E N D
1. Podnikanie
Doc. Ing. Juraj Borovsk, PhD.
Univerzita Komenskho, Fakulta managementu
Katedra stratgie a podnikania
2. Romingerov pravidlo pre tudentov Cm m predmet obecnej nzov, tm menej sa na nom naucte
Cm m predmet pecilnej nzov, tm viacej vm bude v budcnosti na kocku
3. 3 Predpoklady pre absolvovanie predmetu podnikanie Zskanie minimlne 50% maximlneho poctu bodov za aktivitu na seminroch (max.30 bodov) podmienka nutn ale nedostacujca
Spracovanie a obhjenie seminrnej prce - podnikatelskho zmeru na lubovoln tmu (max.30 bodov) podmienka nutn ale nedostacujca
Absolvovanie skobnho pohovoru (max.40 bodov) rozhodujca podmienka
Znalosti zskan na prednkach s len zkladom. Podstatn sa zskaj tdiom odporcanej literatry
4. 4 Seminre Rieenie prpadovch tdi, ktor nadvzuj na odprednan ltku
Rieia teamy
Na rieenie je prv cast seminra
V druhej casti seminra je prezentcia max.5 mint kadej skupiny
Prezentuje hovorca skupiny, ktorho si skupina zvol
Na konci seminra vzjomn hodnotenie kvality prednesenho rieenia
Finglov pravidlo : Zkladom je teamov prca
Mete to aspon hodit na druhho
5. 5 Skka Znalosti ktor vyplvaj z jednotlivch odprednanch tm viaucich na :
ctovnctvo
Financovanie a financn analzy
Obchodn a pracovn prvo
Skka sa uskutocnuje formou diskusie so skajcim, bez prpravy
Cielom je zistit ci sa tudent sprvne orientuje v problematike, ktor sa dotka podnikania ci vie sprvnym spsobom kreatvne improvizovat
6. 6 Odporcan literatra Papula - Papulov : Podnikanie; Kartprint,2000
Borovsk Dobruck : Prrucka podnikania pre malch a strednch podnikatelov, Eurounion, 2005
troffek Borovsk : Princpy ctovnctva danovnctva pre malch podnikatelov, Eurounion 2005
Borovsk Smolkov : Prrucka marketingu pre malch a strednch podnikatelov, Eurounion, 2005
7. Zkony aplikovanej straiakolgie Ked si pred skkou prechdzate vlastn poznmky zistte, e tie najdleitejie s celkom necitateln
Cm viacej ste sa na skku ucili, tm ste si menej ist, co bude vlastne od vs skajci chciet
Je pravdepodobn, e dostanete otzku, ktor sa sklad z obsahu prednky na ktorej ste neboli
Z toho vyplva:
Kad ucitel si mysl, e nemte nic in na starosti, iba sa pripravovat prve na jeho predmet
8. Co je podnikanie ? Cielavedom sstavn cinnost
Psobenie na trhu uspokojovanie zkaznka
Boj s konkurenciou
Tvorba zisku
Podstupovanie rizika
Defincia podla obchodnho zkonnka 2,ods.1
Podnikanie je sstavn cinnost vykonvan
samostatne podnikatelom vo vlastnom mene a na
vlastn zodpovednost za celom dosiahnutia zisku
9. Defincia pojmu podnikanie Podnikanie je tvoriv rozvjanie firmy v konkurencnch podmienkach trhovej ekonomiky P.Drucker
Podnikanie je ludsk cinnost, ktor je zameran na dosiahnutie rovnovneho stavu v ekonomike M.Kinzner
Podnikanie je ... Vlastnost cloveka, jeho umenie inovovat, motivovat, vytvrat a vyuvat prleitosti na rozvoj vrobnej a hospodrskej cinnosti , na zvenie prosperity podnikatelskho subjektu M. Kupkovic
Podnikanie vyjadruje aktivity, v rmci ktorch jednotlivci pri zohladnovan rizika monch strt sa snaia o dosahovanie ziskov Shafritz-Oran
10. Teria podnikania Zaciatok v dobe prvej delby prce
Zaciatok bol vo vmennch procesoch
Nadvzovanie kooperacnch a obchodnch vztahov
Vznikla potreba ohodnocovania tovaru vo forme veobecnho ekvivalentu - penaz
Proces rozdelovania a prerozdelovania vznikajcich efektov
Vznik a rozvoj podnikania bol mimo to podmienen
Existenciou rozdielneho vlastnctva
Konkurencnm prostredm sloboda volby vmeny a existencia alternatvnych rieen
11. Preco podnikme ? Vkonnostn motivcia vo vzbe na kultrny vvoj krajiny
Socioekonomick prciny
Potreba sebarealizcie
Snaha po nezvislosti
Materilna motivcia
12. Je podnikanie vdy podnikanm ? Rozliujeme podnikanie de jure a de facto
Podnikanie de jure je splnenie prvnych predpokladov pre podnikanie
podnikatel de jure je fyzick alebo prvnick osoba, ktor m podla zkonov oprvnenie podnikat
Podnikanie de facto je skutocn cinnost, ktor m atribty podnikania
podnikatel de facto je osoba konajce vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednost, podstupujca podnikatelsk riziko spojen s vlastnctvom svojho majetku, za celom dosiahnutia zisku
13. Ktor klcov zmeny scasnosti s pre podnikanie rozhodujce ? Informacn technolgie prstup k informcim bez hranc; obrovsk rast informacnch zdrojov; technologick monosti IT
Svet je ovela viac konkurencn a konkurenti prichdzaj spoza hranc tradicnho podnikatelskho prostredia
Ziskov rozptie kles; zvyuje sa tlak na nklady
Zkaznci s menej lojlni, ale viac prieberciv
Vetci sme scastou globlnej ekonomiky; zemepisn hranice strcaj svoj vznam
Vrobn a technologick konkurencn vhody s coraz krtkodobejie
Kritickm bodom konkurencieschopnosti sa stva cas
ijeme stle vo vcej neistote a nepredvdatelnom vvoji
14. Podnikanie a teria Kad praktick cinnost je zaloen na terii aj ked si to podnikatelia neuvedomuj
Podnikanie je zaloen na terii ekonomiky a spolocnosti
Zkladom tejto terie s permanentn zmeny
Charakteristikou zdravej spolocnosti je dynamick nerovnovha, ktor je trvale vyrovnvan zmenami - inovciami
spen podnikatel neustle vyhladva zmeny, reaguje na nich a vyuva ich ako svoje prleitosti (P.Drucker)
Kad podnik m svoj teorm (pravidl, princpy) zaloen na
Konkrtnom poslan podniku/organizcie
Vztahu podniku k okoliu spolocnosti a jej truktre, trhu, zkaznkom a technolgim
Klcovch kompetencich, ktor s potrebn k tomu aby podnik plnil svoje poslanie kritri konkurencieschopnosti
15. 15 Kritri spenosti podnikania Prevencia zastarania podnikovho teormu
Systematick monitorovanie a preverovanie aktulnosti teormu z hladiska konkurencnho psobenia a vvoja trhu
Kladieme si otzku : Pustili by sme sa do toho co robme v dnench podmienkach ?
Vcasn diagnostika zastarania teormu
Pripravenost na uskutocnovanie strategickch zmien
Pozornost chovaniu ne zkaznkov
Inovcie produktov, ako aj chovania (riadenia, komunikcie, vztahov)
N spech aj fiasko, rovnako ako konkurencie, s impulzom ku zmenm
16. Trendy ovplyvnujce podnikanie
17. 17 Impulzy podnikania Prvoradm impulzom je :
Npad
Npad zroden intuciou alebo kreativitou
Npad z vonkajieho prostredia
Zisten medzera na trhu
Nerealizovan mylienka inho autora
18. Impulzy podnikania Impulzom pre podnikatelsk aktivity je
Spotrebitelsk potreba a stupen jej uspokojenia
Kpna sila
Podnikatel hlad cesty ako vyuit tieto impulzy pre dosiahnutie svojho podnikatelskho ciela
Predpokladom spechu je
Sprvny odhad potreby
Odlenie sa od konkurencie lepou formou uspokojenia potrieb
Repektovanie kpnej sily ako urcujceho faktoru predaja
V uvedench predpokladoch s skryt vchodiskov schopnosti podnikatela uspiet na trhu
Naplnenie tchto vchodiskovch predpokladov s inovcie, ktor je podnikatel schopn ponknut na trhu
19. 19 Dvody podnikania - sebarealizcia Zmena ivotnho tlu nespokojnost so scasnou existenciou aprcou, ktor mu doteraz prinala obivu
Sebarealizcia snaha nieco sebe alebo okoliu dokzat
Sloboda monost robit vlastn rozhodnutia a niest za ne zodpovednost
Prleitost viera v spech zistenej ci ponkanej prleitosti
Monost je tu disponibiln existencia vntornch a vonkajch faktorov, ktor robia podnikanie monm
20. 20 Dvody podnikania - nevyhnutnost Socilna nevyhnutnost ci ohrozenie doterajieho zamestnania
Tlak zamestnvatela na to, aby uneho pracoval ako ivnostnk anie ako zamestnanec zdvodu
zjednoduenia administratvy (vztah kpoistovniam)
spor vdavkov na socilne azdravotn poistenie
jednoduchieho regulovania zamestnanosti
uskutocnovanie vybranch cinnost outsourcingom
Ekonomick vhoda psobenia na zklade ivnostenskho oprvnenia znenie danovho zataenia amonost krytia nkladov spojench svkonom prce ako danov nklad.
21. 21 Nevhody podnikania oproti zamestnaniu 1 Prjmy s nepravideln, profit nie je zarucen. Ztohto dvodu dva prednost zamestnaniu sa a 55% lud na Slovensku a30% lud vEU.
Nestabilita, riziko nespechu je vysok, a 60% novozaloench podnikov nepreije na trhu 3 roky, dalie skrachuj vpriebehu dalch 2 rokov. Tento fakt odrad od podnikania 29% Slovkov a24% Eurpanov.
Nrocnost na kapitl, vprpade nespechu me prst podnikatel oceloivotn spory aznich odvoden istoty dalieho preitia.
Nrocnost na cas podnikatela, pracovn doba sa prakticky nikdy nekonc, najm na zaciatku podnikania sa podnikatel nedostane ani na dovolenku.
22. 22 Nevhody podnikania oproti zamestnaniu 2 Nrocnost na osobn angaovanost podnikatela, vytrvalost aochotu stle nieco rieit astle znova zacnat.
Vysok psychick zataenie, stres.
Zodpovednost arucenie za svoje ciny, trestnoprvna zodpovednost.
Niie socilne istoty, vyia zodpovednost. Urcit socilna izolcia, clovek prestva byt kolegom astva sa zamestnvatelom afom.
Nepriatelsky naladen socilne prostredie anegatvne zmlanie lud na Slovensku, ako aj vinch postkomunistickch krajinch, opodnikateloch.
23. 23 Pt smrtelnch podnikatelskch hriechov(podla P.Druckera) Uctievanie vysokch ziskovch mar prmiovch cien tto stratgia vytvra priestor pre rast konkurencie
Nesprvna cena novho vrobku, vyplvajca z kalkulcie co trh unesie
Nkladov tvorbe cien; sprvnou cestou je riadenie nkladov podla cien
Obetovanie zajtrajej prleitosti na oltr vcerajka
Rieenie problmov a zanedbvanie prleitost rieenm problmov obmedzujeme sce vku strt, ale nepriname nov zisky
24. Inovcie s zdrojom bohatstva Pod inovciami nechpeme iba technick zmeny, ale lubovoln zmeny, ktor prinaj vyiu itkov hodnotu t.j. technick, organizacn aj socilne zmeny
Impulzy k podnikovm inovcim
Veda a technika
Zkaznci
Konkurencia
Vntorn potreba podnikatela
spenost inovcie je zaloen na vytvoren komplexnej podpory jej implementcie a na starostlivom zhodnoten jej prijatelnosti trhom
25. Parkinsonov zkon vedeckho pokroku Vedeck pokrok zvis nepriamo merne na pocte vydvanch vedeckch casopisov
Youngov zkon
Vetky velk objavy prili na svet omylom
26. Kontroln otzky 1 Co je podnikanie ?
Preco podnikme ?
