570 likes | 1.37k Vues
U.S.STEEL KO?ICE, S.R.O. A ICH VPLYV NA ?IVOTN? PROSTREDIE REGI?NU KO?ICE - OKOLIE. V?chodoslovensk? ?eleziarne, n?rodn? podnik, so s?dlom v?Ko?iciach, boli zriaden? 1.apr?la 1959 listom Ministerstva hutn?ctva priemyslu a?rudn?ch ban? zo dna 31.3.1959. V?robn? program bol stanoven? v?oblasti v?roby ?eleza, ocele, v?robkov zo ?eleza, ocele, v?roby ?iaruvzdorn?ch hm?t a?stav?v, v?roby v?robkov z?vysokopecnej trosky, v?robkov anorganickej ch?mie a?koksoch?mie, v?penca a?v?pna..
E N D
1. U. S. Steel Koice aich vplyv na ivotn prostredie reginu Koice okolie
Mgr. pegrov Dajana
Z Poproc, kolsk 3
2. U.S.STEEL KOICE, S.R.O. A ICH VPLYV NA IVOTN PROSTREDIE REGINU KOICE - OKOLIE Vchodoslovensk eleziarne, nrodn podnik, so sdlom vKoiciach, boli zriaden 1.aprla 1959 listom Ministerstva hutnctva priemyslu arudnch ban zo dna 31.3.1959.
Vrobn program bol stanoven voblasti vroby eleza, ocele, vrobkov zo eleza, ocele, vroby iaruvzdornch hmt astavv, vroby vrobkov zvysokopecnej trosky, vrobkov anorganickej chmie akoksochmie, vpenca avpna.
13. M IN UL OST 1959 1965
postupn sptanie jednotlivch technologickch zariaden do prevdzky
1965 1989 - VS
najvc znecistovatel P voblasti ovzduia na znecistovan sa najvcou mierou podielali vysok pece, oceliarne, koksovna ateplren
voln vyptanie znecistench odpadovch vd
neekologick skldkovanie vetkch druhov odpadov
1990 1992
prijatie zkonov voblasti ochrany P /vznik MP SR/
vznik odboru Inpekcie ekolgie
stanovenie strategickch zmerov voblasti ochrany P
1992 2000
monitoring vplyvu vroby na P
ukoncenie prevdzky 4 hlbinnch pec (1996), VKB 2 (1992) asmolnej koksovne (1996)
spustenie COV do prevdzky (1991)
ekologizcia kotlov K4 aK5 (1994, 1999)
plynofikcia kotla K1 (1996)
ekologizcia odkalsk oceliarenskch kalov (1995-2000)
vmena dver VKB 3 aVKB 1 (1996 2000)
neutralizacn stanica SVa (1995-2000)
odsvanie odlievrn VP 2 aVP 3 (1993, 1998)
biologick cistiaren odpadovch vd Koksovne (2000)
ukoncenie vyuvania frenov ako chladv (1994-1999)
ukoncenie prevdzkovania neekologickch skldok (2000)
budovanie EMS podla ISO 14001
14. SCASNOST Trval vvoj legislatvy voblasti P na Slovensku aprispsobovanie sa normm E
prijmanie novch zkonov voblasti P
zmeny metodk monitorovania kvality P
zmeny poplatkov za znecistovanie P
zmeny limitov znecistenia ovzduia avd
nov kategorizcia odpadov, skldok
zmeny podmienok prevdzkovania technologickch zariaden
budovanie informacnho systmu vplyvu vroby na P
Ochrana ovzduia
Ovzduie tvor plynn obal Zeme. Je zkladnou zlokou biosfry, bez ktorej by nebola mon Existencia scasnch foriem ivota na Zemi. Cist vzduch, neobsahujci iadny prach ani plynn znecistujce ltky, je idelnym pojmom avprrode sa nevyskytuje.V scasnosti je najohrozenejou zlokou prrodnho prostredia ajeho znecistenie narast. Clovek denne vdchne asi 15 kg vzduchu, t.j. aj pomerne mal mnostv kodlivn ovplyvnuj ludsk organizmus ajeho zdravotn stav.Znecistenie ovzduia oznacuje prtomnost (obsah, imisiu) znecistujcich ltok vovzdu.
