. Zloženáveta – súvetie:1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.2. zloženésúvetie – obsahuj viacako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

  17. Úlohy Určte nasledujúce vety z hľadiska členitosti. • Zrazu zahrmelo. • O chvíľu už blesky bičovali oblohu • Lialo ako z krhly. • Dážď tichučko šumel. • Obuv. • Dobrý deň! • Pozdravujem Tvoju sestričku. Pomenuj vety z hľadiska modálnosti. Aká bude intonácia jednotlivých viet? • Slnko vystúpilo nad obzor. • Kto to ešte nevie? • Odovzdal si už prihlášku? • Urob to hneď!

  18. SÚVETIA (teória + cvičenia)

  19. Jednoduchá veta vs. Súvetia • jednoduché vety – majú jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ, • súvetia – majú dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

  20. Urči, či ide o jednoduchú vetu alebosúvetie • Moja dcéra prišla neskoro v noci. • Hodiny zrazu začali vrčať a odbíjať. • Bolo oblačno. • Nielen kričal, ale aj dupal. • Neviem, prečo by si to nezvládol. • Rozboleli ma oči, a preto som počítač vypla. • Svoj starý klobúk odložil na obvyklé miesto. jednoduchá veta súvetie jednoduchá veta súvetie súvetie súvetie jednoduchá veta

  21. SÚVETIA • priraďovacie, • podraďovacie. Priraďovaciesúvetie je súvetie, v ktoromsú vety gramaticky rovnocenné – hlavné vety.  Hlavné vety priraďovaciehosúvetiasaspájajú: • priraďovacími spojkami: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba, ani, ba až, nielen – ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, či, buď, alebo – alebo, či – či, lebo, však, veď, totiž, a to, to jest, tak, a tak, teda, a teda, preto, a preto, nuž, • bezspojkovo.

  22. Skúsdoplniťvhodnúpriraďovaciu spojku do jednotlivých súvetí • Brankár loptu zachytil ....... vyrazil ju z brány. • Najprvkričíš, ....... chváliš. • Buď spala, ........leňošila. • Urobila somveľachýb, ..... poučila somsa. • Ani nejedla, ..... nepila. • Otec vienielenvariť, .... ..... piecť. • Neskoro vstal, .. ..... sanestiholnaraňajkovať. • Dobehol na poslednúchvíľu, ..... tam už nikoho nezastihol. • Nielen fajčí, .... .... pije.

  23. Priraďovacie súvetia Zlučovaciesúvetie: a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj ...), spájacímivýrazmi (jednak - jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.Príklady: Bolo zamračené a fúkal silný vietor. Najprvsa pohádali, potom sa museli udobrovať. Odporovaciesúvetie: mi (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacímivýrazmi (ale predsa, jednako, a napriek tomu, lenže).Príklady: Bolo slnečno, ale fúkal silný vietor.  Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal. Stupňovaciesúvetie: (ba aj, ba ani) alebospájacímivýrazmi (nielen - ale aj, ba – naopak, ba dokonca). Príklady: Zvalilo ohradu, ba aj strechuodnieslo.  Nepochopili nás, dokoncasa nám smiali.

  24. Vylučovaciesúvetie: alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.Príklady: Možno to nechápali, možno sa tak ibatvárili.  Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám. Dôvodovésúvetie: veď, avšak, totiž, ináč.Príklady: Neviem nič, veď somsa neučil.Pomoholsom mu, keďma o to požiadal.Išielštudovať medicínu, avšak niekvôli sebe. Dôsledkovésúvetie: preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda.Príklady: Bola chorá, a tak prišla.   Zlomila si nohu, a tak zostala doma. Vyhral v lotérii, a preto si kúpil nový dom.Chcelasomjupotešiť, pretosom jej donieslakvety.

  25. Podraďovaciesúvetie je súvetie, v ktoromniesú vety gramaticky rovnocenné, čiže jedna veta je nadradená – hlavná, druhá veta je podradená – vedľajšia. Hlavné a vedľajšie vety podraďovaciehosúvetiasaspájajú: • podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo, • vzťažnýmizámenami: kto, čo, kedy, kam, kde, ktorý, aký. 

  26. Skús doplniť vhodnú podraďovaciu spojku alebo vzťažné zámeno do jednotlivých súvetí • Vošiel do bytu, ... ................. samalnasťahovať. • Prečo si neoznámil, ..... zajtraneprídeš? • Dúfam, .... si sa u nás cítila dobre. • Nechaj tak, ..... ti to nestačí. • Zamierili tam, ..... sasvietilo. • Dotiaľ chodil do práce neskoro, ..... ho neprepustili. • Čakalasom, .... až zájde. • Ušiel z väzenia, .... ... sa za ním zavrelaväzenská brána. • Uverilasom mu, ...... ma neraz oklamal.

  27. Ani nespala, ani nebdela. Kde ťanevítajú, tam nechoď. Vytrhli mi zub, ktorýmaveľmi bolel. Buď chytá ryby, alebozbiera huby. Vierasedela v izbe a nariekala. Musíš nájsťspôsob, akosituáciuvyriešiť! Zbledol, ba až ozelenel. Boleli ich nohy, leboprešliveľakilometrov. Najprvdojedz, potom môžešísťvon! • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • podraďovaciesúveti • priraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie Urči, či ide o priraďovaciealebopodraďovaciesúvetie

  28. Typy vedľajších viet: 1)  Podmetová-  Strašné je (to), že sa nič nestalo.Hlavná veta nemá podmet, má ho iba naznačený nominatívom ukazovacích zámien (to).-  Kto mlčí, ten svedčí. 2)Prísudková – ak je v hlavnejveteslovesno-mennýprísudokHlavná veta končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také atď.).-  Jánošík bol taký, že ho nik nepremohol. 3)Vetnozákladová – obyčajne za spojkou že, aby, ako, akoby-  Bolo mi, akobymaktosipodviedol. 4)Predmetová-  Cítila som, že vyhrám. 5) Prívlastková-  Mám rád koláče, ktorépečiemoja mama. 6) Príslovková a) miestna-  Kamkoľvekpozrieš, všade sa už zeleň rozlieva.b)časová-  Nepôjdešvon, kým si neopravíš známky! c) spôsobová-  Akosa do hory volá, tak sa z hory ozýva. d) príčinná-  Nemôžemísť do kina, lebosom chorý. 7) Doplnková-  Videl Janu, akokráča dolu ulicou.

  29. Vytvorte z dvoch jednoduchých viet… Ľaholsom si. Hneďsom zaspal.                    priraďovaciesúvetie • zlučovacie:  ……………………………………………………...........................................… • odporovacie: .............................................................................................................................    podraďovaciesúvetie a určtevedľajšiu vetu: ......................................................................... .......................... .................................................................................................... ............... 

More Related