Co determinuje podnikanie v scasnosti
Ak je vznam inovci v podnikan ?
Ak s smrteln podnikatelsk hriechy ?
Odporcan literatra:
P.Drucker Inovace a podnikavost, praxe a principy, Management press 1993
P.Drucker Rzen v dobe velkch zmen;
Management Press 1998
27. 27 Tma seminra 1 Poznajte sami seba som pripraven na podnikanie ?
Spracovanie testu o mentlnej pripravenosti stat sa podnikatelom
Diskusia nad monmi tmami podnikania
loha : Pripravit ideu podnikania na spracovanie podnikatelskho zmeru
28. 28
29. 29 Vsledky hodnotenia 70-80 bodov
Nie ste vhodn typ na podnikanie
50-70 bodov
Mte v sebe potencil, skste sa sstredit na tie body v ktorch ste ohodnotili 3 alebo 4 bodmi a zamyslite sa ako je ich mon trningom zlepit
30 50 bodov
Vrhnite sa do podnikania
20 30 bodov
Preco u dvno nepodnikte
30. Kto je podnikatelom podla naej legislatvy Osoba zapsan v obchodnom registri
Osoba, ktor podnik na zklade ivnostenskho oprvnenia
Osoba, ktor podnik na zklade inho ne ivnostenskho oprvnenia podla osobitnch predpisov
Fyzick osoba, ktor vykonva polnohospodrsku vrobu a je zapsan na evidencie podla osobitnch predpisov
31. Kto je castnkom podnikania ? Podnikatel vlastnk
Vntorn castnci
Manari
Zamestnanci
Vonkaj castnci
Dodvatelia
Odberatelia
Obyvatelstvo
tt
32. Psycholgia podnikania Poznaj a repektuj postoje svojho okolia a zkaznkov, t.j. schopnost vnmat urcit objekty priaznivo alebo nepriaznivo
Poznaj a repektuj motivciu zkaznkov
Poznaj a repektuj chovanie relevantnho okolia
Sna sa o pozitvne zmeny v motivcii a postojoch svojich zkaznkov
Odliuj sa od svojej konkurencie, ale pri repektovan postojov zkaznkov
Sna sa o predikciu chovania trhu na zmeny a uskutocnuj ich
Nestrcaj optimizmus- zapaluj okolie
Prklady strhvaj navonok aj dovntra
Rob svojou podnikatelskou cinnostou lud tastnch
33. Spolocensk zodpovednost podnikatela Clovek nie je osamelm becom ale stle sa stka s okolm
Bez neho nemono existovat
Ako sa s okolm komunikuje, tak komunikuje okolie s clovekom
Korektn vztahy, morlny postoj zrkadlo spechu
Podnikatel viac ako in ludia je odkzan na vztah okolia preto
Zaobchdzajte so zkaznkom s ctou, ohladuplne a cestne tak, ako si elte , aby sa zaobchdzalo s vami alebo s vaou rodinou
34. Co je etika? Etymolgia slova etika pochdza od grckeho ethos povahov charakter alebo zvyk
Etika je shrn veobecne platnch pravidiel oznacujcich sprvne a nesprvne chovanie
Etika = Morlka
Morlka spolocnosti je zvisl od jej kultrneho historickho vvoja jej princpy s zkladnm pilierom
Chovania jednotlivca a organizci
Prvneho systmu ktor zkladn princpy kodifikuje
35. Co je podnikatelsk etika ? Podnikatelsk etika pozostva z morlnych princpov a tandardov, ktor riadia sprvanie dobr a zl, etick a neetick medzi podnikatelmi a vntornm a vonkajm prostredm
Podnikatelsk etika vymedzuje postoje podnikatela k takm otzkam ako je
Spravodlivost
Poctivost
Spolocensk zodpovednost ap.
36. 36 Co je zkladnm cielom podnikania ? Zisk ?
Predaj ?
Podiel na trhu ?
no a nie
Radost
Radost zkaznka, e kpil dobr vrobok
Radost zamestnanca, e pracuje v dobrej firme
Radost vlastnka, e vdaka radosti vetkch dosahuje zisk
37. 37 Pravidl etickho sprvania Na rovni podnikov : Etick kodexy, definujce predovetkm princpy chovania zamestnancov
Corporate governance : princpy chovania veden podnikov voci stakeholderom a ostatnej verejnosti
Socilna zodpovednost podnikov : princpy chovania podnikov ku stakeholderom a ivotnmu prostrediu
38. 38 Partnership verzus podnikatelsk etika Podnikanie je spolocensk proces, v ktorom podnikatel potrebuje svojho zkaznka
Zkaznk potrebuje podnikatela, aby uspokojoval jeho potreby
Partnerstvo mus byt budovan na zklade vzjomnej dvery, ktor znamen, e
Zkaznk sa znovu obrti na podnikatela
Zkaznk ver, e dodvatel spln podmienky, ktor slubuje
Rovnak vztah meme identifikovat aj medzi podnikatelom a zamestnancami
39. Model samozrejmch povinnostWilliam David Ross Povinnost vernosti dodrat cestne zmluvu, povedat pravdu, odcinit svoje chyby
Povinnost vdacnosti zavzuje ns voci inm osobm alebo organizcim
Povinnost spravodlivosti rozdelovanie odmien podla zsluh
Povinnost dobrocinnosti spocva v pochopen, e vykonan dobro me napomct zveniu mdrosti, mravnosti alebo tastia inch
Povinnost seba zdokonalovania nae skutky by mali smerovat k zvyovaniu osobnch kvalt a mdrosti
Povinnost neohrozovania konat tak, aby neboli pokoden ostatn
40. Klcov etick princpy podnikatela Sprvaj sa k sebe i k ostatnm s ctou
Clovek je jedinec a je nositelom prv a zodpovednosti
cta je pozitvna povinnost uznvat autonmiu a racionalitu
Sprvaj sa k ostatnm cestne fair play
Konaj tak, aby si rozmnoil ludsk tastie
Uvaovanie o dsledkoch konania princp osvietenosti
Nezaujatost nestrannost
Predstavivost schopnost vit sa do postavenia druhho, ktor sa stal obetou ludskej krivdy
41. Etick vedenie Dajte poctit ludom ich jedinecn hodnotu
Dajte ludom poctit kompetentnost
Dajte ludom pocit istoty
Dajte ludom pocit splnomocnenosti, dleitosti a sebacty
Zhodnotte svojich lud
Zroven vak
Kladte velk draz na proces vberu kandidta
Zistite si systm hodnt a morlne povedomie kandidtov
Stavajte zamestnancov do prednej lnie
Starostlivo merajte operacn vsledky
Zdraznujte histriu a tradcie podniku
42. Vybran praktick etick princpy Nedaj sa zlkat vlastnou nensytnostou
Dbaj o svoje dobr meno strata ivota je smrtou fyzickou, strata dobrho mena je stratou spolocenskou
Dodruje pravidl fair-play cestn a poctiv boj
Jednou z podmienok spechu s dobr vztahy s relevantnm okolm podmienkou spechu je vzjomn dvera
Pri vytvran obchodnch vzieb vychdzaj z toho, e efektvna je dlhodob a obojstranne vhodn spoluprca
Dan slovo je viac ako zkon
43. Preco ludia poruuj normy etickho sprvania ? Neznalost etickch noriem
Neetick sprvanie jednotlivcov zaprcinuje situacn tlaky
Funkcne nadriaden je slab alebo nevkonn
Tlak na stup etickch noriem vytvraj spolupracovnci alebo spolocensk prostredie
Vedenie organizcie ignoruje neetick sprvanie
Snaha dosiahnut osobn spech
V snahe zabrnit neetickmu sprvaniu vydvaj podniky etick kdexy
44. 44 Etiketa je formlnou scastou etiky Etiketa pravidl spolocenskho sprvania
Ako sa sprvame navzjom pri osobnom styku pri korepondencnom, spolocenskom, telefonickom ap.
Ako vystupujeme v spolocenskom styku
Ako sa obliekame
Etiketa je v znacnej miere poplatn kultrnemu vvoju prslunej spolocnosti, pri obchodnch rokovaniach je ju preto potrebn ovldat jej pecifik
45. Kontroln otzky 2 Kto je podla zkona podnikatelom ? Ak s atribty podnikania ?
Ktor zsady psycholgie musme pri podnikan dodriavat ?
Ak s princpy podnikatelskej etiky
Podnikatelsk etiketa
Odporcan literatra :
P.Drucker Rzen v dobe velkch zmen, Management Press 1998
A.S.Luknic tvrt rozmer podnikania etika;SAP 1994
D.Jecn Brevr modernho cloveka; Svoboda 1968
46. 46 Tma seminra 2 Prezentcia ide podnikatelskch zmerov
Zdvodnenie ideje
loha :
47. Vznam skromnho podnikania pre ekonomiku ttu Iba podnikanie je zdrojom blahobytu ttu
Uspokojovanie potrieb obyvatelov
Tvorba zdrojov ttu
Skromn podnikanie je zdrojom vyej efektvnosti snaha po vyej vkonnosti, zisku a z toho plynca inovatvnost, rchla reakcia na zmeny
Niia nrocnost na zdroje verejnch financi
Transparentnost vztahov tt-podnikatel, umonujca dsledn uplatnovanie pravidiel
Lepie uspokojovanie potrieb trhu
Vyia zodpovednost skromnho podnikatel za zveladovanie majetku
48. Vvoj podnikatelskho prostredia na Slovensku po r.1945 1.fza znrodnenia po r.1945- vznik nrodnch podnikov (velk podniky, podniky tzv. kolaborantov)
2.fza znrodnenia v r.1948 (mal podniky a cast ivnost)
3.fza znrodnenia do r.1953 (zostatok ivnost koniec skromnho podnikania
Kolektivizcia polnohospodrstva 50-te roky
Koncentrcia podnikatelskch subjektov
Snaha o zefektvnenie cinnost, hladanie novch organizacnch foriem (druh cast 60-tych rokov)
Normalizcia spolocnosti a jej odraz v podnikan (priblenie ZO k podnikom, koncerny - mierna decentralizcia)
Posilnovanie decentralizcie koniec 80-tych rokov
Prv kroky k obnoveniu skromnho podnikania (87-89)-drustv, ivnosti
49. Vvoj podnikania po r.1990 R. 1990 uvolnenie monost pre podnikanie fyzickch osb a drustiev zkonn prava v Obcianskom a Hospodrskom zkonnku
Zkon c.427/90 o malej privatizcii
Zkon c.455/90 o ivnostenskom podnikan
Zkon c.513/91 Obchodn zkonnk
Zkon c.92/92 o velkej privatizcii
Transformcia ttnych podnikov na a.s.
Kupnov privatizcia
Priamy predaj
50. Vvoj podnikatelskho prostredia po r.1990 Decentralizcia riadenia 1990
Liberalizcia pracovnho trhu 1990
Vznik komercnho bankovnctva 1990
Liberalizcia cien 1991
Liberalizcia zahranicnho obchodu 1990
Rozirovanie zmenitelnosti meny
Postupn vytvranie trhovho prvneho prostredia
Adaptcia obchodnho prva na trhov podmienky
Prijatie novch prvnych intittov- konkurzy, exekcie
Vytvorenie socilnej siete- zdravotn poistenie, socilne poistenie atd.