Zdroje znecistovania ovzduia (ZZO) technologick celky, sklady askldky palv, surovn aproduktov, skldky odpadov, lomy ain plochy smonostou zaparenia, horenia alebo letu znecistujcich ltok ain stavby, objekty, zariadenia acinnosti, ktor vrazne znecistuj alebo mu znecistovat ovzduie.
15. Odlucovac znecistujcich ltok zariadenie, ktorho pomocou sa odstranuj znecistujce ltky ztechnologickho plynu alebo sa zniuje ich koncentrcia.
Emisie -znecistujce ltky tuhho ,kvapalnho alebo plynnho skupenstva, ktor sa ako scast odpadovch plynov odvdzaj zo zdroja znecistovania.
Emisie -znecistujce ltky obsiahnut vo vonkajom ovzdu., vuom vzname objemov alebo hmotnostn podiel alebo hmotnostn koncentrcia znecistujcich ltok vovzdu., emisie vznikaj rozptlenm, prenosovmi javmi aprpadnmi fyziklno-chemickmi zmenami emisi.
Emisn limit -najvyia prpustn miera vyptania znecistujcej ltky do ovzduia zo zdroja znecistovania, vyjadren ako hmotnostn koncentrcia znecistujcej ltky vodpadovch plynoch alebo hmotnostn tok znecistujcej ltky za jednotku casu.
Emisn limit -najvyia prpustn koncentrcia znecistujcej ltky obsiahnut vovzdu.
Vrmci ochrany ovzduia sa realizuje:
kontrola najdleitejch zdrojov znecistovania ovzduia
monitorovanie emisi prostrednctvom AMS
postupn ekologizcia emisnm limitom nevyhovujcich zariaden
nrast poplatkov za vyptanie emisi legislatvny tlak E
legislatvne stanoven casov horizonty pre ekologizciu
emisn monitoring, pran spd vrmci arelu aokolia USSK
hrada kd na polnohospodrskej produkcii alesoch
16. Z d r o j e znecistovania ovzduia v USSK USSK je prevdzkovatelom 6 velkch ZZO, 17 strednch ZZO a2 malch ZZO podla zkona c.478/2002 Z. z. Vrmci uvedench zdrojov je evidovanch 116 technologickch zariaden, ktor vyptaj emisie ztakmer 220 miest vyptania.
Za vyptan emisie sa ttu odvdzaj poplatky za znecistovanie apreto je nutn minimalizovat mnostvo emisi.
17. In ve st c ie voblasti ochrany ovzduia Spolocnost USSK presadzuje do svojich investicnch plnov akcie,ktorch cielom je dosiahnutie
znenia emisi sdrazom na legislatvne poiadavky.
Vminulosti to boli tieto projekty:
vmena elektrostatickho odlucovaca (EO) za ltkov filter ( LF) na kotly c.4 a5
plynofikcia kotla c.1
odprenie odlievrn VP c.2 a3
vmena dver na VKB 1 a3
odstavenie starch benzolovch praciek avstavba novej benzolovej pracky vDZ Koksovna
odprenie spekacch psov Aglomercie skontinulnym monitorovanm vyptanch emisi
kontinulne monitorovanie emisi kotlov c. 1,4,5,6
emisn monitorovacie stanice intalovan vobciach Velk Ida, Haniska aPolov
vmena EO za LF na kotli c.2 skontinulnym monitorovanm emisi
18. Vnajbliom obdob sa bude realizovat vstavba arekontrukcia nasledujcich odpraovacch
zariaden:
rekontrukcia filtra K3
such odpraovanie plynov pri vytlacovan koksu VKB 1 a3
sekundrne odprenie ht DZ OC
bezemisn plnenie koksovacch komr
hermetizcia chmie DZ Koksovna
RaM elektrostatickch odlucovacov DZ VP-Rudn mosty
Odprenie mlynice koksu avpenca
Po realizcii vetkch projektov sa rta stm, e spolocnost vrazne zni mnostvo vyptanch emisi TZL do ovzduia oproti scasnmu stavu.
