Osobnosť

1. Osobnosť Osobnosť chápeme ako nositeľa subjektívne charakteristickej, svojráznej, neopakovateľnej kvality psychického života. K jej psychike pristupujeme ako k dynamickému interakčnému systému, ktorý sa rozvíja v dialógu s konkrétnymi životnými kontextami a okolnosťami.

2. Východiská:psychologické súvislosti nezamestnanosti Konkrétne životné podmienky môžu: • Upevňovať predchádzajúcimi interakciami vytvorenú osobnostnú štruktúru • Stimulovať psychický rozvoj osobnosti • Byť zdrojom psychickej dezintegrácie osobnosti, kedy subjekt nie je schopný využiť osvojené regulačné systémy a podlieha psychogenným situačným tlakom

3. Interakčné správanie kľúčových kategórií „rizikových populácií“ • „Exponované profesie“ – kladú špecifické nároky na schopnosť vyrovnať sa s určitou kvalitou a intenzitou nárokov na psychiku • „Problémové osoby“ – svojimi psychickými vlastnosťami sú predisponované k rozvoju neadekvátnych štruktúr interakcií či k psychickému zlyhaniu • „Vyhrotené životné situácie“ – znamenajú radikálnu zmenu spôsobu života a podmienok života a činnosti.

4. Vyhrotenie rozporu medzi osobnostnými a situačnými premennými môže prameniť: zo špecifických nárokov profesie na interakčné aktivity Z individuálnych vlastností a zvláštností osobnosti Z novovzniknutých kontextov, podmienok sebarealizácie Hľadanie možností a spôsobov optimalizácie vzťahu „vlastnosti osobnosti – životné nároky“ sa orientuje na tri kľúčové problémy všeobecnejšej povahy: Na osobnostné zdroje úspešnosti a zlyhania pri výkone povolania Na potenciálne problémové osobnostné štruktúry Na osobnostné súvislosti, zdroje a dôsledky životných zmien

5. Potenciálne rizikové osobnostné rysy • Osobnostné zdroje úspešnosti a zlyhania pri výkone povolania • Potenciálne problémové osobnostné štruktúry • Osobnostné súvislosti, zdroje a dôsledky nezamestnanosti

6. Optimalizácia subjektívnych predpokladov a objektívnych nárokov na výkon • Prístup z pohľadu zamestnávateľa • Prístup z hľadiska uchádzača o zamestnanie

8. Predpoklady a schopnosti pre výkon profesie • Nároky s výkonom explicitne i implicitne späté (to, čo rozhoduje o kvalite profesionálneho výkonu za sťažených podmienok) • Tie osobnostné predpoklady, ktoré spoľahlivosť a kvalitu výkonu podstatne determinujú • Tieto komponenty zisťovať u každého pracovníka alebo uchádzača o zamestnanie • Človek utvára profil svojej osobnosti, svoje „JA“ v aktívnej interakcii s reálnym životom

9. Problém dlhodobej nezamestnanosti • Rizikové skupiny: • Ženy (samo živiteľky s dieťaťom) • Mladiství a absolventi škôl • Zdravotne alebo mentálne handicapované osoby • Sociálne maladaptívni jedinci • Pracovníci pred dôchodkom

10. Súvislosti • Na profesii, lokalite a iných objektívnych okolnostiach • Psychických predispoziciách, rysoch a vlastnostiach subjektívnej povahy, v prístupe danej osoby k realite a schopnosti účinne si s ňou poradiť

11. Potenciálne problémové osobnostné štruktúry Špecifickým spôsobom sa premietajú do kľúčových na sebe nezávislých komponentov psychickej a interakčnej variabilnosti osobnosti: • Kognitívnej • Emocionálnej • Regulatívnej • adjustačnej

12. Niektoré závery U všetkých problémových populácií sa zistilo, že: • Majú vysokú emocionálnu vzrušivosť a impulzívnu reaktivitu • Výrazný sklon k extrémnym systémom interakcií s prostredím a nižšiu psychickú integrovanosť