Nov danov systm od 1.1.1993
51. Retitcie majetku nprava krvd z 50-tych rokov
Mal privatizcia 1992-1994
Velk privatizcia 1994-scasnost
Kupnov privatizcia 1993-1994
Druh vlna kupnovej privatizcie dlhopisy 1995 - 2001
Priame predaje
Verejn stae
Predaj zahranicnm strategickm partnerom
Retrukturalizcia bankovej a podnikovej sfry 1999-
52. Determinanty podnikania Vntorn determinanty subjektu podnikania
Podnikatelsk zameranie
Produkt
Kvalifikcia schopnosti podnikatela
Schopnost reagovania na vonkajie prostredie
Schopnost riadit a organizovat
Schopnost komunikovat
Schopnost komplexnho myslenia
Kapitlov vybavenie
Personlne vybavenie
Technicko-organizacn vybavenie
Tradcia, znacka, know-how
Vonkajie determinanty
Trh, zkaznci
Konkurencia
Kpna sila
Podnikatelsk prostredie
53. Podnikatelsk prostredie Menov politika
Mnostvo emitovanch penaz
rokov sadzby
verov politika
Kurzov politika , konvertibilita
Fiklna politika
Danov politika
Rozpoctov politika
Dchodkov politika regulcia cien a miezd
Socilna politika rozsah socilnej pomoci, miera solidarity
Zahranicno-obchodn politika
Vlastncke vztahy
Prvne prostredie
54. Podnikatelsk prostredie 2 Financn trh
Bankovnctvo
Poistovnctvo
Kapitlov trh
Kpna sila
Trh pracovnej sily
Relevantn konkurencia
Organizcia prce konkurencie
Kapitlov sila
Cenov sila
Sila kvality
Nrodn zvyklosti trhu
55. Kontroln otzky 4 Preco m skromn podnikanie vc vznam pre tt, ako ttne podnikanie?
Charakterizujte zkladn prvky tzv. okovej terapie po r.1990
Ak boli dvody prudkho rastu platobnej neschopnosti v transformacnom obdob
Definujte vplyv menovej a fiklnej politiky na podnikatelsk prostredie
Odporcan literatra :
J. Borovsk Platobn neschopnost, prciny, svislosti a rieenia, IPR 2001
L. Mlcoch vahy o cesk ekonomick transformaci; Vyehrad 2000
V. Klaus Ekonomick veda a ekonomick reforma, Gennex&Top Agency 1991
56. Zkladn prvne normy upravujce podnikanie stava Slovenskej republiky
ivnostensk zkon
Obchodn zkonnk
Obciansky zkonnk
Danov zkony
Zkonnk prce
Zkon o ctovnctve
Socilne zkony a zkon o zdravotnom poisten
Zkon o konkurze a vyrovnan
Exekucn zkon
57. stava SR Cl. 20 Kad m prvo vlastnit majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu.
Cl. 35 Kad m prvo na slobodn volbu povolania a prpravu nan, ako aj prvo podnikat a uskutocnovat in zrobkov cinnost
Cl. 55 Hospodrstvo SR sa zaklad na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky
58. Obchodn zkonnk Formy podnikania
Fyzick osoby
Prvnick osoby obligatrne zapsan do obchodnho registra verejn zoznam , do ktorho sa zapisuj ustanoven daje o podnikatelovi
Verejn obchodn spolocnost
Podnikanie viacerch osb, ktor podnikaj pod vlastnm menom a rucia celm svojim majetkom
Komanditn spolocnost
Komanditisti rucia do vky upsanho vkladu
Komplementri rucia celm svojim majetkom
Spolocnost s rucenm obmedzenm
Akciov spolocnost
Drustvo
Zvzkov prvo
59. Zkladn pojmy podla obchodnho zkonnka Podnik sbor hmotnch a nehmotnch zloiek podnikania
Obchodn majetok shrn majetkovch hodnt, ktor patria podnikatelovi a slia pre jeho podnikanie (aktva)
Cist obchodn imanie = obchodn majetok zvzky
Obchodn meno nzov pod ktorm podnikatel vykonva prvne kony
Zkladn imanie penan vyjadrenie shrnu penanch i nepenanch vkladov spolocnkov do spolocnosti
Vklad spolocnka shrn penanch a nepenanch prostriedkov, ktor sa spolocnk zavzuje vloit do spolocnosti
60. Obciansky zkonnk Princpy obcianskoprvnych vztahov a ich ochrana
Formy prvnickch osb
Zastupovanie
Prvne kony
Vecn prva
Vlastnctvo
Prva k cudzm veciam
Zodpovednost za kodu a za bezdvodn obohatenie
Zvzkov prvo
61. ivnostensk zkon Defincia ivnosti
ivnost je sstavn cinnost prevdzkovan samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednost, za celom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovench tmto zkonom
Podmienky pre vkon ivnosti podla jednotlivch druhov
Voln
Viazan (remeseln a ostatn)
koncesovan
Rozsah ivnostenskho oprvnenia
62. ivnostensk zkonypodla Murphyho Zkon dr. Outlawa : Nielen, e muste niekolko tdnov a mesiacov behat po radoch predtm, ne zacnete podnikat, ale aj potom, co podnikanie zahjite, muste venovat radom viacej casu ako podnikaniu samotnmu
Faintnessov dodatok : Je preto zhadou, e ete existuj volajak ivnostnci
Convertov zkon : ivnostensk zkon sa men den odo dna, take si vlastne nikdy nemete byt nicm ist
Dodatok reality na Slovensku : za 11 rokov sa zkon novelizoval 36 krt!
63. Vvoj poctu ivnostnkov v SR
64. truktra podnikatelov v SR
65. 65 Stav podnikatelskho prostredia v SR Pozitvne tendencie poslednch obdob
Znenie danovho zataenie
Zjednoduenie danovch zkonov (znenie odpoctatelnch a pripoctatelnch poloiek; zrchlenie odpisov)
Relatvne rchla doba pre zaciatok podnikania
Zlepenie politiky prce (novela Zkonnka prce)
Podpora vytvrania novch pracovnch miest v reginoch s vysokou mierou nezamestnanosti
Negatvne javy
Stle vysok odvodov zataenie podnikatelskej sfry
Nzka vymoitelnost prva
Nemern administratvna nrocnost podnikania
Nedostatok podpornch financnch zdrojov a neochota bnk na podporu malho a strednho podnikania
66. Co predchdza podnikaniu Povinn registrcia podnikatela
Registrcia na ivnostenskom rade pre FO aj PO
U prvnickch osb vyhotovenie spolocenskej zmluvy, alebo stanov a ich nsledn registrcia na obchodnom registri
Registrcia na Danovom rade
Registrcia zamestnancov v Socilnej poistovni, Zdravotnch poistovniach a radoch prce
Otvorenie podnikatelsk bankovho ctu
Podla charakteru podnikania shlas dalch orgnov
Spracovanie podnikatelskho zmeru
Zabezpecenie financnch prostriedkov
Technick a personlne zabezpecenie
67. 67 Pocet procedr potrebnch na zacatie podnikania
68. 68 Trvanie zaloenia spolocnosti
69. 69 Doing business 2007(hodnotenie Svetovou bankou) Hodnotenia 175 krajn
Poradie Slovenska
Vstup do podnikania 63
Vybavovanie licenci a povolen 47
Zamestnvanie 72
Registrovanie majetku 5
Prstup k financnm zdrojom 13
Ochrana investorov 118
Platenie odvodov a dan 113
Obchodovanie cez hranice 88
Vymhatelnost kontraktov 59
Vstup z podnikania 31
Celkov poraqdie 36
70. Zkony o pobyte na radochKarl Wagner : Murphyho zkony a radnci Homelessov zkon : Ak pjdete na rad preoblecen za bezdomovca, nevzbudte scit, ale odpor
Onassisov zkon : Ak pjdete na rad prezlecen za milionra, vzbudte zvist
Envyov domnienka : Zvist na rade je to ist co odpor
Usefulov zkon Ak pjdete na rad oblecen normlne, nikdo si vs nevimne
Snakov zkon Najvhodnejou variantou vstupu na rad je plazit sa s ponenm vrazom na tvri po bruchu a na chrbte niest velk balcky s velkmi drkami
Bribeov zkon Velkm drkom pre radnkov sa hovor mal pozornost
Sopov vysvetlivka - Malm darcekom pre radnkov sa hovor drzost
Cheekyov upresnenie Velk drzost
Zkon doc. Payolu Akmkolvek darcekom pre radnkov o ktorch sa dozvie tretia osoba, sa hovor korupcia
71. Administratvno prvne zabezpecenie podnikania Ohlasujce a povolujce opercie
Ohlasovacia povinnost voci D
Ohlasovacia povinnost voci NP, SP, ZP
Ohlasovacia povinnost voci miestnym orgnom
Prvne zabezpecenie
Poistenie podnikania
Dobre formulovan zmluvy
Povinn zabezpecenie ctovnej evidencie
U FO jednoduch ctovnctvo
U PO podvojn ctovnctvo
Povinnost predkladania tatistickch hlsen
Registrcia autorskch prv, ochrana vlastnctva
72. Rozdiely v cinnostiach vykonvanch podla stavu podnikania Zacnajce podnikanie
Rozpracovanie podnikatelskho zmeru
tok na trhov pozciu
Administratvno-organizacn budovanie
Vytvranie mena image, goodwill
Existujce podnikanie
Udranie trhu, prpadne expanzia
Budovanie a zdokonalovanie systmov riadenia, kvality ap.
Riadenie procesov inovci, uskutocnovanie zmien
Udranie podnikatelskho ducha
73. 73 Zkonnk prce Upravuje pracovnoprvne vztahy v svislosti so zamestnvanm fyzickch osb
Prva a povinnosti zamestnancov
Prva a povinnosti zamestnvatelov
Zkladn truktra ZP
Veobecn ustanovenia
Pracovn pomer
Pracovn cas a cas odpocinku
Mzda, priemern zrobok, nhrada mzdy a nhrada vdavkov
Prekky v prci
Ochrana prce
Podnikov socilna politika
Nhrada kody
Dohody o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru
Kolektvne pracovnoprvne vztahy
74. Kontroln otzky 5 Ktor zkladn prvne normy upravuj podnikanie na Slovensku ? Akm spsobom ?
Ak formy podnikania povoluj zkony ? Definujte ich zkladn atribty
Popte detailne procedurlny postup pri zakladan podnikania FO a PO
Popte princpy, ktor je potrebn zachovvat pri uzatvran pracovnoprvneho pomeru
Literatra :
Prslun zkony
A.Cestnej Poradce a podnikatel
J.Papula - Podnikanie
75. Slovensk danov sstava Priame dane
Dan z prjmu fyzickch a prvnickch osb
Miestne dane
Nepriame dane
Dan z pridanej hodnoty
Spotrebn dane
76. Dan z prjmov fyzickch osb Danov zklad
U zvislch osb je to scet prjmov mnus platby do fondov a nezdanitelnch poloiek
U osb podnikajcich je to rozdiel medzi prjmami a vdavkami mnus platby do fondov a dalie vdavky zo zkona,
Uplatnuj sa rovnak nezdaniteln poloky ako FO so zvislou cinnostou
Odpocet odpisov majetku potrebnho na podnikanie
Prjmy z kapitlovho majetku
Prjmy z prenjmu
Sadzba dane z prjmu
Jednotn pre fyzick aj prvnick osoby 19%
77. Dan z prjmov fyzickch osb Znenie zkladu dane
19,2 nsobok ivotnho minima na danovnka
19,2 nsobok ivotnho minima na manelku ak nem vlastn prjem ...