19. Ochrana vd Voda je zkladnou zlokou P anevyhnutnou podmienkou existencie ivota na Zemi. Tvor zkladn
cast hydrosfry, kde rozlohou pokrva 2/3 zemskho povrchu. Ale iba 3 % tvoria zsoby sladkej vody
aztoho 2,4% je viazan vlade asnehu. Zchemickho hladiska molekula vody je zlceninou 2
atmov vodka a1 atmu kyslka. Je najdleitejm atakmer univerzlnym rozptadlom. VUSSK
tvor jeden zo zkladnch prostriedkov vo vrobnom procese.
VUSSK sa vody delia:
podla odberu na podzemn apovrchov
podla pouitia na pitn apriemyseln
podla ich vzniku na odpadov, ktor mu byt: splakov odpadov vody (OV)
priemyseln OV
voda zpovrchovho odtoku
priesakov OV
Klasifikcia povrchovch vd podla ich akosti je zaloen na stanoven vybranch ukazovatelov, ktor
sa rozdeluj do 6 skupn:
ukazovatele kyslkovho reimu
ukazovatele zkladnho chemickho afyziklneho zloenia
osobitn ukazovatele
tak kovy
biologick ukazovatele
rdioaktivita
20. Kol ob e h vody vUSSK pozostva: zodberu povrchovej vody na priemyseln cely apodzemnej na pitn cely
zvyuitia tejto vody vo vrobnom procese
zvyptania odpadovch vd do kanalizcie
zcistenia odpadovch vd na neutralizacnch staniciach, biologickej cistiarni OV Koksovne acistiarni OV Sokolanoch
zvyptania do Sokolanskho potoka
zo sptnho vyuvania vycistench OV vo vrobnom procese
Vyptanie odpadovch vd do kanalizcie:
Odpadovmi vodami s pouit povrchov vody, podzemn vody aosobitn vody, pokial maj po pouit zmenen kvalitu, najm zloenie alebo teplotu, apriesakov vody zodkalsk alebo zo skldok odpadu. Odpadov vody maj charakter splakovch OV, priemyselnch OV akomunlnych OV.
Mnostvo akvalita vyptanch OV do kanalizcie je urcen kanalizacnm poriadkom USSK, v ktorom s definovan podmienky, za ktorch je mon vyptat OV (limitn hodnoty ukazovatelov znecistenia) aspsob kontroly kvality vyptanch OV. Povinnostou producentov OV je dodriavat plnenie podmienok kanalizacnho poriadku, aby nebol ohrozen plynul chod koncovho stupna
cistenia odpadovch vd vSokolanoch.
22. In ve st ic n akcie USSK voblasti vodnho hospodrstva Vpredchdzajcom obdob boli realizovan tieto investicn akcie:
RaM Neutralizacnej stanice KORAD
RaM Neutralizacnej stanice DZ SVa
Biologick cistiaren odpadovch vd DZ Koksovna
Ekologizcia kalovho hospodrstva 1.etapa (strojn odvodnenie kalov) RaM COV Sokolany
23. P l n ovan in ve st ic n akcie USSK zvenie vyuitia vycistench vd zCOV
ekologizcia havarijnch ndr VP kalu
monitoring OV 2.etapa
neutralizacn stanica SVa
ekologizcia NS 1
rekultivcia kalovch pol CHV Krsna
likvidcia fenolovodu
zabrnenie havarijnm stavom na Sokolanskom potoku
znenie ekologickej ztae zjednotlivch DZ
24. Odpady Odpad je hnuteln vec, ktorej sa jej dritel zbavuje, chce sa jej zbavit, alebo je vslade slegislatvou
SR aosobitnmi predpismi povinn sa jej zbavit.
