Download
1 / 11
120 likes | 338 Vues
Významní slovenskí a českí matematici. Sofia Huráková kvarta. Jozef Maximilián Petzval. Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca činný najprv v uhorskej, neskôr v rakúskej časti Rakúskej monarchie. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
E N D
Významní slovenskí a českí matematici Sofia Huráková kvarta
Jozef Maximilián Petzval • Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca činný najprv v uhorskej, neskôr v rakúskej časti Rakúskej monarchie. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky. • Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. • V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň)
Jur Hronec • Akademik Jur Hronec bol významný slovenský matematik. Narodil sa 17.5.1881 v Gočove, okres Rožňava. Ušľachtilé ľudské vlastnosti a svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika Jura Hronca. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal profesor Ľudovít Schlesinger. • Jur Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe roku 1923. V rokoch 1924 až 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy. Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich.
Eduard Čech • Eduard Čech bol významný český matematik. Eduard Čech sa narodil v Stračove, v severovýchodných Čechách, 29. júna 1893. Jeho mimoriadne nadanie pre matematiku sa prejavilo už na Gymnáziu v Hradci Králové, kde zmaturoval s vyznamenaním. Študoval matematiku na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Cez prvú svetovú vojnu musel narukovať. Pobyt v armáde využil na štúdium ruštiny, nemčiny a taliančiny. Po návrate dokončil univerzitu a získal spôsobilosť vyučovať matematiku a deskriptívnu geometriu na vyšších stredných školách. V roku 1920 dosiahol doktorát z matematiky. V období1920/21 bol na jednoročnom študijnom pobyte v Taliansku, kde v Turíne intenzívne spolupracoval s G. Fubinim (1879 - 1943). V roku 1923 odišiel do Brna a po prof. M. Lerchovi sa stal mimoriadnym profesorom Masarykovej univerzity. • Riadnym vysokoškolským profesorom sa stal v roku 1928. V Brne oživil matematický život, bol obetavým a láskavým učiteľom, vzorom nesmierne pracovitého, pre matematiku nadšeného človeka. V období 1935/36 pracoval a prednášal v Ústave pre pokročilé štúdiá v Princetone (USA). V roku 1952 sa stal akademikom ČSAV. Napriek vážnej chorobe stále odborne pracoval. Zomrel 15. marca 1960 v Prahe.
František Kadeřávek • František Kadeřávek (26. jún 1885 - 9. február 1961) bol český matematik a pedagóg. Pôsobil na Karlovej univerzite a na technike v Prahe. Vo svojej vedeckej práci sa sústredil na problematiku syntetickej geometrie, venoval sa aplikáciám geometrie vo výtvarnom umení a technickej praxi. Zaoberal sa teóriou kriviek a predovšetkým teóriou špeciálnych plôch. Známa je jeho dvojdielna učebnica deskriptívnej geometrie. Napísal viacero zaujímavých diel pre budúcich maliarov, sochárov a architektov.
Eduard Weyr • Eduard Weyr (22. jún 1852 - 23. júl 1903) bol český matematik a univerzitný profesor. Zaoberal sa predovšetkým geometriou. Eduard Weyr študoval na nemeckej reálke na Mikulandskej ulici v Prahe. V detstve ochorel na šarlach, ktorý zanechal na Weyrovi trvalé následky (trpel bolesťami hlavy), z toho dôvodu potom posledný, šiesty, ročník reálky nedokončil. Rovnako ako u staršieho brata Emila, aj u Eduarda vzbudil veľký zápal pre matematiku jeho otec František Weyr, ktorý bol profesorom matematiky na zmienenej nemeckej reálke. Matematika pätnásťročného Eduarda natoľko zaujala, že začal po strednej škole ako hosť navštevovať prednášky prvého a druhého ročníka matematiky na nemeckej polytechnike v Prahe. Do tejto doby sa datujú i jeho prvé matematické rozpravy, ktoré od neho obdržala viedenská akadémia, a ktorá ich vo svojich spisoch zverejnila.