Platby do fondov
Danov bonus
4.800 Sk / dieta
78. Dan z prjmu prvnickch osb Danov zklad
Rozdiel medzi vnosmi a nkladmi upraven o odpoctateln a pripoctateln poloky
Danov vdavky definuje 19, negatvnym spsobom 21 a 23
Odpisy s definovan v 26-28
Hmotn veci s cenou vyou ako 30.000 S
Nehmotn veci s cenou vyou ako 50.000 Sk
Odpocet danovej straty definuje 30
Pocas najviac piatich za bezprostredne po sebe nasledujcich zdanovacch obdob
Sadzba dane
19%
79. Odpisy hmotnho investicnho majetku
80. 80 Dan z pridanej hodnoty Jednotn vo vke 19%
81. 81 Spotrebn dane Spotrebn dan z vna
Spotrebn dan z piva
Spotrebn dan z tabaku a tabakovch vrobkov
Spotrebn dan z liehu
Spotrebn dan z minerlnych olejov
82. 82 Ostatn dane Dan z nehnutelnost prjemcom s obce a mest, ktor aj stanovuj sadzbu dane
Dan z pozemkov
Dan zo stavieb
Dan z bytov a z nebytovch priestorov v bytovom dome
Dan z motorovch vozidiel prjemcom s VC, ktor aj stanovuj sadzbu dan
83. 83 Ostatn dane Miestne dane
Dan za pouvanie verejnho priestranstva
Dan za ubytovanie
Dan za psa
Dan za zbavn a hracie prstroje
Dan za predajn automaty
Dan za vjazd a zotrvanie motorovho vozidla v historickej casti mesta
Dan za jadrov zariadenia
84. 84 Danov prjmy ttneho rozpoctu
85. 85 Danov prjmy ttneho rozpoctu
86. Proces pribliovania sa stavu danovej sstavy v E DPH - zosladovanie zkladu dane, najm zhladiska definovanie toho, co m, aco nem podliehat dani zpridanej hodnoty. Druhm princpom je zjednocovanie sadzieb dane zpridanej hodnoty scielom ich zjednotenie do jednej zkladnej sadzby, ktor sa orientacne udva na rovni 15% - 19%. Pripta sa vak aj jedna znen sadzba vminimlnej hodnote 5% na tovary schvlen prslunou smernicou E. Zven sadzby nad roven zkladnej sadzby sa nepriptaj. Dleitou zlokou harmonizcie je vmena informci oposkytnutch zdanitelnch plneniach
87. Proces pribliovania sa stavu danovej sstavy v E Spotrebn dane prvm princpom je zjednotenie predmetu dane minerlne oleje, tabak, lieh, vno apivo, pricom vnimkou mu tvorit iba tie predmety, ktor nie s prekkou volnho obchodu alebo nevyaduj hranicn kontrolu. Druhm princpom s pravidl zdanovania vrobky podliehaj zdaneniu vokamihu ich vroby alebo dovozu, dan je vak splatn a po uvolnen pre konecn spotrebu. Tretm princpom s sadzby dane, ktor s urcen pre E ako minimlne.
88. Proces pribliovania sa stavu danovej sstavy v E Dane zprjmu prvnickch osb cielom je vytvorenie rovnakch podmienok pre spolocnosti fungujce vrmci nie azamedzit naruovanie pravidiel rovnosti vhospodrskej stai. K zkladnm princpom harmonizcie tejto dane patr zjednotenie zkladu dane (najm odpisov politika arozsah odpoctatelnch poloiek), odstrnenie dvojitho zdanenia a uplatnenie pecilneho tatusu eurpskej spolocnosti ) . Nepredpoklad sa vak zjednocovanie sadzby tchto dan.
Ostatn priame dane zatial nie s predmetom harmonizcie
90. 90 Koncepcia danovej reformy Dan z prjmu
Rovn dan pre vetky danov subjekty
Pre FO odpoctateln poloka na danovnka 80.832 Sk
Dan z majetku
Na hodnotovom princpe alt. Iba pozemkov
Upustenie dane z osobnch motorovch vozidiel
DPH
Iba jedna sadzba 19%
Dan z prevodu a prechodu nehnutelnost
Sadzba rovn 3%
Dan z darovania a z dedicstva - zruen
91. Desatoro danovch prikzan pre podnikatelov Ing. E.Burk danov poradca Dane a smrt s rovnak, ked prdu mus st
Vztah medzi daniarom a danovnkom nikdy neprerastie do vrcnej lsky
Ak plat ttu dane, vdy ho nekompromisne kontroluj , co si dostal za ne
Obcianskou povinnostou je platit minimlne dane, tt inak nie je donten kvalitne spravovat spolocnost
Pamtaj, e jedna prehrat bitka s danovm radom ete neznamen prehrat vojnu
S danovm kontrolrom rokuj vdy slune, ale nikdy sa neboj neshlasit ak cti neobjektivitu
V danovch zkoch nikdy nehladaj korektn ekonomick logiku a spravodlivost, lebo nacisto prde o nervy
92. Desatoro danovch prikzan pre podnikatelov Ing. E.Burk danov poradca V danovom styku vdy diskutuj, lebo len tak pome k skvalitneniu danovho prva
Nikdy nepredlo na kontrolu dan svoju ctovn evidenciu v stopercentnom poriadku
Ak na daniach nevie usporit, nechvl sa s tm, lebo si ubli. Nechvl sa vak ani danovmi spechmi
93. Zkony financnho raduKarl Wagner : Murphyho zkony a radnci Poachov zkon : Financn rad je jednm z mla miest, kde sa leglne kradne
Pilferov spresnenie : Neokrdaj vs vak radnci, ako tt
Mutualov vysvetlivka : tt to s vak radnci
Levyov varovanie : Ako nhodou neviete, ak s u ns vysok dane, tak to radej ani nechcite vediet
Wretchov zkon : Financn rad prostrednctvom tu zamestnanch radnkov dohliada na to, aby ste si za svoje poctivo zaroben peniaze mohli dopriat co najmenej
Exploitov dodatok : Za vae poctivo zaroben peniaze so toti bud uvat radnci
Nourishov odhalenie : Hoci sa to nezd, radnci s platen z vaich dan
Veneratov dodatok : Realita je vak tak, e si na rade pripadte ako niekdo, kdo je iven radnkmi a nie je zato vdacn
94. Kontroln otzky 6 Definujte danov zklady pre dan z prjmu fyzickch a prvnickch osb
Ak postup budete volit pri rozhodovan o tom, ci platit paulnu dan, alebo tandardn dan z prjmu FO
Popte truktru slovenskej danovej sstavy a princpy jednotlivch dan
Pote princpy danovej reformy
Odporcan literatra :
Danov zkony
95. Podnikatelsk zmer Podnikatelsk pln je komunikacn dokument
Podva jasn, pochopiteln opis prleitosti
Zabezpecuje presvedciv argumenty, ktor robia prleitost vierohodnou
Prleitost pre podnikatela systmovo si utriedit podmienky pre podnikanie, postupy a predpokladan efekty
Podkladov materil pre investora, banku na zklade ktorho sa rozhoduj o financovan alebo kapitlovom vstupe
Monitorovac materil pre sledovanie spenosti podniku
Knaggov derivt Murphyho zkona
Cm je pln zloitej a grandiznej, tm vciu m ancu, e skrachuje
96. 96 Co stoj na zaciatku podnikatelskho zmeru ? Npad
V com budem podnikat ?
Ak mm pre to spsobilosti ?
Ak s predpoklady, e mj npad bude zaujmav pre zkaznkov ?
Mm pre realizciu npadu potrebn znalosti a zdroje ?
97. Na ktor otzky by mal podnikatelsk pln odpovedat Ak itok bude mat realizcia podnikatelskho plnu pre zkaznka ?
Ak itok bude mat ten ktorho podnikatelskm plnom oslovujete (banka, investor, partner, sm sebe)
Ak rizik mu ohrozit realizciu podnikatelskho plnu a ako im budete predchdzat
98. 98 Dbajme na pecifik podnikatelskho zmeru Pred spracovanm odpovedzme na dve klcov otzky :
Kto je adrestom podnikatelskho plnu
Ak ocakvame reakcie adresta co od neho chceme ?
Adrest :
Investor do Vaej novej idei, alebo existujceho podnikania
Investor, ktor chce v podnik kpit
Zujemca o joint-venture
Obchodn partner
Dontor
Financn intitcia banka
Ak ide o investora sstredujeme sa na excelentn nvratnost pri minimlnom riziku
Ak chcete zskat peniaze na rast podniku muste sa sstredit na zvraznenie kvality manamentu a na preukzateln prleitosti
Nezamlcujte rizik, hovorte o ich riaden
99. Obsah podnikatelskho plnu Zhrnutie projektu (obsah sa prispsobuje adrestovi)
Strucn popis produktov a trhov
Klcov osobnosti podniku
Princpy podnikatelskho zmeru
Poiadavka na adresta (objem investci, ponuka predaja akci ai.)
Identifikcia firmy
Nzov firmy, adresa, ICO, DIC, rok zaloenia, prvna forma
Vybavenost kmenovm imanm
Kto s vlastnci firmy a management, ich schopnosti a praktick sksenosti (v prlohe ich profesijn ivotopisy)
Charakteristika stavu firmy (pocet zamestnancov, obrat, zisk, ap.- vber informci by mal byt relevantn celu podnikatelskho plnu)
100. Obsah podnikatelskho plnu 2 Popis predmetu podnikania, vrobkov a sluieb
Postavenie voci konkurencii, prednosti
Ocenenia produktov, firmy
Trh a konkurencia
Defincia scasnho trhu, postavenie na trhu
Zmer psobenia na trhu
Marketing
Ako s definovan zkaznci
Ak formy chcete pouit na ich zskanie
Akou formou budete predvat
Ak formy distribcie budete pouvat
Ako uvediete svoje produkty na novch trhoch
101. Obsah podnikatelskho plnu 3 Vrobn proces
Charakteristika pouvanch technolgi
Okruh dodvatelov a spsob prce s nimi
Dopady produkcie na ivotn prostredie
Vplyv realizcie podnikatelskho plnu na ivotn prostredie
Technicko organizacn pln
Postupn kroky pre uskutocnenie podnikatelskho plnu, vr. Casovho plnu
Nklady potrebn na uskutocnenie jednotlivch etp
Investicn
Jednorazov prevdzkov
Zodpovednost za realizciu jednotlivch etp
Zakladatelsk rozpocet
102. Obsah podnikatelskho plnu 4 Zakladatelsk rozpocet pre nov firmu
Potrebn obstarvacie prevdzkov vdavky
Zriadovacie poplatky
Potrebn prevdzkov vybavenie (telefn, kanc.potreby ap.)