Del sa na: 1. O odpad nie nebezpecn tak, ktor nem iadnu nebezpecn vlastnost
2. N nebezpecn odpad tak, ktor m jednu alebo viac nebezpecnch vlastnost.
D r uh y odpadov vznikajcich vspolocnosti USSK:
Odpady vUSSK mono podla procesu ich vzniku rozdelit na:
technologick odpady 69%
odpady zdrbrskej cinnosti 30%
komunlne odpady 1%
Podstatn cast odpadov vUSSK predstavuj technologick odpady, teda odpady, ktor vznikaj ako
vedlaj produkt pri hlavnch vrobnch cinnostiach jednotlivch DZ.
Vrmci odpadov sa realizuje:
produkcia odpadov: ostatn 51 druhov
zvltne 20 druhov
nebezpecn - 78 druhov
znekodnovanie: vlastn recyklcia druhotn vyuitie - 27%
na vlastnch zariadeniach (skldky, odkalisk ) 9%
externmi organizciami 40%
ekologizcia Suchej haldy
skldky II. a III. stavebnej triedy prevdzkovanie
hospodrenie svodami na Suchej halde
skldka oceliarenskch prachov -uzavret
25. N kl ad y svisiace suloenm odpadov na skldky aodkalisk: Vzmysle zkona 327/1996 Z.Z. opoplatkoch je spolocnost USSK povinn odvdzat poplatky za
uloenie odpadov na skldkach aodkaliskch, pricom poplatky sa odvdzaj mesacne za skutocne
uloen mnostvo odpadov na skldky aodkalisk na cty MP SR acty obc, na zem ktorch sa
skldky aodkalisk nachdzaj.
Nklady za uloenie 1 tony odpadu na skldky USSK:
skldka odpadov na nebezpecn odpad: 938,0 Sk/t
skldka odpadov na nie nebezpecn odpad: 124,5 Sk/t
26. In ve st ic n akcie USSK za obdobie 1998-2001 v oblasti odpadivho hospodrstva Vuplynulom obdob boli realizovan tieto:
triediaca linka na vrobu umelho hutnho kameniva
zbern miesta nebezpecnch odpadov pre odpadov oleje
spracovanie oceliarskych prachov akalov
prava kalovej ndre c.2
ekologizcia suchej haldy (skldka NO aNNO)
hydrocyklnov separcia vysokopecnch kalov
ekologizcia mokrej haldy
P l n ovan investicn akcie USSK v oblasti odpadov
vyuitie pevnch akvapalnch odpadov zDZ Koksovna
rekultivcia kalovch pol CHV Krsna nad Horndom
centrlny zber aznekodnovanie odpadov
ochrana amonitorovanie skldky oceliarskych prachov
ekologizcia kalovej ndre c.3 jemnch oceliarskych kalov DZ Oceliaren
27. BUDCNOST podielat sa na implementcii noriem E do slovenskej legislatvy
zabezpecit trvale prevdzkovanie technologickch amonitorovacch zariaden vplnom slade sprevdzkovou dokumentciou alegislatvou P
neustle vzdelvat zamestnancov voblasti rozvoja environmentu
udriavat arozirovat implementciu EMS vpriereze celej spolocnosti
vyuvat sksenosti zostatnch zvodov United States Steel LLC aunifikovat metodiky
zabezpecit sprstupnenie informci ostave P vUSSK (prostrednctvom website)
Voblasti oc h r an y ovzd u ia:
zrealizovat AMS na ZZO DZ Ko,VP,Oc do konca roka 2005
zrealizovat odprenie aglomercie do roku 2005
zrealizovat odprenie oceliarenskch hl do konca roku 2004
zrealizovat odprenie odlievrne VP1 do konca roku 2004
odsrit koksrensk plyn do konca roku 2004
ekologizovat kotly K2 aK3 najneskr do roku 2006
ekologizovat obsadzovanie avytlcanie koksu VKB1 aVKB3
29. Zdroje znecistovania ovzduia v USSK
32. ivotn prostredie Environment
51. UKAZOVATELE ZNECISTENIA ODPADOVCH VDRECIPIENT: Sokolansk potok