460 likes | 823 Vues
Hodiny . 150 hodin teorie383 hodin sebezkuenosti120 hodin supervizeCelkem 653 hodin. . Pro koho. Vcvik je primrne urcen pro psychology a psychiatryPro stredn zdravotnick personlPro lidi v pomhajch profeschZarazen do vcviku predchz vber s posouzenm motivac budoucho frekventanta
E N D
1. Dlouhodob vcvik v integrativn psychoterapii
garant: Prof. Stanislav Kratochvl
MUDr. Jan Kubnek
Mgr. Monika Novotn
PhDr. Lenka Turkov
2. Hodiny 150 hodin teorie
383 hodin sebezkuenosti
120 hodin supervize
Celkem 653 hodin
3. Pro koho Vcvik je primrne urcen pro psychology a psychiatry
Pro stredn zdravotnick personl
Pro lidi v pomhajch profesch
Zarazen do vcviku predchz vber s posouzenm motivac budoucho frekventanta.
Spdovou oblast predpokldme severn a stredn Moravu
4. Teorie 1 Eklektickointegrativn smer.
Vchoz vcviky: Integrovan psychoterapie.
KBT
Interpersonln pojet.
Dynamick rozmer.
- minul udlosti, sny, vznamn osoby, prenosov jevy
5. Dynamick rozmer
Zkuenosti s temito osobami ovlivnuj nae fungovn ve skupinch.
X Prenosov zdroje.
Osobnost je podstatne formovna zkuenostmi s vznamnmi lidmi
nch osob naeho ivota, soucasnch i minulch, kter jsou rozdeleny do rol + nae vztahy k nim.
Zkuenosti s temito osobami ovlivnuj nae fungovn ve skupinch.
X Prenosov zdroje.
Osobnost je podstatne formovna zkuenostmi s vznamnmi lidmi
6. Teorie 2 Interpersonln pojet
Sullivan, Knobloch, Kratochvl
(terapeutick komunita)?
X koncept - prce s kruhy.
Dal integrace
KBT
Systemick terapie
Integrativn psychodynamicko behaviorln terapie, P. Wachtela
7. interpersonln pojet Zkoumme jedince jako soucst mal spolecensk skupiny.
Stle jsme soucst skupiny, at relnch osob nebo predstavovanch.
Psychiatrie je studium jevu, kter se odehrvaj v interpersonlnch situacch, v konfiguracch dvou nebo vce lid, z nich a na jednoho vichni mohou bt vce ci mne imaginrn (Sullivan, 1940, 1953).
8. Alternativa terapeutick komunity Prce s kruhy
9. Prce s kruhy
Alternativa terapeutick komunity
Roziruje pojet sebepodrvajcho chovn (interpersonln tradice)?
Blzk schmatu uvanho v KBT ci modelu cyklick psychodynamiky (Wachtel, 1993)?
Stredem teorie je opakovn cyklu interakc (vzjemnho ovlivnovn) lid a reciprocn, cyklick kauzalita.
Prce s kruhy integruje pohledy z interpersonln, psychodynamick, behaviorln i rodinn (systemick) tradice.
10. Sebepodrvajc chovn 1 angl. self-defeating behavior;
nutkn kopakovn, osudov neurza (Freud, 1933)?
bludn ci dbelsk kruh neurzy (Schultz-Hencke, 1942)?
neurotick paradox (Mowrer, 1948)?
cyklick psychodynamika (Wachtel, 1977, 1993)?
Sebepodrvajc chovn je druh maladaptivnho chovn, kdy jedinec nevedomky dociluje opak toho, co si preje uskutecnit ve svch vztazch k lidem (Knobloch, 1979,1999).
11. Sebepodrvajc chovn 2 Schultz-Hencke (1942).
Urcit porucha chovn jedince provokuje druh k takov reakci, je podpor utvrzen a zhoren puvodn poruchy. Jestli se tato porucha zakldala na nejakm falenm nzoru o lidech, tento falen nzor se tm jete vc utvrzuje (Schultz-Hencke,1942).