Nklady na sprevdzkovanie prevdzkovch priestorov
Potrebn investcie do HIM a NHIM
Uvdzacie marketingov nklady
Potrebn prevdzkov prostriedky na plnovan produkciu do prvho inkasa
Predpokladan pohladvky do dosiahnutia nulovho bodu
Financn krytie jednotlivch druhov nkladov
Pln trieb a nkladov
103. 103 Obsah podnikatelskho plnu 5 Financn pln v rozsahu
Pln predaja
Vkazov zisku a strt,
Svahy
Vkazu CF
Rozdelenia zisku
Financnej analzy
v prpade histrie podniku retrospektvne daje za poslednch 3-5 rokov
Financn pln mus byt prehladn, konzistentn a presvedciv
Nesmie sa zabdat na prnosy vlastnkom, t.j. rast hodnoty firmy
104. 104 Princpy plnovania Rozpoctovanie
Plnovanie nkladov a vnosov podla plnovacch jednotiek
Organizacnch
Produkcnch (vrobky)
Procesnch
Clenenie nkladov alternatvne
Priame a nepriame (reijn) nklady
Fixn a variabiln
Nklady ovplyvnujce vku vdavkov a neovplyvnujce vku vdavkov
Nklady na zklade zmlv
Nklady na zklade rozhodnutia podnikatela
105. 105 Princpy plnovania Bilancovanie zosladuje potreby a zdroje
Bilancovanie aktv a pasv
Bilancovanie stlych aktv a dlhodobch pasv
Bilancovanie pracovnho kapitlu a prevdzkovch aktv
Kalkulovanie plnovanie nkladov na kalkulacn jednicu
Vrobok
Aktivitu
Organizacn jednotku
Matematick modelovanie
Verblne plnovanie pomocou scenrov
106. 106 Financn plnovanie Stanovenie vchodiskovch financnch kritri, najm
Rentability
Likvidity
Primeranej zadlenosti
Vchodiskom je pln predaja pln trieb
Stanovenie priamych nkladov na vrobu alebo obstaranie tovaru
Rozdiel je prspevok na krytie fixnch nkladov a zisku
Spracovanie rozpoctu reijnch nkladov
Posdenie dostatocnosti vytvranho zisku
107. 107 Financn plnovanie Stanovenie potrieb zdrojov na uskutocnenie podnikatelskho plnu
Potrebn zsoby
Rozpracovan vroba dan priebenou dobou vroby a organizovanm vrobnho procesu
Materilov (vrobn) zsoby
Zsoby hotovch vrobkov
Predpokladan doba splatnosti pohladvok
Porovnanie prevdzkovch aktv (zsob a pohladvok) s disponibilnmi zdrojmi (cist pracovn kapitl, zvzky z obchodnho styku, very)
Rieenie nesladu medzi potrebami a zdrojmi
108. 108 Svaha bilancia balance sheet Prierezov prehlad o stave majetku firmy a jeho kryt
Vchodiskov svaha pociatocn
Koncov svaha zverecn
Rozdiel medzi pociatocnou a koncovou vyjadruje pohyb majetku
109. 109 Svaha pre potreby financnho plnu Svaha poskytuje informcie o stavu majetku a jeho krytia ku konkrtnemu dtumu
Vo financnom plne m poskytnt informcie o dynamike vvoja bilnancnch poloiek
U firiem s histriou sa uvdzaj retro daje za 2-3 roky
U novch firiem sa zacna pociatocnou svahou vyjadrujcou stav majetku v okamihu zaloenia spolocnosti
Predikcia sa uvdza na dobu nvratnosti plnovanch investci, najmenej vak na 3 roky
110. 110 Vkaz ziskov a strt Prehlad o hospodren firmy zahrnujci shrn nkladov, vnosov a hospodrskeho vsledku
Vnosy s clenen :
Trby za tovar
Trby za vlastn vrobky a sluby
Zmena stavu vntropodnikovch zsob vlastnej vroby
Trby z predaja HIM a materilu
Nklady s clenen podla ich jednotlivch druhov :
Materilov nklady
Sluby
Osobn nklady
Odpisy
111. 111 Vkaz ziskov a strt vo financnom plne Poskytuje informcie o tvorbe zisku v dynamike
Spracovva sa tak, e vchodiskom je retrospektva tvorby zisku v podnikatelskom zmere minimlne 2-3 roky
Predikcia na obdobie v ktorom by mali byt splaten predpokladan investcie, minimlne vak na 3 roky
Formlne sa spracovva tak, aby daje v casovom horizonte boli lahko hodnotiteln casov osa horizontlna, stlpce obsahuj okrem dajov za roky, aj indexy
112. 112 Vkaz ziskov a strt Prevdzkov hospodrsky vsledok
Financn nklady a vnosy
Mimoriadne nklady a vnosy
Hospodrsky vsledok
113. 113 Vkaz o Cash flow nepriamou metdou Pociatocn stav financnho majetku
+/- Cash-Flow I ben penan toky =
Zisk po zdanen + Odpisy = prjmy vdavky
+/- Cash-Flow II zmeny v obenom majetku a krtkodobch zvzkoch =
+/- Zmena krtkodobch zvzkov
+/- zmena zsob
+/- zmena objemu pohladvok viazat na svahu
+/- Cash-Flow III zmeny z dlhodobch aktv a pasv =
+/- zmena fixnch aktv
+/- zmena dlhodobch verov
+/- zmena ostatnch vkladov a vplat
+/- Cash-Flow IV zmeny z financnch aktivt
+/- zmena krtkodobch verov
+ emisia castn
- vplata dividend
Konecn stav financnho majetku mus viazat na svahu
114. 114 ctovn retazec
115. 115 Vztahy vnosov a nkladov k bilancii Vnosy
Prrastok aktv
zvenie financnho majetku
zvenie pohladvok
Nklady
bytok aktv
Odpisy sa transformuj do oprvok znenie FA
Spotreba zo zsob znenie OA
hrada sluieb alebo miezd znenie fin.majetku
Zvenie pasv
Neuhradenie spotrebovanch nkladov zvenie zvzkov
Hospodrsky vsledok
Zvenie pasv
Nerozdelen zisk
Zvzok voci ttu (neuhraden dane z prjmu)
116. 116 Vztah zkladnch ctovnch vkazov
117. 117 Manarske ctovnctvo Odliuje sa od financnho ctovnctva tm, e za nositela nkladov nepovauje organizacn jednotku, ale proces a vrobok
Prvotn kritrium rozctovania nie je nkladov druh, ale nositel zdroj vzniku nkladu
Modern kalkulacn systmy preto pod kalkulciou metdou plnch vlastnch nkladov nepovauj VN zoskupen podla nkladovch druhov, ale procesov
Vroba
Vvoj
Marketing, atd.
118. 118 Ako vyuvaj manari ctovn vkazy Zkladn informcia o efektvnosti hospodrenia zisk
Casov rad dajov o majetku zo svahy dva obraz o hospodren s majetkom doplnuje sa financnou analzou
Vkaz CF
Obraz o disponibilnosti financnch zdrojov ako aj prehlad o ich pouit v danom obdob
Obraz o financnej hospodrskej politike
Obraz o truktre financnch zdrojov zskanch podnikom v danom obdob
Vetky daje s vchodiskom pre financn plnovanie
Samotn vkazy potrebuj byt doplnen prepoctovmi dajmi financnej analzy
119. Formt podnikatelskho plnu Formt mus byt lahko citateln jednoduch texty, prtaliv nadpisy, marginlie na citty, vhodn grafika
Nem sa pouvat mal psmo
Rozsah podnikatelskho plnu by nemal prekrocit 30 strn vrtane prloh
Treba sa vyhbat skratkm a pokial ich pouijeme je treba pri prvom pouit podat vysvetlenie
Pri vyuit analgi dbat na ich jasnost
Odborn terminolgia me byt pre autora samozrejmostou, ale citatel z inho odboru potrebuje vysvetlenie
121. 121 Prezentcia podnikatelskho zmeru Psomn prezentcia
Prehladne napsan, pouit typ a velkost psma, ktor je dobre citateln
Pouit decentn papier vrtane titulnho listu a vzby
Vhodn je aj cslovanie strn a jednotlivch kapitol
Koncipovanie dokumentu tak, aby bol lahko citateln
Ak sa mu pouit diagramy alebo obrzky je to pre citatela oivenm
Kontrolujte prieklepy, gramatick chyby, numerick chyby
Volte starostlivo odkazy na referencie, ktor s overiteln
Ak pouvate extern informcie, treba uviest ich zdroje
Ak sa pouij skratky, potom ich treba pri prvom pouit vysvetlit
Odborn terminolgia mus byt zrozumiteln
122. 122 Prezentcia podnikatelskho zmeru Osobn prezentcia
Dleit je decentn, a sebaist vystupovanie prezenttora
Prezentcia sa necta, ale suvernne a presvedcivo prezentuje
Prezentcia by mala byt dokumentovan potrebnmi a vhodnmi priesvitkami, alebo premietanm dt z dataprojektoru
Pokial nie je k dispozcii vizulna technika je potrebn pripravit podstatn grafick a tabelrne podklady tak, aby posluchci ich mali pred sebou
Na otzky je potrebn reagovat jasne, rozvne a vecne
Nie je vhodn vyhbat sa nrocnm a takm otzkam, najm tkajcim sa rizk a vierohodnosti zmeru
123. 123 Realizcia podnikatelskho zmeruZaloenie podnikatelskho subjektu Uzavretie spolocenskej zmluvy (u a.s. stanov) a je overenie notrskym radom
Splatenie zkladnho imania (pred podanm nvrh min. 30%, minimlne vak 100 tis.Sk u SRO). Zostatok do 5 rokov
Potvrdenie tch spoluzakladatelov, ktor s zakladatelmi alebo spolocnkmi inej spolocnosti o splnen zvzkov voci verejnm financim
Registrcia ivnosti na ivnostenskom rade
Registrcia prvnickho subjektu v obchodnom registri
Registrcia na danovom rade
Otvorenie podnikatelskho ctu
Prihlsenie zamestnancov na OUP, Soc.poistovni a zdravotnch poistovniach
124. 124 Realizcia podnikatelskho zmeruAdministratvno prvne zabezpecenie podnikania Zmluvy
Objednvky
Faktry danov doklady
prvne relevantn dokumentcia o obchodnch aktivitch
Zabezpecenia ctovnctva
Fyzick osoby v jednoduchom ctovnctve
Prvnick osoby v podvojnom ctovnctve
125. Cel ivot je o riaden rizk, nie o ich eliminovan W.Wriston, bv CEO Citicorp Riziko mono ignorovat
Casovo obmedzen rieenie, obvykle sti do katastrfy
Riziko mono eliminovat
Nklady s vysok, obvykle pohltia cel zisk
Riziko mono riadit
Uvedomel vypoctanie rizk
Identifikcia rizika kde sa me riziko vyskytnt
trukturovanie rizika ak rizik mu vzniknt
Vypoctanie rizika pravdepodobnostn metdy
Kontrola rizika a jeho limitovanie
126. S akmi rizikami mus podnikatel poctat pekulatvne rizik investovanie do prleitost
Cist riziko poiar, velk sdny proces, iveln pohromy ap.
Riziko dopytu
Riziko vstupov
Financn rizik
verov
Menov
Riziko likvidity
Platobn
Majetkov riziko
127. S akmi rizikami mus podnikatel poctat Rizik vyplvajce z financnej situcie dlnka
Doloen platobn neschopnost
Konkurz, vyrovnanie
Platobn nevla
Operacn riziko
Prvne riziko
Spojen so sdnym rieenm sporov
Spojen s nedodriavanm zkonov a predpisov
Politick riziko
Vojna, obcianske nepokoje
Administratvne zsahy ttu
Nedostatok meny, nestabilita meny - hyperinflcia
Export do verejnho sektoru niektorch ttov
Environmentlne riziko
128. Podnikanie, pri ktorom vychdzame iba zo zvislosti na cudzch zdrojoch je prvm rizikovm faktorom vzniku platobnej neschopnosti Platobn disciplna nie je plne predikovateln
Cena cudzch penaz je vysok je prnosn iba vtedy, ak n zisk tto cenu prekracuje
Vkyvy ako na strane dodvatelov ako aj odberatelov s vysok
Podnikatelsk prostredie sa rchlo men a znevhodnuje cudzie zdroj
Cudzie zdroje s najvcm rizikom v turbulentnom podnikatelskom prostred
129. Platobn neschopnost mora podnikatelov Prciny :
Vntorn
Nerepektovanie zlatho bilancnho pravidla
Nerepektovanie celn investovania a vynakladania nkladov
Precenenie podnikatelskch monost
Podcenenie zloitosti obchodnch cinnost
Nedostatky v procesoch riadenia pohladvok
Vonkajie
Nzka vymoitelnost prva
Znehodnocovanie meny
Obchodn krza odberatelov, dlnkov
130. 130 S cm mus slovensk podnikatel poctat v svislosti s pohladvkami Danov zkony postihuj veritela a nie dlnka
Prvny systm nadra tie dlnkovi a nie veritelovi
Necinnost uplatnovania Trestnho zkona pri pokodzovan prv veritela
Nzka vymoitelnost prva
Vymhanie pohladvky veritelom je drah zleitost a dlhodob
Mimosdne vyrovnanie je nerovnocenn a pre veritela nevhodn
131. 131 Hromadn platobn neschopnost je kritick miesto hospodrskeho rastu Kad dl kadmu
Nedodriavanie zvzkov sa nepocituje ako etick problm
Brzdia sa financn toky a chbaj relne peniaze
Rastie zataenost financnmi nkladmi
V dsledku poruchy financnch tokov viaznu toky materilne
Rastie mnostvo sdnych sporov sdy s zahlten, kles autorita prva
Narast riziko hospodrskych kolapsov
132. 132 Ako sa na vysokom objeme pohladvok podiela slovensk prvny systm ? Vymoitelnost prva veritela je nzka
Sdy s pretaen a mlo vkonn
Dokazovanie pokodenia prv veritela je obtiane
Danov zkony postihuj veritela a nie dlnka
Odpis pohladvok
Nejednotn vklad predpisov o pohladvkach
Pojem pohladvky nie je v naej legislatve jednoznacne upraven
Nie je dodriavan rovnost medzi dlnkmi ani veritelmi
133. 133 Ako sa na vzniku pohladvky podiela podnikatelsk sfra Nesprvny odhad podnikatelskch monost v zvislosti na kapitle
Podcenenie zloitosti obchodnch cinnost
Nedostatocn pozornost prevencii vzniku
Nedostatky v procesoch riadenia pohladvok
134. Ako predchdzat platobnej neschopnosti Pozornost prevencii
Analyzovat ak s kapitlov monosti podnikatela
Prpravn fza preventvnych opatren v oblasti obchodu
Marketingov rozboru trhu
Zvyklosti platobnch podmienok
Spsob a metdy prce konkurencie s platobnmi podmienkami
Metdy pouvan pri vymhan pohladvok a ich efektvnost
Prvne prostredie trhu
Disciplna, atd.
