KRESŤANSTVO

1. KRESŤANSTVO • Kresťanstvo je vo svojej podstate prevratné: • PRED kresťanstvom bolo náboženstvo vecou uctievania, klaňania sa, bohoslužieb a obiet bohom, ktorí boli pre človeka nedostižní. • KRESŤANSTVO volá k zbožšteniu človeka. Jeho podstatou je nasledovanie Boha, pripodobňovanie sa Bohu, úplná jednota s Ním. • PRÁVE PRETO je tak ľahké od tohto „ohromujúceho“ skĺznuť naspäť, do pohanského „uctievania“ a „nakláňania si“ Boha...

2. jednoty s Bohom Prvé, čo NEVESTA spoznáva, je ŽENÍCH samotný. Prvé kroky kresťana sa preto odohrávajú v modlitbe a ona je základom osobného vzťahu nevesty a Ženícha: rozjímanie, meditácia, nakoniec kontemplácia – spočinutie v náručí Ženícha...

3. jednoty s Bohom Ak sa ale chodenie a stretanie po cukrárňach má zmeniť na niečo hlbšie, je na čase spoznať sa so ženíchovou rodinou a začleniť sa do nej – inak by nevesta nemala podiel na vzťahoch a časti života ženícha, viažuceho sa k jeho rodine. Ježišovou rodinou je Cirkev. Zblíženie sa s Cirkvou, začlenenie sa do nej a prijatie ju za svoju skutočnú rodinu je ďalší nutný krok na ceste jednoty s Ním.

4. jednoty s Bohom Nakoniec ostáva ešte posledná „komnata“ – a tou je to, čo ženích robí a čím sa zaoberá. Dokonalé manželstvo znamená aj spoločné dielo, spoločnú prácu. K jednote s Ježišom je teda potrebné ešte jedno: prijať účasť a podiel na Jeho Diele, na tom, čo koná a o čo sa usiluje.

5. jednoty s Bohom • Jednota s Bohom má teda tri súvisiace rozmery: • Jednota osobná medzi človekom a Bohom • Jednota s Božou rodinou • Plná účasť a partnerstvo na Božom diele • Vzájomná previazanosť medzi týmito tromi rozmermi spôsobuje, že v praxi je naša jednota s Bohom len tak veľká, ako je rozvinutý ten najslabší z týchto troch rozmerov. osoba rodina práca

6. „A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.“ (Zjv 14,2 - 4) jednoty s Bohom • Plná jednota sa dá vyjadriť napríklad aj takto: • TVOJ život je aj MOJIM životom; • TVOJA rodina je aj MOJOU rodinou; • TVOJI priatelia sú aj MOJIMI priateľmi a • TVOJI nepriatelia sú aj MOJIMI nepriateľmi. • TVOJA práca a starosť je aj MOJOU prácou a starosťou; • MILUJEM to, čo ty MILUJEŠ, • NENÁVIDÍM to, čo aj ty NENÁVIDÍŠ a • pôjdem s tebou kamkoľvek pôjdeš! Skutočná jednota totiž musí zahŕňať všetko – inak je to iba blízkosť, ale nie jednota!

7. „Mnohí veriaci našich farností postupne prijímali iniciačné sviatosti uvádzania do kresťanského života, ale bez zážitku kresťanského spoločenstva a bez dimenzie osobnej náboženskej skúsenosti a rozhodnutia sa pre Krista. Ich poznanie viery býva dosť povrchné, lebo je založené na poznatkoch získaných ešte v detstve, príp. na hodinách náboženstva, ak ho navštevovali.Náboženská prax týchto veriacich spočíva v účasti na svätých omšiach, aj v prijímaní sviatostí, hoci často minimálne a chápaných mnohokrát magicky alebo ako niečo, čo sa patrí, či je povinnosťou (raz v roku svätú spoveď). Preto sa prejavujú bez zodpovedajúcich kresťanských postojov a spravidla nie sú ochotní osobne sa angažovať na základe zodpovednosti za Cirkev.“ (PEP 2008-2013) • Z tohto pohľadu: • PRED OBRÁTENÍM sme ako diváci, stojaci na okraji arény a sledujúci niekoho iného. • „Chodíme do kostola“, ale Cirkev sama, jej život, dielo, boje, zápasy, ciele, problémy, úsilie... to je niečo mimo nás, niečo, čo sa nás osobne netýka, čo nie je súčasťou nášho života. • OBRÁTENIESA PREJAVUJE práve tým, že do tej arény vstúpime. • Cirkev sa stáva našou rodinou, jej život a dielo je našim dielom, MY sme Cirkev a MY v nej napĺňame svoje poslanie a prijímame účasť na diele nášho brata Ježiša Krista – na diele Jeho a nášho Kráľovstva! Nebyť divákom a návštevníkom, ale účastníkom, ktorý vstúpi DO deja!