13. Kvalitatívne rozdiely • Čím menšia je schopnosť orientovať sa v reálnych situačných kontextoch a tendencia prispôsobovať sa, tým výraznejšie je u nich snaha uniknúť pre problémami do pseudosveta • Čím je väčšia potreba nových zážitkov, tým výraznejší je sklon k bezprostredným a neuváženým bohémskym náhodným prejavom a aktivitám

14. Osobnostné súvislosti nezamestnanosti Musíme diferencovať tých: • Ktorí nechcú pracovať • Absolventi škôl, ktorí nemôžu nájsť prácu a začleniť sa do pracovného procesu • U ktorých prišlo k obmedzeniu schopnosti realizovať doterajšiu profesiu • Ktorí boli prepustení a nie je pre nich adekvátna práca z hľadiska ich odbornosti

15. Ktorí boli prepustení a nie je pre nich dostupná vôbec žiadna pracovná príležitosť • Ktorí sú práve z týchto dôvodov periodický nezamestnaní • Ktorí sú dlhodobo nezamestnaní

16. Je potrebné sa zamerať aj na tých, ktorí: • Nemajú záujem a chuť pracovať a ktorých definujeme ako problémovú populáciu • Veľmi ťažko hľadajú svoje prvé zamestnanie po získaní stredoškolskej alebo vysokoškolskej kvalifikácie • Hľadajú na úradoch práce pomoc nájsť si pracovné uplatnenie

17. Všeobecné závery pre jednotlivé kategórie nezamestnaných • Je možné kategorizovať rôzne príčiny a zdroje „dobrovoľnej“ či „programovej“ nezamestnanosti (nevyhľadávajú pomoc na úradoch práce): • Daný jedinec nie je vôbec ochotný pracovať resp. úplne sám sa vylúčil zo sveta práce a hľadá iné zdroje obživy • Je pre neho neprijateľnou alternatívou byť zamestnaný len na čiastkový úväzok

18. Má alternatívny zdroj príjmu, „neevidované“ zamestnanie (v zahraničí, prostitúcia...) a prípadná evidencia na úrade práce je len „vedľajší zdroj príjmu“ • Pracovné miesta, ktoré mu boli v prípade zaradenia do pracovného procesu dostupné, by mu poskytovala len nepatrne vyšší príjem, ako je príspevok v nezamestnanosti, preto sa mu neoplatí byť oficiálne zamestnaný (tzv.pasca chudoby)

19. Má špecifický životný postoj, prípadne svojráznym prostredím či sociálnou komunitou utvorený a zafixovaný životný štýl: uprednostňuje osobnú voľnosť a nezávislosť, žije z charít a podpor alebo občasného zárobku Za špecifickú „subkategóriu“ môžeme označiť tzv. „problémových jedincov“: mládež, dospelých so špecifickým osobnostným profilom

20. 2. Závažným problémom je riešenie celého procesu zaraďovania sa do spoločnosti, hľadanie zmyslu života a možností aj ciest sebarealizácie u tých absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí nedokážu zmysluplne zavŕšiť proces dlhodobej prípravy na výkon povolania, nájsť zodpovedajúce pracovné uplatnenie a ekonomický a psychosociálne sa osamostatniť.

21. Zdroje tohto aspektu môžeme hľadať: • V systéme vzdelávania (vo vzťahu medzi štruktúrou stredoškolskej a vysokoškolskej prípravy a možnosťami na trhu práce) • V zmenách pracovných príležitostí v dober medzi prípravou na povolanie a ukončením štúdia • V osobnostných zvláštnostiach tých, ktorí majú problémy nájsť si zamestnanie

22. 3. Strata zamestnania, vynútené vyradenie zo sveta práce bez možnosti nájsť si adekvátne uplatnenie. Predstavuje závažnú životnú udalosť, kedy frustrácia a deprovácia vo všetkom, čo pracovné zaradenie priamo či nepriamo saturovalo, sa výrazným stresogenným dopadom premieta do psychiky strádajúceho jedinca