Prprava obchodnch prpadov
Analza obchodnch partnerov
Zaistovanie vzniku pohladvok v zmluvch
Sprvne procesn postupy v podniku
135. 135 Dkladn prprava zmluvy najcinnejia prevencia Kpnou zmluvou sa predvajci zavzuje kupujcemu dodat hnuteln vec a previest na neho vlastncke prva
Kupujci sa zavzuje zaplatit kpnu cenu
Kpna zmluva mus obsahovat tak ustanovenia, ktor jednoznacne definuj zvzky predvajceho aj kupujceho
Ustanovenia by mali byt natolko preczne, aby umonili prpadn vymhanie nesplnench povinnost bez podstatnch komplikci
136. Prevencia vzniku zlch pohladvok konkrtnych obchodnch prpadov Kvalita uzatvranch obchodnch zmlv
Obchodn zkonnk
Obciansky zkonnk
Medzinrodn tandardy Incoterms
Medzinrodn obchodn a financn prvo
Presn definovanie platobnch podmienok
Ich relne stanovenie podla financnch monost firmy
Kurzov zaistenie
Inflacn doloka
Sprvna volba zaistovacch nstrojov
Preczna pozornost vetkm formlnym nleitostiam obchodnch prpadov (zmluvy, dodacie dokumenty ,faktry ap.)
137. 137 Analza obchodnch partnerov Kapitlov sila spolocnosti
Hospodrske vsledky, bilancia
Kancelrske a bankov informcie
Informcie o hospodrskej situcii z najrznejch zdrojov
Informcie o chovan obchodnho partnera vo vztahoch k naej firme (platobn disciplna, objemy obchodu ap.)
138. 138 Kpna zmluva Presn identifikcia zmluvnch strn
Definovanie predmetu zmluvy
Stanovenie ceny plnenia zmluvy cena by mala byt jednoznacne definovan cenovou aj dodacou paritou
Obchodn podmienky
Termn , spsob a miesto dodania
Balenie
Spsob a termn platby
Sankcie za poruenie obchodnch podmienok atd.
Technick podmienky
139. 139 Kpna zmluva Spsob rieenia sporov
Spolocn ustanovenia cinnost a platnost zmluvy, spsob jej vypovedania, prpadn sankcie,
Podpisy zodpovednch zstupcov zmluvnch strn
140. Ak nstroje pre zaistenie platieb Platba vopred
Hladk platba
Zmenka
Aval zmenky
Platobn bankov zruka
Neodvolateln akreditv
Zlon prvo
Faktoring
Notrska zpisnica o uznan zvzku
141. 141 Uspokojenie pohladvky Ak je inkaso, je vetko v poriadku, ale
Problmy vznikn pri neplnej platbe a
Ak nie je inkaso v stanovenom termne, je nutn realizovat presne stanoven postupy
Preverit telefonicky alebo osobne pred termnom splatnosti dvody neuhradenia a termn nhradnho plnenia
Vykonat osobn nvtevu a zosilnit morlny ntlak, dohodnt platobn kalendr, prpadne podpsat notrske zpisnicu
Skompletovat dokumentciu pohladvky na vymhanie
Pristpit k vyuitiu zaistovacch nstrojov, ak s
142. 142 Uspokojenie pohladvky Zodpovednost za uskutocnenie pohladvky by mala byt vdy na obchodnkovi obchod je ukoncen a jeho zaplatenm
Treba hladat vetky monosti mimosdneho uspokojenia. Cesta prostrednctvom sdu je tou najzloitejou, najdrahou a najdlhou cestou vymhania
143. Kontroln otzky 7 Akm m vznam podnikatelsk zmer pre podnikatela
Ak m byt truktra podnikatelskho zmeru?
Princpy tvorby a prezentcie podnikatelskho zmeru
Co je to risk management ? Ako pracovat s rizikami?
Co je platobn neschopnost ? Ak s cesty jej predchdzaniu?
Ak zsady dodriavame pri uzatvran zmlv ?
Odporcan literatra:
Cestnej : Poradce a podnikatel;
Fotr J : Podnikatelsk pln a investicn rozhodovn;
J.Vejdelek : Jak zaloit anebo prevzt podnik
J.Borovsk Platobn neschopnost vznik, svislosti, rieenia
Obchodn zkonnk
144. Monosti zskavania financnch zdrojov Vlastn prostriedky
Idelne a zroven aspon z casti
Velmi zriedkav
Bez ich existencie sa prakticky ned zskat extern zdroj
ver
Nevyhnutnost garanci
Venture kapitl
Tich spolocnk
Kapitlov trh vypsanie emisie akci (iba a.s.)
Strategick partner
Joint venture
Leasing
145. Kritri rozhodovania o cudzch financnch zdrojoch Primrnym kritriom je efektvnost zskanch financnch zdrojov meran schopnostou vytvorit zdroje na vrtenie cudzch zdrojov
Cena zskanch zdrojov hodnoten vak aj s prihliadnutm na danov vhody
146. Poiadavky pri zskavan cudzch zdrojov Ten kto dva/vklad peniaze do podnikania, chce mat jednak garancie, e o ne neprde a cm je vyie riziko chce mat vy vnos
Sksenosti, referencie, meno , znmosti
Schopnost preukzat ivotaschopnost zmeru
Ochota vzdat sa vlastnej nezvislosti
Vlastnk financnch prostriedkov chce mat nad ich pouitm kontrolu
Cm vyia miera rizika, tm vyia miera kontroly
147. 147 Bankov very Prvorad s garancie
Nehnutelnm majetkom
Hnutelnm majetkom
Zmenkami
Cziou pohladvok
Rucenm tretou stranou
Deponovanm financnm rucenm
Dveryhodnostou podnikatela
Dokladovanie investicnho zmeru
Referencia doterajieho podnikania doloen
Rocnmi ctovnmi vkazmi
Referenciou platobnho styku prostrednctvom danej banky
Referenciou cerpania a splcania doterajch verov
148. 148 Nie kad podnikanie je pre banky v kurze(Trend 9.septembra 2004) Cast rizika mus znat podnikatel sm (poiadavka bnk je minimlne 30%)
Najvcou slabinou je nedostatocne rozpracovan podnikatelsk pln
Nerelnost podnikatelskho zmeru prestrelenie vnosov a podhodnotenie nkladov
Podnikatelom chba dlhodob plnovanie
Nerepektovanie rizk
Odborn spsobilost a kvalifikcia podnikatela
Referencie z vlastnho podnikania
Nie kad odvetvie je pre banku zaujmav
149. 149 Bankov very verov zmluva
Jednorazov poplatky
rokov sadzby
Lehota splatnosti a spsob splcania veru
150. iadost o ver Nzov veru, obsah projektu a identifikacn daje o firme iadatela
Charakteristika podniku a druh pouvanho ctovnctva
Charakteristika projektu, jeho alokcia
Vdavky na realizciu projektu a jeho financovanie
Zaistenie veru hnutelnm a nehnutelnm majetkom, prpadne inm spsobom
Zpis do knihy nehnutelnost
Zpis do zruk hnutelnm majetkom veden notrskou komorou
Rucenie tretej osoby
Czia pohladvok
151. iadost o ver Dalia podnikatelsk cinnost podnikatela a majetkov podiely na nej
Prehlsenie iadatela o pravdivosti nedoloench dajov
Tabulky o ekonomike podniku a projektu podla individulnych podmienok banky
152. Prlohy iadosti o ver Vpis z obchodnho registra, ivnostensk list, vpis z registra trestov
Vpis listu vlastnctva, sdne znaleck posudky, in very, kpne, darovacie zmluvy ap.
Danov priznanie, resp. ctovn uzvierka za posledn 2 roky
Zmluvy o budcich zmluvch, objednvky, resp. prsluby objednvok , psomn zvzn prslub dotcie z inch zdrojov
153. Rizikov venture kapitl Pvodn vznam pojmu znamenal dlhodob investcie do rizikovch podnikov, ktor nie s obchodovan na kapitlovom trhu
V scasnosti :
Forma investovanie do zkladnho kapitlu s cielom ovplyvnit rast hodnoty firmy a nsledne predaj svojho podielu s vysokm vnosom
Klcovmi nie s zruky firmy, ale prtaliv a realizovateln podnikatelsk zmer a manament firmy
Typy venture kapitlu
Predtartovn financovanie seed capital
tartovn financovanie start-up capital
154. Rizikov venture kapitl Riadenie rizika spolocnost VK
cast v riaden spolocnost v strategickch a citlivch oblastiach
Poskytovanie a preberanie verov a garanci
Predaj majetku
Nkup financnch investci rozhodujcich FA
Diverzifikcia portflia
Rozloenie aktivt VK do viacerch firiem
Ak jeden z piatich dosiahne mimoriadny zisk, vykryje prpadn straty z ostatnch aktivt
155. Rizikov venture kapitl Early stage development capital
Rozvojov financovanie expansion capital
Zchrann financovanie rescue capital
Nhradn financovanie debt replacement capital
Financovanie akvizcie acquisition capital
Transaction capital MBO,MBI, LBO, BIMBO
157. Ocakvan vnosy Seed capital a 100%
Start-up 35 50%
Early stage development cap. 30%
Expansion capital 25%
Transaction capital 20-25%
158. Faktory, ktor zohladnuj spolocnosti rizikovho /venture) kapitlu Vedce schopnosti hlavn podnikatela
Vedce a riadiace schopnosti manarskeho teamu
Uznan odvetvov kvalifikcia manarskeho team
Predchdzajce aktivity hlavnho podnikatela
Predchdzajce aktivity manarskeho teamu
Udran podiel na trhu
Schopnosti teamu v oblasti marketingu a predaja
Schopnosti teamu v organizacnej a administratvnej oblasti
Schopnosti vytait peniaze z realizovanej investcie
Miera znalosti a chpania trhu
Predpokladan miera nvratnosti investcie
Cas potrebn na dosiahnutie ronovneho bodu
159. Faktory, ktor zohladnuj spolocnosti rizikovho /venture) kapitlu 13. Schopnosti teamu vo financnej a ctovnej oblasti
14. Schopnosti vytvorit prekky zabranujce ostatnm dostat sa na trh
15. Fungovanie podniku v podmienkach financnch obmedzen
16. Schopnosti teamu v oblasti prevdzky
17. Jedinecnost produktu
Miera rastu a prtalivost trhu
Miera u etablovanho trhu
Cas potrebn na splatenie investci
Schopnost ovplyvnit povahu podnikania
Vznam nejasnch predpokladov, z ktorch sa vychdza v podnikan
V ktorej etape rozvoja podniku je potrebn realizovat investcie
Jednoduchost alebo nrocnost vstupu na trh
160. Faktory, ktor zohladnuj spolocnosti rizikovho /venture) kapitlu Sila dodvatelov a distribtorov
Lokalita podniku
Ako dan podnik a produkt zapad do investicnho portflia investora
Prognzovan velkost trhu
Citlivost voci hospodrskym cyklom
Schopnost vytvorit alianciu
Pocet a povaha spoluinvestorov
Seznnost trhu vrobkov
Velkost a monosti neskorch kl financovania
Lokalita podniku voci fondu
Makroekonomick prostredie
161. 161 Podporn programy pre SME NADSME
Grantov schmy podpory podnikatelov
Podpora nkupu inovatvnych technolgi
Podpora cestovnho ruchu
Rozvoj priemyslu
Podpora malch inovatvnych podnikatelov
Podpora rozvoja novch a existujcich podnikov a sluieb (trukturlne fondy
Poradensk a vzdelvacie programy pre podnikatelov
verov a pickov programy
Mikropickov program
Pdprogram zrodkovho kapitlu
Podporn verov program
162. 162 Podporn programy pre SME Slovensk zrucn a rozvojov banka
Zrucn programy
Prspevkov programy
Podpora cestovnho ruchu (docasne zastaven)
Podpora rozvoja spracovania a vyuvania drevnej suroviny (docasne zastaven)
Podpora zacnajcich malch podnikatelov TART skoncil v roku 2004
Grantov schma podpory konkurencieschopnosti docasne zastaven)
Rozvoj kombinovanej dopravy
verov programy
Rozvoj MSP (max. 250 tis.EUR)
163. 163 Podporn programy pre SME Regionlne a poradensk informacn centr
verov programy na podporu MSP s podporou E (sprostredkovanie SZRB)
Mikropickov program (do 1 mil.Sk) spoluprca s NARMSP
MH SR
Program podpory medzinrodnej koopercie (vstavy)
Podpora spor energie a vyuitia obnovitelnch energetickch zdrojov (vykonvatel je Slovensk energetick agentra)
164. Kontroln otzky 8 Ak existuj monosti financovanie podnikania a ak s ich vhody alebo nevhody ?
Co je rizikov kapitl a ak sleduje kritri ?
