Výskumný proces a jeho fázy

1. Výskumný proces a jeho fázy Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc. Prednáška: Vedecká príprava –3. Roč VL, akad r.2006-07

2. Vedecké poznávanie – systematická forma myslenia a skúmania Charakteristické prvky: – samostatný predmet skúmania – vedecký jazyk – vedecké metódy Vedecký výskum – systematické, kontrolované, empirické a kritické skúmanie hypotetických výrokov o predpokladaných vzťahoch medzi javmi

3. Vedecko-výskumná činnosť– systém na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich fáz a krokov Fázy výskumného procesu I. Koncepčná fáza II. Fáza spracovania návrhu a plánu výskumu III. Empirická fáza IV. Analytická fáza V. Diseminačná fáza

4. I. Koncepčná fáza výskumného procesu • Je prvou fázou výskumného procesu (VP) • Je tvorbou obsahu a štruktúry VP • Pozostáva zo 4 krokov: • Formulovanie a vymedzenie • vedeckého problému(VEPRO) • Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO • Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO • Sformulovanie hypotézy(hypotéz)

5. 1. Formulovanie a vymedzenie VP • Einstein: „ Ak by som mal k dispozícii jednu hodinu • na zvládnutie problému, od ktorého závisí • môj život, venoval by som 40 min jeho • štúdiu, 15 min jeho analýze a 5 min jeho • riešeniu“ • Formulovanie a vymedzenie VEPRO je intelektuálne najnáročnejšia časť vedeckej práce • Kto má predpoklady zvládnuť ho? – ten, kto má kvalitné vedomosti odborné, v hraničných odboroch a široký všeobecný rozhľad – ten, kto je zvedavý, kreatívny, vie a chce myslieť, je schopný prijímať a spracovať informácie, je emocionálny, má pevnú vôľu a vytrvalosť

6. Ako sa vedecký problém odhaľuje a formuluje? – náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť – cieleným štúdiom identifikovaná medzera v komplexe súčasných vedomostí – zistenie rozporu medzi faktami zistenými experimentátorom (inými výsk. prac.) a súčasne platnými faktami, hypotézami, vysvetleniami Vymedzenie vedeckého problému – uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu – sformulovanie pracovnej hypotézy – uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO – uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na riešenie pozorovaného javu

7. 2. Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO Načo je tento krok potrebný? • na zozbieranie všetkých relevantných informácií o danom probléme: - bol už niekým rovnaký problém identifikovaný, resp. riešený? - ak áno, akceptujem výsledky tohto riešenia alebo o ich platnosti pochybujem? • Vhodným zdrojom takýchto informácií sú prehľadové články v renomovaných časopisoch •Výsledkom tejto práce je spresnenie a špecifikovanie vedeckého problému  problém je treba riešiť  problém už nie je problémom

8. 3. Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO • Pred praktickým uskutočnením výskumu je nutné vytvoriť jeho teoretickú konštrukciu(abstraktný model výskumu) – Načo je to dobré? - umožňuje výskumníkovi nachádzať netradičné spôsoby riešenia problému - umožňuje ved. prac. dôsledne si premyslieť každý detail, každý krok výskumného procesu - dobrá teoretická konštrukcia výskumu ušetrí ved. prac. čas, peniaze a zbytočné napätie v priebehu riešenia problému

9. 4. Formulovanie hypotézy(hypotéz) • Hypotéza je výtvorom tvorivého ducha vedeckého pracovníka • Jej obsahom je racionálny predpoklad o možnej príčine pozorovaného javu • Hypotéza je zdrojom otázok, na ktoré by mal dať odpoveď výskumný proces – tieto odpovede buď podporia alebo oslabia pravdivosť hypotézy • Výskumný proces nikdy nedokáže pravdivosť hypotézy bez zvyšku, ale vždy len s určitým stupňom pravdepodobnosti, res. vierohodnosti Vedecký pracovník, ktorý nemá pochybnosti, nie je skutočným vedeckým pracovníkom!

10. II. Fáza spracovania návrhu a plánovania výskumu • Ide o vypracovanie všeobecného plánu výskumu. Do neho patria kroky: – výber objektov, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie výskumu(probandi, pacienti, exp. zvieratá, prístroje, elektronické a iné modely...) – výber metód vhodných na riešenie VEPRO – výber metodík a prístrojového vybavenia – vypracovanie protokolov výskumu – definovanie kontrolných mechanizmov – spracovanie plánu pilotnej štúdie – výber vhodných štatistických metód – stanovenie finančných, materiálnych, personálnych, priestorových a časových podmienok nutných na úspešné uskutočnenie výskumu

11. III. Empirická fáza Cieľ: – produkcia výsledkov, zber údajov a ich príprava na ďalšie spracovanie Zdroje výsledkov: – pozorovanie, rozhovor, dotazník – experiment, klinická štúdia – modely: matematický, elektronický, biologický • Spôsob realizácie výskumu a organizácia zberu dát významne ovplyvňuje kvalitu a množstvo získaných údajov

12. IV. Analytická fáza • Táto fáza pozostáva: – z analýzy získaných dát formou: – kvantitatívnej analýzy – kvalitatívnej analýzy – štatistickej analýzy dát – z interpretácie dosiahnutých výsledkov • Metódy používané v analytickej fáze výskumu: – porovnávanie: - s vlastnými výsledkami z predchádzajúcich pokusov - s výsledkami iných výskumníkov – korelácie: - hľadanie kauzálnych súvislostí medzi skúmanými parametrami

13. V. Diseminačná fáza • Ide o publikovanie výsledkov výskumu • Formy diseminácie: – záverečná správa o výskume – prednáška alebo poster na vedeckej, resp. odbornej konferencii alebo kongrese – publikovanie vo vedeckých časopisoch – použitie výsledkov výskumu v praxi • Je potrebné zvažovať kde a ako prezentovať výsledky výskumu