8. Rozjímavá, meditatívna modlitba – v ktorej na rozdiel od prosebnej a hovorenej počúvame a nechávame sa napĺňať mysľou, postojmi, názormi, pohľadom Ježiša Krista. JEDNOTA S JEŽIŠOM • Ďalšie nástroje a pomôcky: • Poznávanie Božej vôle (dokumenty Cirkvi, literatúra,...) a jej konanie • Liturgia a jej vnútorné, hlboké prežívanie • ... Nakoľko to ja chápem, vstupnou bránou... je modlitba a rozjímanie. Nie som viac pre rozjímavú, než pre ústnu modlitbu, pretože pri každej modlitbe je potrebné aj rozjímať. Nenazývam totiž modlitbou to, keď si niekto neuvedomuje, s kým hovorí, kto to s ním hovorí, čo žiada a od koho žiada, aj keď pri tom pohybuje ústami. (Terézia Avilská, Vnútorný hrad)

9. Pred obrátenímje cieľom rozjímavej modlitby – lectio divina – prežitie Božej veľkosti a moci, vlastnej hriešnosti a šokujúcej Božej odpúšťajúcej a povyšujúcej lásky. • Z tohto „mixu“ sa rodí „bázeň pred Bohom“, ktorá je začiatkom skutočnej a hlbokej lásky človeka k Bohu. • Po obrátenísa úloha rozjímavej modlitby mení. • Cieľom je teraz jednota s Bohom, ktorého milujeme. • Jadrom tejto jednoty je vnútorná jednota na úrovni myslenia, presvedčenia,... Z nej sa potom rodia aj skutky a vzťahy na všetkých troch rovinách: k Bohu ako k Ženíchovi, k ľuďom a Cirkvi ako k rodine a súrodencom a nakoniec prijatie Božieho diela za svoje. • V rozjímavej modlitbe sa preto sústreďujeme na poznanie Boha, Jeho myslenia, postojov, názorov, túžob,... a nielen že ich v rozjímaní poznávame, ale v meditácii sa do nich vciťujeme, nasávame ich, osvojujeme si ich na vnútornej bytostnej rovine. Lectio divina – level II.

10. Malé spoločenstvo – psychologický limit na počet osôb, s ktorými môžeme tvoriť úzke rodinné vzťahy, je asi 12 ľudí (okrem našej rodiny). Preto je rodina Cirkvi spoločenstvom malých bázových (bunkových) spoločenstiev, v ktorých kresťania tieto úzke vzťahy prežívajú. BOŽIA RODINA • Ďalšie nástroje a pomôcky: • Liturgia (hlavne Eucharistia) a jej prežívanie v spoločenstve bratov a sestier • ... „Vrcholom evanielizácie je integrácia malých spoločenstiev, kde sa láska stáva blízkou a kde sa jedni stávajú spoluzodpovední za iných. Spoločenstvo je logicky aj normálnym ovocím evanjelizácie. Ale jestvuje ešte čosi viac: tvoriť Kristovo telo nie je vecou slobodnej voľby, ale je záväzkom. „Lebo ak máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi" (Rim 12,4-5).“ (Emiliano Tardiff)

11. Apoštolská zodpovednosť – „Všetci veriaci ako údy živého Krista, ku ktorému sa pričlenili a pripodobnili krstom, birmovkou a Eucharistiou, sú povinní spolupracovať na vývoji a vzraste jeho Tela, aby ho čím skôr priviedli k plnosti. Preto všetci synovia a dcéry Cirkvi majú mať živé vedomie vlastnej zodpovednosti voči svetu, pestovať v sebe naozaj katolíckeho ducha a zasvätiť svoje sily dielu šírenia evanjelia.“ (Ad gentes 36) „Laici, keďže tak ako všetci veriaci sú krstom a birmovaním Bohom určení na apoštolát, majú všeobecnú povinnosť a požívajú právo ako jednotlivci aj ako spojení v združeniach vynasnažovať sa, aby božské posolstvo spásy všetci ľudia na celom svete spoznali a prijali; táto povinnosť je ešte naliehavejšia v tých okolnostiach, v ktorých ľudia môžu počuť evanjelium a poznať Krista iba ich prostredníctvom.“ (c. 225 § 1 CIC) BOŽIA PRÁCA „Aby sa všetky tieto farnosti stali živými kresťanskými spoločenstvami, musia sa dotyčné miestne autority starať o to, aby: a/ boli farské štruktúry prispôsobené situáciám s veľkou flexibilitou, ktorú umožňuje cirkevné právo predovšetkým podporovaním účasti laikov na pastoračnej zodpovednosti; b/ rástli malé bázové spoločenstvá, nazvané aj živé spoločenstvá, v ktorých veriaci vzájomne môžu hlásať Božie Slovo a môžu byť činnými v službe a v láske. Tieto spoločenstvá sú v spoločenstve so svojimi pastiermi opravdivými skonkrétneniami cirkevného communia a centrami evanjelizácie.“ (Ján Pavol II., Christifideles laici)