Ak s princpy bankovch verov; jednotliv druhy verov; spsob ich zaistovania a poiadavky na podnikatelov
Odporcan literatra :
A.Cestnej Poradce a podnikatel
I.Dvork P.Prochzka Rizikov rozvojov kapitl, Managemetn press 1998
V.Polidar Management verovch obchod bank; HN 1991
Borovsk Dobruck : Prrucka podnikania malho a strednho podnikatela
165. Podstata kalkulci Otvoren informacn systm, ktor zahrna stanovenie alebo zistenie nkladov, zisku a ceny, vztahujce sa na urcen jednotku vkonu
Kalkulovanie je cinnost umonujca zistit plnovan alebo skutocn nklady na kalkulacn jednicu
Kalkulcia je vsledkom kalkulovania, ktor vyjadruje vku nkladov podla rmcovo urcenej truktry kalkulacnho vzorca
166. Kalkulcie ich vznam Kalkulcia je zkladn nstroj pre riadenie nkladov
Kalkulcia je rozvrh potreby nkladov vo vztahu ku kalkulacnej jednici, t.j. Na vrobok, na proces, na organizacn jednotku
Kalkulcie, pokial ich pouvame na efektvne riadenie nkladov by mali maximlne vyjadrovat ich priamy vztah k prslunej jednici co najviac sa vyhbat hromadeniu nkladov do oblasti nepriamych nkladov (ri)
Vypovedacia schopnost kalkulcie je dan schopnostou ctovnctva rozvrhovat nklady adresne k ich zdroju vzniku ABC metda
167. Vymedzenie funkci a obsahu kalkulci Predben kalkulcia
Ak nklady s plnovan na vrobok (zkazku)
Ak podiel mus vrobok priemerne prispiet ku krytiu fixnch nkladov a zisku
Ak je ben kalkulacn vpocet cien v danom odvetv a danom trhu
Ak prspevok na hradu prina vrobok absoltne vo vztahu k vchodiskovej velicine vkonu
Ak spora casu, resp. Materilu by bola potrebn, aby sa u vrobku, ktor nepokrva pln nklady a zisk, dosiahlo ich pln krytie
Plnov kalkulcia
Vychdza z normovch dajov plnovch nkladov
Operatvna kalkulcia
Zistenie krtkodobho vplyvu na plnovan hospodrsky vsledok ako dsledok psobenia operatvnych zmien a odchlok
Vsledn kalkulcia
Ak nklady boli spotrebovan na vrobok (zkazku)
Ak vznikla odchlka voci plnovej kalkulcii, jej dvody
Vztiahnutie zodpovednosti za vzniknut odchylku
168. Riadenie podla odchlok Analza odchlok je zkladnm nstrojom pre plnovit riadenie
Pomocou tejto analzy jednak overujeme kvalitu plnu a neustle ho zdokonalujeme, jednak skmame prciny odchlenia sa skutocnosti od plnu s cielom realizovania optimlnej sptnej vzby pre riadenie
Analza odchlok mus byt aktulna a sprvna
169. Riadenie podla odchlok
Chyby v plnovan
Nesprvne vchodiskov daje
Nesprvny odhad vvoj
Kvantitatvne odchlky
Odchlka v spotrebe materilu alebo prce
Odchlka v predaji
Cenov odchlky
170. Kalkulcia podla plnch vlastnch nkladov Priame vrobn nklady
Priame materilov nklady
Priame osobn nklady
Ostatn priame nklady
Technologick vrobn ria
Veobecn vrobn ria
Nklady na vskum a vvoj
Zsobovacia ria
Priame marketingov nklady
Marketingov ria
Sprvna ria
171. Rozvrhovanie nepriamych nkladov Nepriame nklady je potrebn co najobjektvnejie vztiahnut k tm druhom priamych nkladov ktorm v rozhodujcej miere slia rozvrhov zkladna
Naprklad :
Priama technologick ria me byt rozvrhovan na priame osobn nklady alebo na priame nklady celkom
Veobecn vrobn ria m vztah prevne na priame osobn nklady
Zsobovacie ria by mala byt rozvrhovan na priame materilne nklady
Sprvna ria me byt rozvrhovan na celkov vrobn nklady
Marketingov ria me byt rozvrhovan na celkov vrobn nklady
172. Kalkulacn metda neplnch nkladov(pomocou prspevku na hradu) Presne kalkulujeme priame nkladu
Rozdiel medzi priamymi nkladmi a cenou je
prspevok na krytie fixnch nkladov a zisku
Prspevok na hradu je vchodiskom pre plnovanie rmca cerpania reijnch nkladov
173. 173 Informcie potrebn na udranie konkurencieschopnosti a pozcie firmy. AKTIVITY - Ktor aktivity naej organizcie nepridvaj produktu hodnotu? Ak s nklady vyvolan tmito aktivitami?
PRODUKTY - Ak s skutocn nklady na dan produkt alebo aktivitu? Ak cenu m mat produkt? Ktor produkty nm skutocne prinaj zisk?
KLIENTI - Ktor klienti s pre ns ziskov a preco? Ktor distribucn kanly mme pouvat?
PROCESY - Kde a ako mono vnaej organizcii znit nklady? Ak ukazovatele mme pouit na meranie vkonnosti jednotlivch procesov? V rmci tchto oblast doke metda ABC poskytovat detailn informcie o presnch nkladoch cinnost a procesov, nklady na zskanie a udranie zkaznkov a distribucnch ciest a vyhodnotenie ich ziskovost z identifikciou stratovch pricom s k dispozici podrobn informcie o prcinch stratovosti.
.
V oblasti aktivt a procesov ABC systematicky identifikuje identifikuje neefektvne cinnosti a procesy pricom tie identifikuje a vycsli prciny neefektvnosti cinnost a procesov:
Zamestnanci
Nzka motivcia a neplnenie cielov
Nesprvna organizcia cinnost
Nevyuvanie synergickch efektov
Nedostatocn znalosti a nzka flexibilita zamestnancov
Procedry, technolgie
Vykonvanie cinnost bez pridanej hodnoty
Nedostatocn plnovanie vroby a drby
Plytvanie energiou, zdrojmi a casom
Nedostatocn automatizcia
Nedostatocn rozvoj
technolgi, procedr a know-how
... mnoh in Nevyuit kapacita
Nedostatok zkaziek
Nesprvne plnovanie
Neproduktvna vroba
Nedostatok surovn
Nefunkcnost linky
Neplnovan drba
Plnovan drba
Zmena sortimentu
Nzka kvalita
Vysok kvalita
Vysok objem odpadu
Drah vstupy
Vysok priame nklady
Vysok nklady na styk s dodvatelmi
Neefektvne procesy
vrobn a podporn
Skreslen kalkulcia
Reijn nklady
Rozpracovan vroba Zskanie zkaznka
Nkladn komunikcia, propagcia
Drah sluobn cesty
Vysok vstupn poplatky
Udranie zkaznka a pecilne vhody
Mal objemy zkaziek
pecifick poiadavky na prepravu
pecifick poiadavky na kvalitu a cas dodvky potreba drat dodatocn zsoby
Zmeny v objednvkach
Cast reklamcie a servisn zsahy
Nevhodn bonusy a skont
Platobn disciplna
Vysok pohladvky
Distribcia
Neefektvne distribucn kanly
Komplikovan a zdlhav objednvanie
Vela sprostredkovatelov
Optimalizcia cinnost a procesov Optimalizcia truktry produktov a dodvatelov Optimalizcia truktry zkaznkov a distribucnch kanlov
V rmci tchto oblast doke metda ABC poskytovat detailn informcie o presnch nkladoch cinnost a procesov, nklady na zskanie a udranie zkaznkov a distribucnch ciest a vyhodnotenie ich ziskovost z identifikciou stratovch pricom s k dispozici podrobn informcie o prcinch stratovosti.
.
V oblasti aktivt a procesov ABC systematicky identifikuje identifikuje neefektvne cinnosti a procesy pricom tie identifikuje a vycsli prciny neefektvnosti cinnost a procesov:
Zamestnanci
Nzka motivcia a neplnenie cielov
Nesprvna organizcia cinnost
Nevyuvanie synergickch efektov
Nedostatocn znalosti a nzka flexibilita zamestnancov
Procedry, technolgie
Vykonvanie cinnost bez pridanej hodnoty
Nedostatocn plnovanie vroby a drby
Plytvanie energiou, zdrojmi a casom
Nedostatocn automatizcia
Nedostatocn rozvoj
technolgi, procedr a know-how
... mnoh in Nevyuit kapacita
Nedostatok zkaziek
Nesprvne plnovanie
Neproduktvna vroba
Nedostatok surovn
Nefunkcnost linky
Neplnovan drba
Plnovan drba
Zmena sortimentu
Nzka kvalita
Vysok kvalita
Vysok objem odpadu
Drah vstupy
Vysok priame nklady
Vysok nklady na styk s dodvatelmi
Neefektvne procesy
vrobn a podporn
Skreslen kalkulcia
Reijn nklady
Rozpracovan vroba Zskanie zkaznka
Nkladn komunikcia, propagcia
Drah sluobn cesty
Vysok vstupn poplatky
Udranie zkaznka a pecilne vhody
Mal objemy zkaziek
pecifick poiadavky na prepravu
pecifick poiadavky na kvalitu a cas dodvky potreba drat dodatocn zsoby
Zmeny v objednvkach
Cast reklamcie a servisn zsahy
Nevhodn bonusy a skont
Platobn disciplna
Vysok pohladvky
Distribcia
Neefektvne distribucn kanly
Komplikovan a zdlhav objednvanie
Vela sprostredkovatelov
Optimalizcia cinnost a procesov Optimalizcia truktry produktov a dodvatelov Optimalizcia truktry zkaznkov a distribucnch kanlov
174. 174 Mus sa zmenit pohlad na firmu z klasickho... Spolocnost je z pohladu nkladov castokrt chpan ako aksi cierna kocka do ktorej vstupuj rzne zdroje- pracovn sila, investicn majetok, technolgie alebo informcie, ktor s vo vntri organizcie premienan na vstupy podla zamerania spolocnosti- produkty alebo sluby predvanie zkaznkom cez rzne distribucn cesty.
Preco cierna kocka - Tento prstup vznik z dvodu nepresnch informci informci o tokoch nkladov vo vntri organizcie- pouvan systm (vcinou analytick ctovnctvo) neposkytuje podrobn informcie o mieste spotreby nkladov.