23. Dôsledky straty zamestnania • Nedajú sa generalizovať, ale je nevyhnutné posudzovať a vidieť očami daného jedinca: čo všetko stratil a aké vidí možnosti a cesty kompenzácie vzniknutej situácie a ako je on sám schopný nájsť a riešiť východiská zo vzniknutej situácie. Môže prechádzať rôznymi štádiami zvládania situácie, od: • Štádia usilovného hľadania možnosti nájsť prácu

24. Cez zmenu postojov k vzniknutej situácii a hľadania kompenzačných mechanizmov a náhradných možností riešenia psychického tlaku vyvolaného novou životnou realitou • Dezintegráciou ústrednej hodnotovej orientácie danej osobnosti, ktorá môže vyústiť do psychického zlyhania, depresie a beznádeje, alebo do celkovej straty životnej motivácie, orientácie a interakcie s okolím

25. Možnosti riešenia Ide predovšetkým o špecifické a nedoriešené problémy spojené s transformáciou spoločnosti: • V systéme prípravy na celoživotné povolanie • V reštrukturalizácii príležitostí nájsť si pracovné uplatnenie a vo vytvorení podmienok pre mobilitu pracovníkov v súlade s pracovnými možnosťami a príležitosťami

26. V pochopení, poznaní a riešení osobnostných predpokladov a determinant neadaptívnych štruktúr konania a správania v procese začleňovania sa do pracovného procesu • V systéme poradenstva a pomoci v úsilí optimalizovať vzťah medzi subjektívnymi predpokladmi a objektívnymi požiadavkami na úspešný výkon profesie v aktuálnych i potenciálnych kontextoch

27. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať trom základným tematickým okruhom: • Sprievodným javom a psychologickým dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti z hľadiska aktívnej ochrany duševného zdravia • Možnostiam a cestám aktívnej pomoci nezamestnaným nájsť na trhu práce svoje uplatnenie. Mať nástroje na diagnostikovanie vlastností a schopností.

28. Fenomén nezamestnanostitypy nezamestnanosti • Frikčná nezamestnanosť – je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zapríčinenými životným cyklom. Táto nezamestnanosť má prechodný charakter a je považovaná za dobrovoľnú. • Štruktúrna nezamestnanosť – vzniká nesúladom medzi ponukou a dopytom po pracovných silách

29. Cyklická nezamestnanosť – vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia. Je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách v určitých odboroch alebo odvetviach • Dobrovoľná nezamestnanosť • Nedobrovoľná nezamestnanosť

30. Význam práce Je dôležitou podmienkou pre dôstojnú existenciu človeka, prináša nielen materiálny prospech, ale súčasne dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej prospešnosti, umožňuje vytvárať si sociálne vzťahy, uspokojovať potrebu sebaúcty, sebahodnoty.

31. Typy reakcií na správu o výpovede zo zamestnania • Psychický šok • Pasivita a rezignácia • Obranný postoj • Výzvy k hľadaniu novej práce

32. Závery z výskumov o dlhodobej nezamestnanosti • Rozbitie štruktúry denného času a vôbec vnímania času a s tým súvisiaca deprivácia z absencie pravidelných činností • Sociálna izolácia • Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti • Strata statusu • Rozklad rodinných vzťahov a zmeny postavenia v rodine

33. Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, možnosť vzniku sociálne deviantného správania (alkoholizmus, drogy, kriminálna činnosť...) • Pokles životnej úrovne

34. Harrisonov model vplyvu straty zamestnania Ukazuje vplyv straty zamestnania na duševnú stabilitu v závislosti na čase trvania nezamestnanosti – má štyri fázy: • Fáza – šok • Fáza – optimizmus • Fáza pesimizmu • Fáza - fatalizmus

