1 / 9

Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS

PhDr. Michal Vašečka, Ph.D. Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava Fakulta sociálních studií, Masarykova Universita, Brno. Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS 23. Apríl 2007, 13.00. Operacionalizácia pojmu liberalizmus.

dunn
Télécharger la présentation

Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PhDr. Michal Vašečka, Ph.D.Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava Fakulta sociálních studií, Masarykova Universita, Brno Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS 23. Apríl 2007, 13.00

  2. Operacionalizácia pojmu liberalizmus • Liberalizmus ako typ politického režimu • Liberalizmus ako politická doktrína • Liberalizmus ako ekonomická teória • Liberalizmus ako opis spôsobu interakcie medzi ľuďmi

  3. Liberalizmus ako výsledok boja záujmov a vášní • Prechod od Gemeinschaft ku Gesellschaft, od spoločnosti „hrubej“ ku spoločnosti „uhladenej“ • Rozpor medzi spoločnosťou založenou na „cti“ a spoločnosťou založenou na „záujme“ • Liberálna spoločnosť ako spoločnosť „civilizovaná“, zbavená násilia a tvrdých interakcií

  4. Liberálny štát • John Locke – centrálne miesto má právo na život, od ktorého je odvodené právo na slobodu a vlastníctvo; • Ľudia sa podriaďujú jednotnej vláde iba preto, aby lepšie zaistili naplňovanie svojej potreby žiť čo najlepšie; • Štát teda nemá mať iný význam ako podporovať občanov sledovať svoje individuálne záujmy.

  5. Klasický liberalizmus • Štát nie cieľom sám pre seba, je inštitúciou čisto služobnou pre občiansku spoločnosť • Minimálny štát – iba tri úlohy • Štát má zabezpečiť každému taký rozsah slobôd, aby bol každý strojcom svojho šťastia • Trh predstavuje najadekvátnejšiu príležitosť pre uplatnenie jedinca v spoločnosti • Termín spravodlivosť je pre klasický liberalizmus kľúčový, podľa A. Smitha práve trh je synonymom spravodlivosti • Trh podľa klasického liberalizmu spája slobodu, efektívnosť a rovnosť

  6. Libertarianizmus • Hayek – zdôrazňovanie emancipačného charakteru liberálneho individualizmu, kritika posilňujúceho sa štátu, vymedzenie so proti sociálnej zložke moderného občianstva • Spoločnou charakteristikou súčasného liberalizmu je nekompromisná obrana individuálnej slobody, súkromných vlastníckych práv a súťaživosti trhu • Tézy libertariánskej teórie spravodlivosti • 1.Limituje rozsah spravodlivosti na výmennú a korekčnú spravodlivosť, odmieta distributívnu spravodlivosť • 2. Prikladá veľkú váhu myšlienke procedurálnej spravodlivosti (neberie do úvahy jej výsledky) • 3. Obmedzuje ideu rovnosti v prospech formálnej rovnosti.

  7. Umiernený liberalizmus • Umiernení liberáli priznávajú štátu väčšiu distributívnu úlohu a nie sú presvedčení iba o pozitívnych funkciách trhu • John Rawls: Spravodlivosť by mala byť predovšetkým nestrannosťou • Spravodlivosť je rámcom, v ktorom je realizovaná individuálna sloboda v sociálnom kontexte • Úloha štátu tak nie je realizácia „koncepcie dobra“, ale zaisťovanie spravodlivosti sociálnych súvislostí, v ktorých občania žijú svoj život • Spravodlivosť ako rovnosť zdrojov, je spájaná s dôsledným rešpektovaním práv všetkých jedincov

  8. Protirečenia moderné liberalizmu • Vstupujú všetci do interakcií ako rovní? • Odpovedá moderný liberalizmus na sily kapitalistickej sebadeštrukcie? • Je liberalizmus schopný postaviť sa anti-liberálnym výzvam? • Liberalizmus v čase národného štátu?

  9. Výzva pre súčasnú „liberálnu“ Európu • Súčasný liberálny štát má paradoxnú povahu - začal u univerzalistického predpokladu prirodzených práv každého človeka a skončil u partikularistickej predstavy národa • Tak ako bol liberálny štát demokratizovaný, tak bol zároveň aj nacionalizovaný • Liberalizmus vo verejných politikách ako forma nacionalizmu a libertarianizmus ako globalizmus • Medzi primárne spoločenské dobrá, ktoré sa rozdeľujú, sa radia práva a príležitosti, nepatrí k nim samotné členstvo v skupine – to je v klasickom i modernom liberalizme dané a permanentné • Čo však v post-modernom čase migračných pohybov a spochybnenia moderného národného štátu?

More Related