12. kruh sebepodrvajcho chovn Chovn klienta vyvolv reakci okol.
Na zklade techto reakc si klient vytvr, ale predevm si potvrzuje ji vytvoren hypotzy o sobe a svm okol.
Nsledne se podle techto hypotz i chov.
Ovem na zklade reakc okol klient i neco prov.
Prov emoce, prpadne reaguje i klientovo telo.
Telo reaguje okamite, ale i s odstupem casu.
Prce s pocity je nedlnou soucst prce s klientem.
Telesn proitky jsou to, co klienti casto a rdi sdeluj a co chtej reit.
Vytvr se cyklick dej.
"Sebe-podrvajc chovn je soucst cyklickch interpersonlnch deju (Kiesler, Anchin, 1982).
Cirkulrn kauzalita.
13. Psychoterapie obecne
Odborn a zmern aplikace klinickch metod a interpersonlnch postoju vychzejcch z uznvanch psychologickch principu se zamerenm pomoci lidem zmenit jejich chovn, mylen, emoce a/nebo osobn charakteristiky smerem, kter obe strany povauj za douc (Prochasska, Norcros, 1999).
14. kruh sebepodrvajcho chovn(-kruh; cyklick schma interakc -)?
Ruzn psychoterapeutick koly ruzn varianty kruhu nebo jen segmenty kruhu dle priorit svho zameren.
Kruhy prmo vykreslen nebo jen uvaovan.
Jin termny.
Interpersonln psychoterapie mylenky sebenaplnujc predpoved
TA (Erskine, Zalcmanov, 1979) vyderacsk systm x autonomn systm; emoce - vyderacsk pocity, autonomn pocity
KBT mylenky automatick mylenky, predpoklady, jdrov schmata;
komunikacn psychoterapie
15. kruh pozitivnch vyjmek (+kruh)?
Je vak mon vytvorit i kruh, kter znzornuje situace, kdy je klient spokojen a v mezilidskch vztazch se mu dar (plus kruh = kruh pozitivnch vyjmek).
TA (Erskine, Zalcmanov, 1979) vyderacsk systm x autonomn systm
systemick terapie
16. Kruhy a cesty
Dle se mueme v terapii zabvat mnus kruhem a snait se ho eliminovat.
Zameren na negativa, na problm.
Zroven se mueme snait posilovat situace, kdy se klientovi dar, posilovat jeho plus kruh.
Zameren na pozitiva, na reen.
17. Shrnut rozdlu Prekrocen zameren a metodiky IP
Snadnej zpusob jak uchopit sebepodrvajc chovn msto terapeutick komunity prce s kruhy.
Komplexn prce se snem (dynamick i interpersonln rozmer)?
Doplnen o kognitivne behaviorln prstupy prce s mylenkami a chovnm klienta.
Zameren i na zdroje, pozitiva a reen (systemick rozmer)?
18. Terapeutick smery Orientace v zkladnch terapeutickch smerech
Duraz na Integrovanou psychoterapii a KBT
Blok rodinn terapie
19. Modality prce Prce se skupinou
Prce s jedincem
Prce s prem
Prce s rodinou
20. Pouitelnost u ruznch diagnz Specifika pri terapii u ruznch diagnz.
Orientace v psychiatrick nosologii.
21. Veobecn znalosti cinn faktory v psychoterapii
1. na strane klienta
- te a charakter poruchy a ocekvn orientace v nosologii, prce s motivac klienta
2. terapeutick vztah sebezkuenost, supervize
3. techniky = terapeutick dovednosti
22. Povinn literatura Knobloch, F. (2001). Integrovan psychoterapie apraskfilozofie vedy.Psychiatrie,2001, 5(4)- str. 232-238.Knobloch,
Knobloch F.,KnoblochovJ.(1999).Integrovan psychoterapie v akci.Praha: Grada.