35. Psychologické charakteristiky dlhodobo nezamestnaných • Demotivácia v množstve i kvalite, znižovanie úrovne motivácie, mení sa kvalita ašpirácií od záujmu k bráneniu sa zamestnaniu • Vyhasínanie zručností • Znižovanie ľudského a odborného potenciálu, útlm až vyhasínanie odborných kvalít a zručností • Narušenie psychosociálnej stability, znižovanie tolerancie na záťaž

36. Vytrácanie sociálnej nadstavby ako následok deprivácie. (nárast agresivity, skepticizmu, nedôverčivosti) • Narušenie akceptácie spoločenských pravidiel • Narušenie obrazu seba, sebadôvery, nedôvera vo vlastné sily, narastanie závislostí na pomoc iných • Zvyšovanie sklonu k pocitom viny, neistoty a obáv

37. Hlavné typy emocionálneho naladenia a prejavov v správaní • Hnev a nepriateľstvo • Uprený pohľad • Gestá signalizujúce agresivitu • Nepriateľský postoj • Zvýšený hlas • Prehnaná gestikulácia

38. Poníženie, pokora • Minimálny, resp. žiadny očný kontakt • Pohľad upretý do zeme • Časté a bezdôvodné ospravedlňovanie sa • Negatívne sebahodnotenie • Trasenie hlasu

39. Nezáujem, nuda • Minimálny očný kontakt • Hľadanie náhradných objektov pozornosti • Zívanie • Znudený výraz tváre

40. Strach, nesústredenosť • Minimálny očný kontakt • Tekanie očami • Motorický nepokoj • Rýchle, nekoordinované pohyby • Strohé odpovede, prípadne nereagovanie na otázky

41. Chudoba a sociálne vylúčenie ako dôsledok nezamestnanosti • Syndróm nepomenovaného Predchodcami pojmov „chudobný“, „sociálne vylúčený občan“ boli pomenovania „sociálne odkázaný občan“, neskôr v rámci systému sociálnej pomoci „občan v hmotnej a v sociálnej núdzi“. Bola to snaha o zachytenie mnohodimenzionality stavu odkázanosti na sociálnu pomoc. Dnes hovoríme o príjmovej núdzi, sociálnom vylúčení, sociálnej deprivácií.

42. Mýtus predurčenosti Vychádza z presvedčenia, že chudobu a sociálne vylúčenie primárne spôsobuje príslušnosť jedinca k určitej skupine ľudí, obyvateľstva vytvorenej podľa určitého znaku napr. veku, funkčnej spôsobilosti, etnickej príslušnosti. Mýtus o predurčenosti k chudobe vyvracia tzv. „paradox zdravotného postihnutia“

43. Syndróm hladu sýtych Ide o preceňovanie významu dostatku príjmu pre sociálne začlenenie ľudí a nedoceňovanie „zdrojov“ blahobytu neekonomickej povahy. Príkladom „syndrómu hladu sýtych“ môže byť situácia niektorých ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb. Netrpia materiálnym nedostatkom ale sú vystavení extrémnym podobám sociálneho vylúčenia

44. Mýtus o práci Zdôrazňuje sa význam práce pre budovanie individuálneho sociálneho statusu, poriadku (systému) životného behu, uspokojovanie potreby „patriť do komunity“, byť osožný pre spoločnosť, rodinu.

45. Paradox krídel Všeobecne sa predpokladá, že ľudia žijúci v krajinách s vyššou úrovňou sociálnej ochrany budú hodnotiť svoju situáciu lepšie ako tí, ktorí žijú v menej rozvinutých systémoch. Európska štúdia ukázala, že to tak celkom nie je. Hodnotenie národnej politiky je skôr funkciou právneho vedomia, možností a skúseností ľudí

46. Syndróm odovzdanej autonómie Tento fenomén súvisí so zvýšenou tendenciou ľudí, ktorí sú výraznejšie v ohrození chudoby alebo sociálneho vylúčenia, viniť zo svojej nepriaznivej životnej a sociálnej situácie svoje okolie, sociálny systém, právny poriadok v štáte a nehľadať natoľko zdroje v sebe samom