1 / 12

Modelovanie potenciálneho šírenia kontaminantov v priestore baníckej lokality obce Ľubietová

Krnáč - Dubiel. Modelovanie potenciálneho šírenia kontaminantov v priestore baníckej lokality obce Ľubietová. Úvod. Prvá písomná zmienka: 1340 aqua Lybtina Ťažba: Rýdza meď Ústup ťažby: 1863 Prieskumné práce: 50 a 70 rokoch 19.st. Ložiská: Podlipa , na východnom okraji obce,

chimalsi-mamadou
Télécharger la présentation

Modelovanie potenciálneho šírenia kontaminantov v priestore baníckej lokality obce Ľubietová

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Krnáč - Dubiel Modelovanie potenciálneho šírenia kontaminantov v priestore baníckej lokality obce Ľubietová

  2. Úvod Prvá písomná zmienka: 1340 aquaLybtina Ťažba: Rýdza meď Ústup ťažby: 1863 Prieskumné práce: 50 a 70 rokoch 19.st. • Ložiská: • Podlipa, na východnom okraji obce, • Svätodušná a Kolba v závere doliny. • Peklo, asi 5 km východne od obce, kde okrem Cu a Fe sa výraznejšie uplatňujú Co, Ag, Ni

  3. Kontaminácia Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. V poslednom období vzrastá význam dagradácie pôdy dezertifikáciou. Dôležité vlastnosti pôdy : pôdna reakcia (hodnota pH), ktorá sa používa na indikáciu acidobázických reakcií v pôdach. Tieto chemické a biochemické reakcie vplývajú na rozklad minerálnych a organických látok, tvorbu ílových minerálov, ovplyvňujú rozpustnosť (mobilitu) látok ..... Riziko acidifikácie je vodítkom pre stanovenie stupňa rizika environmentálnej kontaminácie krajiny ťažkými kovmi (Domergue a Vedy, 1992). Následné šírenie je spôsobené vyluhovaním do spodnej a povrchovej vody, prenosom pôdnych častíc pomocou vodnej a veternej erózie.

  4. Metodika Odobraté: 89 vzoriek pôdnych sedimentov Vznik vzorky: homogenizáciou 8 – 12 vzoriek, každá približne 2 kg Stanovenie pH: vo vodnom a 1M KClvýluhu (Sobeket al., 1978). Do navážky 10 g vzorky sa pridalo 25 ml destilovanej vody alebo 1M KCl a po hodinovom miešaní vzorky v elektromagnetickej miešačke sa stanovila aciditapH-metrom.

  5. Výsledky Aciditatechnogénnych sedimentov na haldovom poli Podlipa; číselné hodnoty udávajú pH a) vo vodnom výluhu, b) vo výluhu 1M KCl

  6. Výsledky Hodnoty Eh technogénnych sedimentov a pôdy na haldovom poli Podlipa; číselné hodnoty udávajú hodnoty Eh a) vo vodnom výluhu, b) vo výluhu 1M KCl

  7. Šírenie V spojitosti so šírením kontaminantov je úzko spojená erózia pôd, rozlišujeme erodovanosť, ako dokonanú eróziu a erodovateľnosť, ako potenciálnu eróziu. Erodibilita (erodovateľnosť) je náchylnosť, resp. odolnosť pôdy voči erózii - vodnej, veternej a inej. Všeobecný vzorec na výpočet vodnej erózie je: A = R *K * L * S * C * P Kde: A - stredný odnos pôdy [t * ha-1 * rok-1] R - faktor dažďa [MJ * ha-1 * cm * h-1] K - pôdny faktor L - faktor dĺžky svahu S - faktor sklonu svahu C - faktor vegetácie P - faktor protieróznych opatrení

  8. Faktor Faktor R bol pridelený na základe porovnania a prekryvu údajov Malíšek a regresie počítanej zo 120 zrážkomerných staníc (zdroj: SHMU) na hodnotu 22.5. Faktor K bol vytvorený na základe pôdnych máp, konkrétne HPJ (zdroj: VUPUP) kde hodnota faktoru bola stanovená na základe zrnitosti pôdnych častíc. Faktor LS bol vypočítaný podľa Mitas, Mitasova (1993) vzorcom : Faktor LS = 1.6 * exp(hustota odtoku * ewres()/22.1,0.6) * exp(sin(slope.dem)/0.09,1.3) Faktor C bol vytvorený podľa metodiky MitášováMitáš (2002) v kategóriách: 0.001 - Lesy 0.005 - Lúky a pasienky 0.235 - Orná pôda a haldy 0 - Nezáujem – intravilán, vodné toky, vodné plochy, cesty, zastavané plochy Keďže v území neboli realizované žiadne protierózne opatrenia, daný faktor nebol pri výpočte erózie uplatňovaný.

  9. Výsledky Potenciálna erózia Reálna erózia

  10. Predpoklad rozsahu kontaminácie Na základe zistených skutočností bola vytvorené mapa potenciálneho šírenia kontaminantov v priestore lokality Ľubietová. Do výpočtu vrstvy vstupovali údaje o sklonitosti územia, príspevkových plôch odtoku vody, reálnej erózie, konkávnych tvarov horizontálnej krivosti a v neposlednom rade mikropovaodie do ktorého skúmaná oblasť patrí. Výpočet ovplyvnili priestorové bariéry, ktoré ovplyvňujú šírenie kontaminantov, sú to cesty, vodné toky, vodné plochy, intravilán a zastavaná plocha.

  11. Záver V katastrálnom území Ľubietová v banskej lokalite Podlipa sme za pomoci nástrojov GIS vymodelovali potenciálne rozšírenie kontaminácie. Na základe vytvorenej vrstvy a nameraných hodnôt acidity a pôdnej vodivosti predpokladáme možné riziko znečistenia zobrazovanej oblasti ťažkými kovmi vyskytujúcimi sa v skúmanej oblasti. Hodnoty a skupiny ťažkých prvkov, ktorými je skúmané územie kontaminované sú vo fáze rozboru. Na základe výstupov z chemických rozborov sa následne určí typ a riziko pre ľudské zdravie v oblasti ktorú kontaminácia zasahuje. Z vykonaných rozborov vzoriek z vodného toku ktorý preteká katastrálny územím sme zistili že kontaminácia nedosahuje centrum obce ale predpokladáme že najsilnejšia je v haldovej oblasti skúmaného územia.

More Related