Mon P., Prako J. (1999), Kognitivne behaviorln terapie, vod do teorie a praxe, Triton
Prochaska, j. O., Norcross,J.G.(1999). Systmy psychoterapie. Praha:Grada.
Kratochvl S. (2005). Skupinov psychoterapie vpraxi. 3.vyd. Praha: Galn.
Kratochvl S. (2006). Manelsk terapie. 4. vyd. Praha: Portl.
MKN 10, Duevn choroby aporuchy chovn, CD-ROM
23. Teoretick tmata, klinick tmata, prednky a prezentace 1.rok 31,5 hodin
knihy a clnky referty frekventantu+ prednky MUDr. Jan Kubnek:
Prochaska, j. O., Norcross, J.G.(1999). Systmy psychoterapie. definovn a srovnvn psychoterapi, integrativn rmec; interpersonln terapie
Knobloch, F. Integrovan psychoterapie a prask filozofie vedy.Knobloch, F., Knoblochov J. Integrovan psychoterapie v akci. Str. 9-118
dal prednky a workshopy:
Prof. Stanislav Kratochvl: Definovn a srovnvn psychoterapi, integrativn rmec
MUDr. J. Kubnek: Kruh sebepodrvajcho chovn (sebenaplnujc predpoved, mnus kruh), kruh pozitivnch vyjmek (plus kruh)?
Mgr. Monika Novotn: KBT (16 hodin)?
vod do teorie KBT; Prce s negativnmi automatickmi mylenkami; Prce se schmaty
Mon P., Prako J. (1999), Kognitivne behaviorln terapie, vod do teorie a praxe
24. 2. rok 31,5 hodin
knihy a clnky referty frekventantu+ prednky MUDr. Jan Kubnek:
Prochaska, j. O., Norcross, J.G.(1999). Systmy psychoterapie. psychoanalytick terapie, adlerovsk terapie
Kratochvl S.: Skupinov psychoterapie vpraxi.
dal prednky a workshopy:
Prof. Stanislav Kratochvl: Techniky skupinov psychoterapie (psychodrama, psychogymnastika)?
MUDr. Elena Krivkov: Prenos a protiprenos
Mgr. Monika Novotn: KBT (16 hodin)?
vod do teorie KBT ;Prce s negativnmi automatickmi mylenkami; Prce se schmaty opakovn
Trnink svalov relaxace, dechov cvicen, kompletn ncvik AT; Role imaginace vKBT
Mon P., Prako J. (1999), Kognitivne behaviorln terapie, vod do teorie a praxe
25. 3. rok 38 hodin
knihy a clnky referty frekventantu+ prednky MUDr.Jan Kubnek:
Prochaska, j. O.,Norcross, J.G.(1999). Systmy psychoterapie terapie zameren na cloveka, gestalt terapie, kognitivn terapie,behaviorln terapie
dal prednky a workshopy:
Prof. Stanislav Kratochvl:cinn faktory v psychoterapii
MUDr. Elena Krivkov: Gestalt terapie
Mgr. Monika Novotn: Sociln a komunikacn dovednosti vcetne asertivity (21 hodin)?
PhDr. Lenka Turkov: Arteterapie
26. 4. rok 31,5 hodin
knihy a clnky referty frekventantu+ prednky MUDr. Jan Kubnek:
MKN 10, Duevn choroby a poruchy chovn cst
Prochaska, j. O., Norcross, J.G.(1999). Systmy psychoterapie. existenciln terapie, systemick terapie, konstruktivistick terapie, expozice a terapie zaplavenm
Kratochvl S.: Manelsk terapie.
dal prednky a workshopy:
Prof. S. Kratochvl: Manelsk terapie a konstruktivn hdka
MUDr. David Skorunka PhD. rodinn terapie (prednky a workshopy 14hodin)?
