Nervov syst m

1. Nervov� syst�m vztahy medzi vonkaj��m prostred�m a organizmom vzru�ivost na podnet a vodivost, t.j. schopnost viest vzruchy z tzv. receptorov a previest ich na in� nervov� bunky, alebo na v�konn� org�ny - svaly, �lazy atd.

2. Anatomicky nervov� s�stavu del�me: centr�lny nervov� syst�m - mozog a miecha perif�rny nervov� syst�m - nervov� vl�kna a�ganglie (mal� zhluky nervov�ch buniek)

5. Mozog a�miecha s� zlo�en� zo: �edej hmoty - obsahuje tel� neur�nov a neurogli�, zlo�it� siet v�be�kov neur�nov bielej hmoty - nervov� bunky neobsahuje, tvoria ju v�be�ky neur�nov a neurogli� Bielu farbu zapr�cinuje myel�n, obaluj�ci v�c�inu v�be�kov nervov�ch buniek.

6. �stredn� (centr�lna) nervov� s�stava � CNS MOZOG �ed� hmota sa nach�dza na povrchu mozgu (k�ra mozgu) a v podobe r�zne velk�ch �tvarov (tzv. jadr�) v�bielej hmote okolo mozgov�ch kom�r. V �edej hmote sa nach�dzaj� neur�ny. Skladaj� sa z troch cast�: dendrity - mnohopocetn� dlh� v�be�ky, �pecializovan� na pr�jem podnetov z prostredia telo bunky (perikaryon) axon (neurit) - v�be�ok �pecializovan� na vedenie nervov�ch vzruchov k in�m bunk�m (nervov�m, svalov�m, �lazov�m atd.)

8. Podla funkcie neur�ny del�me: efektorov� - kontroluj� efektorov� org�ny ako svalov� vl�kna a exokrinn� a endokrinn� �lazy senzorick� - prij�maj� senzorick� podnety z prostredie a tela interneur�ny - uskutocnuj� spojenie medzi ostatn�mi nervov�mi bunkami

9. Histologick� stavba mozgovej k�ry Nach�dzame tri hlavn� typy nervov�ch buniek:  bipol�rne unipol�rne multipol�rne

11. nervov� vl�kna - myelinizovan� a�nemyelinizovan� myel�n - lipoprote�nov� komplex neuroglie - oddeluj� neur�ny, vytv�raj� myel�n, zast�vaj� nutrit�vnu a fagocyt�rnu funkciu - astrocyty - oligodendroglie - mikroglie - ependym Histologick� stavba bielej hmoty:

13. MOZOCEK Je centrum pre regul�ciu svalov�ho tonusu a pre koordin�ciu cinnosti kostrov�ho svalstva. K�ra mozocka sa sklad� sa z troch vrstiev molekulov� vrstva vrstva Purkynov�ch buniek zrnit� vrstva Dren sa sklad� sa z nervov�ch vl�kien s myel�novou po�vou a z neuroglie.

15. MIECHA 40-50 cm siv� hmota obalen� bielou hmotou na povrchu m�kk� plena uzavret� vo vaku (dura mater), v ktorom je mozgovomiechov� mok (liquor) strede centr�lny kan�l miechy predn�, zadn� a bocn� rohy miechy

17. MOZGOVOMIECHOVE OBALY - MENINGY Centr�lny nervov� syst�m je obalen� v�zivov�mi blanami. Smerom od povrchu: dura mater (tvrd� pl�na) - zlo�en� z hust�ho v�ziva s�pocetn�mi elastick�mi vl�knami, cievami a nervami. arachnoidea (pav�cnica) - z riedkeho kolag�nov�ho v�ziva bohat�ho na bunky pia mater ( cievnatka) - v�zivov� blana bohat� na krvn� cievy a nervy

18. PERIF�RNA NERVOV� S�STAVA PERIF�RNE NERVY A NERVOV� GANGLI� Aferentn� vl�kna: senzit�vne - ved� vzruchy t�kaj�ce sa bolesti, tlaku, tepla senzorick� - je spojenie so zmyslov�mi org�nmi, ved� podr�denie chutov�, sluchov� atd. Eferentn� vl�kna: motorick� - ved� impulzy k priecne pruhovan�mu svalu vegetat�vne - za priebehu s� preru�ovan� vlo�en�mi bunkami a s� urcen� pre �lazy, hladk� svalstvo a srdcov� sval

21. Ochorenia nervov�ho syst�mu

22. Mozog a miecha Vroden� v�vinov� chyby anencef�lia - ch�banie mozgu neuzavretie chrbticov�ho kan�la - spina bifida occulta (defekt obl�kov stavcov), kraniorachisch�za - b�va spojen� s akr�niou (ch�ban�m lebky) vroden� vn�torn� hydrocefalus - hromadenie likvoru v mozgov�ch komor�ch, b�va spojen� s in�mi malform�ciami CNS, alebo je n�sledkom vn�tromaternicov�ch z�palov nervovej s�stavy (pri toxoplazm�ze, rubeole)

24. Opuch mozgu hemoencefalick� bari�ra - endotelov� bunkami ciev a vn�torn� list m�kkej pleny (pia mater) jej popru�enie napr. isch�miou, hypoglyk�miou, toxick�mi l�tkami, poruchou rovnov�hy miner�lov, poranen�m = zv��enie priepustnosti bari�ry - �nik tekut�n z ciev mozog m� mo�nost zv�c�ovania objemu obmedzen� kapacitou lebecnej dutiny � zvy�ovanie intrakrani�lneho tlaku stlacenie ciev a isch�miu mozgu s ta�k�mi, a� smrteln�mi n�sledkami

25. Poruchy obehu krvi isch�mia zo zastavenia pr�toku okyslicenej krvi pri upchat� tepny trombom, najcastej�ie nad aterosklerotick�m pl�tom (menej casto embolom) vedie k vzniku nekr�zy skvapalnuj�ci (kolikvacn�) charakter - encefalomal�cia (m�knutie mozgu)

27. krv�canie do mozgu (apoplexia cerebri) patr� k najcastej��m pr�cin�m smrti u chor�ch s art�riovou hypertenziou (tzv. mozgov� mrtvica) krv sa z lo�iska krv�cania m��e prevalit do mozkov�ch kom�r (haemocephalus internus) alebo pod m�kk� plenu

28. krv�canie pod tvrd� mozgov� plenu (subdur�lny hemat�m) alebo medzi kost a tvrd� plenu (epidur�lny hemat�m) - tup� poranenia lebky krv�canie pod m�kk� mozgov� plenu (subarachnoid�lne) b�va najcastej�ie n�sledkom prasknutia vydutiny (zv�c�a vrodenej) niektorej tepny na mozgovej spodine

30. Alzheimerova choroba preseniln� demencia jedna z najcastej��ch chor�b vy��ieho veku beta-amyloid, ktor� je fragmentom patologicky zmenen�ho tzv. tau prote�nu ukladanie do nervov�ch �trukt�r genetick� predispoz�cia hlin�k