27. 5. rok 17,5 hodin
knihy a clnky referty frekventantu+ prednky MUDr. Jan Kubnek:
MKN 10, Duevn choroby a poruchy chovn dokoncen
Prochaska, j. O., Norcross, J.G.(1999). Systmy psychoterapie. rodove a kulturne senzitivn terapie, integrativn a eklektick terapie+ smerem ktransteoretick terapii
dal tmata:
Indikace psychoterapie dle diagnz + Ruzn prstupy u ruznch diagnz psychzy, zvislosti, vc. kouren, obezita, poruchy osobnosti, zkosti, deprese, fobie, OCD, sexuln dysfunkce
dal prednky a workshopy:
Prof. Stanislav Kratochvl: Psychoterapie sexulnch dysfunkc
MUDr. Elena Krivkov: Psychoterapie u hranicn poruchy osobnosti
Mgr. Gabriela Mahrov: Psychoterapie u zvislost
PhDr. Lenka Turkov: Psychoterapie psychz a nsledn komunitn pce o dlouhodobe duevne nemocn
28. Forma vuky Vuka probh formou prednek, prezentac nebo krtkch workshopu.
Soucsti teoretick vuky je i komentovn probhajc nebo probehl terapeutick prce a jej zasazen do teoretickho rmce.
Event. rozborvideozznamu probehl terapeutick prce.
Frekventanti tak pravidelne zpracovvaj referty a eseje z povinn literatury a probranch tmat.
Kad rok vcviku je ukoncen testem k proveren teoretickch znalost. Na konci vcviku probh zverecn celkov test.
Soucst hodnocen znalost je i teoretick prce. Frekventant teoreticky zhodnot vybran psychoterapeutick smer (min. 3 strany A4). Ztohoto hodnocen bude patrn, e frekventant rozum rozdlum a podobnostem mezi teori a prax vyucovanho smeru a srovnvanho smeru.
29. Terapeutick dovednosti 1 K zskn kvalitnch terapeutickch dovednost smeruje cel vcvik.
Jeho soucst je sebezkuenost, studium teorie, je je prubene kontrolovno a supervizn cinnost
K zskvn dovednost slou i npodoba garantu, supervizoru a trenru.
30. Terapeutick dovednosti 2 zpusoby prce se skupinou
veden skupiny v ruznch situacch
zactek skupiny - zvldn vodnch rozehrvacch technik,
samotn prce skupiny zvldn ruznch psychoterapeutickch technik (psychodrama, psychogymnastika, arteterapie) ,
bude se orientovat v ruznch stdich vvoje skupiny,
bude umet reagovat na skupinov den, vyut skupinovou dynamiku, bude rozumet prenosum a protiprenosum,
zpusobum aktivace a zapojen skupiny do reen problmu,
zpusobum ukoncen skupinov prce, osvoj si zpusoby pruben a zverecn reflexe.
31. Terapeutick dovednosti 3 - prci sjedincem v prostoru skupiny a prci sjedincem pri individuln prci
Bude umet domlouvat formulaci zakzky klienta,
pracovat se snem klienta,
s Vancouverskm dotaznkem problmu,
s krivkou ivotn spokojenosti,
se skupinovm schmatem,
konstruovat kruh sebepodrvajcho chovn a kruh pozitivnch vyjmek (minus kruh a plus kruh),
pracovat s motivac a odporem klienta,
pracovat s emocemi klienta i ve vztahu k abreakci klienta a korektivn zkuenosti klienta,
pracovat s hypotzami klienta,
podporovat klienta v chovn, kter mu pomuou opustit kruh sebepodrvajcho chovn,
bude umet pracovat se svmi protiprenosy vuci klientovy,
se signifikantmi osobami klienta.
Bude umet prubene hodnotit klientum stav a jeho posun v terapii, bude umet ukoncit terapii.
32. Terapeutick dovednostiRuzn msta pro intervenci: - kruh
Emoce - abreakce, korektivn zkuenost
-uvedomovn si pocitu a jejich primeren vyjadrovn (asertivita, arteterapie, muzikoterapie)?
Telesn pocity (relaxace, imaginace, arteterapie, muzikoterapie, prce s telem)?
Mylenky overovn hypotz, automatick mylenky, predpoklady, jdrov schmata (KBT)?
prce s hodnotami
Chovn ncvik ( KBT), expozice (KBT),
- ruzn experimenty ci intervence
Reakce skupinov psychoterapie, prov terapie, rodinn terapie, prce se signifikantn osobou v individuln terapii, uvedomen si protiprenosu
(supervize)?
33. Intervence: + kruh
Posilovat situace, kdy se klientovi dar - plus kruh, pozitivn vyjmky.
Kombinace prstupu.
34. Sebezkuenost 1 Sebezkuenost je nedlnou soucst vcviku, venuje se j celkem 383 hodin.
Frekventanti pracuj v rmci velk skupiny, ale i v malch skupinch, ve dvojicch, trojicch, ale i s vlastn introspekc (napr. prce s denkem).
35. Sebezkuenost 2 A)Vlastn zkuenost sleduje metodiku IP a to ve smyslu:
1. prce s ted a tady (napr. reflexe den ve skupine s odhalovnm a korekc sebepodrvajcho chovn (sebenaplnujc prepoved), ale i prce se sny, prce s interpersonln hypotzou hudby, proitek v rmci technik atd.)?
2. prce s minulost. Minulost ns zajm, nakolik se odr v prtomnosti. (Napr. krivka ivotn spokojenosti, prce s ranou vzpomnkou, skupinov schma atd.)?
3. prce s budoucnost (napr. ncvik budoucho chovn, otzka na situaci v budoucnosti pro osvetlen prtomnosti atd.)?
36. Sebezkuenost 3 Sebezkuenost pri provden velkch technik, kter povaujeme za obligtn
- prci s Vancouverskm dotaznkem problmovch okruhu,
- skupinovm schmatem s durazem na charakteristiky vztahu k autoritm, podrzenm, souradnm osobm, intimnm partnerum a inventuru vlastn osobnosti,
- prci s krivkou ivotn spokojenosti jako reflexi ivotn drhy s durazem na analzu rodinnho, kolnho, pracovnho a vztahovho kontextu a to jak se promt v soucasnm ivote frekventanta,
- prci s ranou vzpomnkou a to jak se pocity v n obsaen promtaj v soucasnm ivote frekventanta a
dle zkuenosti pri provden dalch dlcch technik - psychogymnastiky, psychodramatu, zkuenost s interpersonln hypotzou hudby, arteterapie, atd.
Sebezkuenost s vlastn introspekci (napr. prce s denkem kde je mon zachytit provn a reflektovat momenty z vcviku a vlastn osobnostn a vztahov promeny).
37. Sebezkuenost 4 Duleitou soucst sebezkuenosti je reflexe chovn ve skupine skupinov dynamika s prpadnm odhalenm a korekc vzorcu sebepodrvajcho chovn (sebenaplnujc prepoved) s vyuitm lcebnho vlivu skupiny.
38. Sebezkuenost 5 B) Doplnuje metodiku IP: pri uchopovn sebepodrvajcho chovn (sebenaplnujc predpoved).
A to pri prci se sny,
pri prci s problmem,
pri konstrukci kruhu sebepodrvajcho chovn (sebenaplnujc predpoved)(mnus kruh),
pri konstrukci kruhu pozitivnch vyjmek (plus kruh),
pri prci s hypotzami klienta (KBT),
pri prci s chovnm klienta (KBT).
39. Sebezkuenost 6 Frekventant event. zskv behem vcviku nhled (rozren vedom), prpadne prochz abreakc a korektivn zkuenost (sloka emocionln, kognitivn, konativn). Dochz k jeho osobnostnm promenm a k promenm v kvalite jeho vztahu.
Prohlouben emocn inteligence
(terapeutick dovednosti, terapeutick vztah)?
40. Supervize Supervizi se ve vcviku venuje 120hodin.
+ Vcvikov supervize
41. Vcvikov supervize Prof. S. Kratochvl
Garant prof. Kratochvl bude zvn jednou a dvakrt rocne kjedno a dvoudenn supervizn casti na skupinovch sezench a v tto souvislosti i k prednesen dohodnutch prednek z teorie o integrativn psychoterapii a k demonstrovn nekterch specilnch psychoterapeutickch technik. O takov supervizi skupinovho den nsledne vystav zpis.
42. Supervize Supervizorka s vcvikem CIS (Cesk institut pro supervizi) PhDr. Lenka Turkov
Supervize - pomh frekventantovi vnmat a reflektovat vlastn prci a vztahy sklienty ci scleny tmu a nachzet nov reen problematickch situac.
Mue bt zamerena na prohlouben provn, lep porozumen dan situaci, uvolnen tvorivho mylen a rozvoj novch perspektiv profesnho chovn.
43. Forma Supervize probh v malch skupinkch.
Nejjednodu zpusob je prezentovn prpadu vyprvenm.
Dal formou je prehrvn prpadu s vyuitm clenu skupiny.
K supervizi se vyuv i prce s videonahrvkou terapeutick prce frekventanta se skupinou nebo jednotlivcem.
Je mon i prtomnost supervizora pri prm prci frekventanta s relnm klientem.
Prpadne kombinace ve uvedench postupu.
Nezbytn je aktivn cast frekventantu na superviznm procesu.
44. Ukoncen vcviku Na zver obdr frekventanti Osvedcen.
Pro zdrn ukocen vcviku je nezbytn:
Mt predepsan pocet hodin (sebezkuenost, teorie, supervize), tolerovno je 10% absenc.
Zvldnout alespon na 60% pruben testy a zverecn test vedomost z teorie.
Sepsat teoretick zhodnocen jin psychoterapeutick zkuenosti (min. 3 strany A4). Ztohoto hodnocen bude patrn, e frekventant rozum rozdlum a podobnostem mezi teori a prax vyucovanho smeru a srovnvanho smeru.
Projt obligtn sebezkuenost (rozbor snu, Vancouversk dotaznk problmovch okruhu, skupinov schma, krivka ivotn spokojenosti, konstrukce svho kruhu sebepodrvajcho chovn a kruhu pozitivnch vyjmek (minus kruh a plus kruh))?
Bt schopen reflexe vlastnho provn a osobnostnch zmen ci vztahovch zmen behem vcviku (emocn inteligence),
Prokzat schopnost pracovat vyucovanmi psychoterapeutickmi metodami a technikami + obhjit kazuistiky (uchopen a zvldnut prpadu).
45. Cena 110/hodinu
653 hodin = 71 830,-
25hodin2750,-
32hodin3520,-...studenti, eny na MD a eny samoivitelky sleva 50%, obcan SR sleva 15%
1.rok 2750x5=13750,-
2.rok 2750x5=13750,-
3.rok 2750x5=13750,-
4.rok 2750x3=8250+3520x2=15290,-
5.rok 2750x3=8250+3520x2=15290,-
Suma71 830,-
46. Setkn 1. - 3. rocnk - 5 x rocne ct vecer- ne poledne
4. a 5. rocnk z 5 setkn 2 o 1 den del (zacnme ji ve stredu vecer)?
Setkn budou probhat v Lipov lznch
47. Dal informace Vcvik je akreditovan pro zdravotnictv
Predben prihlky a dal informace:
Mgr. Marcela Kubnkov
Koordintorka vcviku
intevycvik@email.cz
604 575 282