Z tohto dvodu je problematika delenia nkladov je pre cely zjednoduovania realizovan na spsob Vetko vetkm rovnm dielom Spolocnost je z pohladu nkladov castokrt chpan ako aksi cierna kocka do ktorej vstupuj rzne zdroje- pracovn sila, investicn majetok, technolgie alebo informcie, ktor s vo vntri organizcie premienan na vstupy podla zamerania spolocnosti- produkty alebo sluby predvanie zkaznkom cez rzne distribucn cesty.
Preco cierna kocka - Tento prstup vznik z dvodu nepresnch informci informci o tokoch nkladov vo vntri organizcie- pouvan systm (vcinou analytick ctovnctvo) neposkytuje podrobn informcie o mieste spotreby nkladov.
Z tohto dvodu je problematika delenia nkladov je pre cely zjednoduovania realizovan na spsob Vetko vetkm rovnm dielom
175. 175 ...podla princpu vetko vetkm rovnm dielom... Pri takomto pohlade sa ignoruje fakt e v organizci existuje mnostvo rznych prevdzok s rznou prevdzkovou nrocnostou a vyrbaj sa produkty alebo poskytuj slby vyuivajce viacer podnikov zdroje v rozlicnej miere.
Podnikov zdroje s priradovan na jednotliv prevdzky na zklade jednoduchho klca (vacinou rovnomern rozdelenie) co znemonuje analzu efektvnosti prevdzky jednotlivch stredsk a zkresluje daje potrebn pre odmenovanie a operatvne a strategck rozhodnutia. Toto casto vystuje do demotivcie zamestnancov a ich nezujem na zlepovan a zefektvnovan
Kede nie je mon vycslit presn nklady na jednotliv prevdzky a produkty je znen monost ich analzy a identifikovania prcin vnziku nkladov- co je zkladn predpoklad pre ich zniovanie.
Pri takomto pohlade sa ignoruje fakt e v organizci existuje mnostvo rznych prevdzok s rznou prevdzkovou nrocnostou a vyrbaj sa produkty alebo poskytuj slby vyuivajce viacer podnikov zdroje v rozlicnej miere.
Podnikov zdroje s priradovan na jednotliv prevdzky na zklade jednoduchho klca (vacinou rovnomern rozdelenie) co znemonuje analzu efektvnosti prevdzky jednotlivch stredsk a zkresluje daje potrebn pre odmenovanie a operatvne a strategck rozhodnutia. Toto casto vystuje do demotivcie zamestnancov a ich nezujem na zlepovan a zefektvnovan
Kede nie je mon vycslit presn nklady na jednotliv prevdzky a produkty je znen monost ich analzy a identifikovania prcin vnziku nkladov- co je zkladn predpoklad pre ich zniovanie.
176. 176 ...na vnmanie spolocnosti ako komplexu cinnost a procesov. Namiesto toho je potrebn prijat modern pohlad, ktor chpe organizciu ako komplex procesov v rmci ktorch prebiehaj aktivity a cinnosti.
Tento pohlad je logick prve z toho dvodu e s to aktivity, ktror s zodpovedn za vznik nepriamych nkladov a preto je potrebn sa na ne orientovat pri analze internho prostredia spolocnosti.
Aktivity s vykonvan na konkrtnych prevdzkach konkrtnymi zamestnancami alebo zariadeniami a preto je mon ich adresn a presn alokovat a vyhodnocovat, co vytvra priestor pre presn stanovenie kritri na odmenovanie, podporuje staivost a napomha vytvrat tvoriv prostredie so zameranm na zlepovacie nvrhy vychdzajce z vntra organizcie.
Vetky aktivity v spolocnosti s vykonvane s urcitm cielom ktor svis s cielom fungovania spolocnosti. Niektor aktivity a procesy s vykonvan na podporu inch vo vntri organizcie (podporn- kontrola, vroba energie...), in smeruj ku konkrtnemu vsledku- vstupu- ktorm me byt vyroben produkt alebo poskytnut sluba pricom dokeme presne urcit, ktor aktivity sa podielaj na tvorbe konkrtneho vsledku.
Namiesto toho je potrebn prijat modern pohlad, ktor chpe organizciu ako komplex procesov v rmci ktorch prebiehaj aktivity a cinnosti.
Tento pohlad je logick prve z toho dvodu e s to aktivity, ktror s zodpovedn za vznik nepriamych nkladov a preto je potrebn sa na ne orientovat pri analze internho prostredia spolocnosti.
Aktivity s vykonvan na konkrtnych prevdzkach konkrtnymi zamestnancami alebo zariadeniami a preto je mon ich adresn a presn alokovat a vyhodnocovat, co vytvra priestor pre presn stanovenie kritri na odmenovanie, podporuje staivost a napomha vytvrat tvoriv prostredie so zameranm na zlepovacie nvrhy vychdzajce z vntra organizcie.
Vetky aktivity v spolocnosti s vykonvane s urcitm cielom ktor svis s cielom fungovania spolocnosti. Niektor aktivity a procesy s vykonvan na podporu inch vo vntri organizcie (podporn- kontrola, vroba energie...), in smeruj ku konkrtnemu vsledku- vstupu- ktorm me byt vyroben produkt alebo poskytnut sluba pricom dokeme presne urcit, ktor aktivity sa podielaj na tvorbe konkrtneho vsledku.
177. 177 Metda ABC je manarsky pohlad na nklady, ktor zistuje a hodnot skutocn prciny ich vzniku a identifikuje vntorn rezervy v oblasti nkladov a vkonnosti.
Metda ABC umonuje presn meranie
nkladov, efektvnosti a pridanej hodnoty
AKTIVT A PROCESOV
a nkladov a ziskovosti
PRODUKTOV
ZKAZNKOV
DODVATELOV
DISTRIBUCNYCH KANLOV
Snahou ABC je prevod vetkch nkladov do podoby priamych nkladov
Co je Activity-Based Costing Co je to vlastne ABC- zjednoduene by sa dalo povedat e metda ABC je manarsky pohlad na nklady, ktor zistuje a hodnot skutocn prciny ich vzniku a je zameran na identifikciu vntornch rezerv v oblasti nkladov a vkonnosti
Co je to vlastne ABC- zjednoduene by sa dalo povedat e metda ABC je manarsky pohlad na nklady, ktor zistuje a hodnot skutocn prciny ich vzniku a je zameran na identifikciu vntornch rezerv v oblasti nkladov a vkonnosti
178. 178 Podstata metdy ABC Podstatu ABC meme najlepie pochopit na zklade porovnania s klasickou kalkulciou nkladovch objektov (produkty, zkaznci, prevdzky- vetko to na vytvorenie, chod alebo udranie coho sa vynakladaj nklady).
Pri tejto sa priame zdroje (nklady) priraduj priamo pricom s zvyovan o nepriame ktor sa alokuj vo forme vrobnej, zsobovacej, sprvnej alebo inej rie (skupiny nkladov, ktor zahrnaj rzne cty podla ctovnch predpisov) na zklade rovnomernho rozdelenia (naprklad objemu predaja...) co v konecnom dsledku spsobuje nespravodliv zataovanie nkladovch objektov (produktov) nkladmi ktor neboli vynaloen na ich vytvorenie.
Pri produktoch je tak vpocet nkladov a nsledn tvorba cien postaven na chybnom zklade a neodzrkadluje skutocne vynaloen nklady.
Ocenovanie produktov tak me poskytovat nepresn (casto priamo zavdzajce) informcie pre rozhodovanie co podporuje vznik problmov ktor naraj konkurencn pozciu spolocnosti.
Pri ABC analze medzi zdroje a nkladov objekty vstupuj aktivity na ktor s presne rozpoctan nklady potrebn na ich vykonvanie. Kede dokeme presne urcit ktor aktivity s vynaloen na ktor nkladov objekty, presnou alokciou nkladov aktivt na nkladov objekty zskame relny pohlad na nkladovost produktov, zkaznkov, distribucnch ciest alebo stredsk.
. So zameranm na aktivity dokeme urcit pre ak produkty alebo zkaznkov s vykonvan co vytvra zkladnu pre presn alokovanie nkladov.Podstatu ABC meme najlepie pochopit na zklade porovnania s klasickou kalkulciou nkladovch objektov (produkty, zkaznci, prevdzky- vetko to na vytvorenie, chod alebo udranie coho sa vynakladaj nklady).
Pri tejto sa priame zdroje (nklady) priraduj priamo pricom s zvyovan o nepriame ktor sa alokuj vo forme vrobnej, zsobovacej, sprvnej alebo inej rie (skupiny nkladov, ktor zahrnaj rzne cty podla ctovnch predpisov) na zklade rovnomernho rozdelenia (naprklad objemu predaja...) co v konecnom dsledku spsobuje nespravodliv zataovanie nkladovch objektov (produktov) nkladmi ktor neboli vynaloen na ich vytvorenie.
Pri produktoch je tak vpocet nkladov a nsledn tvorba cien postaven na chybnom zklade a neodzrkadluje skutocne vynaloen nklady.
Ocenovanie produktov tak me poskytovat nepresn (casto priamo zavdzajce) informcie pre rozhodovanie co podporuje vznik problmov ktor naraj konkurencn pozciu spolocnosti.
Pri ABC analze medzi zdroje a nkladov objekty vstupuj aktivity na ktor s presne rozpoctan nklady potrebn na ich vykonvanie. Kede dokeme presne urcit ktor aktivity s vynaloen na ktor nkladov objekty, presnou alokciou nkladov aktivt na nkladov objekty zskame relny pohlad na nkladovost produktov, zkaznkov, distribucnch ciest alebo stredsk.
. So zameranm na aktivity dokeme urcit pre ak produkty alebo zkaznkov s vykonvan co vytvra zkladnu pre presn alokovanie nkladov.
179. 179 Pozcia modelu ABC v IS podniku Model ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve
Extern subjekty- danov rad, veritelia, auditori...
Riadiac pracovnci v. rovn
ABC model poskytuje poiadavky na informcie o nkladoch, efektvnosti a ziskovosti potrebn pre riadiacich pracovnkov na rozhodovanie, pricom vychdza z vntornch procesov spolocnosti a nadvazuje na financn daje zachyten v ctovnctve.
Ponka in pohlad naModel ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve
Extern subjekty- danov rad, veritelia, auditori...
Riadiac pracovnci v. rovn
ABC model poskytuje poiadavky na informcie o nkladoch, efektvnosti a ziskovosti potrebn pre riadiacich pracovnkov na rozhodovanie, pricom vychdza z vntornch procesov spolocnosti a nadvazuje na financn daje zachyten v ctovnctve.
Ponka in pohlad na
180. 180 Postup zavdzania metody ABC 2 pohlady na ABC
Model ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve2 pohlady na ABC
Model ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve
181. 181 2 pohlady na ABC
Model ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve2 pohlady na ABC
Model ABC pracuje so skutocnmi nkladmi-nadstavba na financn ctovnctvo
Poskytuje podrobn informcie potrebn pre riadenie (pre manaerske ctovnctvo)
Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten vo fin. ctovnctve
182. 182
183. 183
184. 184
185. 185
186. 186
187. Metda zlomovho bodu (BEP)
188. Kontroln otzky 9 Co je kalkulacn systm a comu sli ?
Popte zkladn druhy kalkulci
Popte metdu BEP
Odporcan literatra :
J.Vysuil Zklady manamentu, HZ 1996
J.Papula-E.Papulov Podnikanie, Kartprint 2000
189. 189 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? Povinnost ctovat podla zkonom stanovench ctovnch osnov tzv. druhov clenenie
Povinnost zostavovat riadnu ctovn zvierku, mimoriadnu ctovn zvierku a pokial to ustanovuje osobitn predpis aj prieben
ctovn zvierka m poskytovat vern a pravdiv obraz o skutocnostiach, ktor s predmetom ctovnctva a o financnej situcii ctovnej jednotky
Skutocnosti s dokumentovan ctovnmi dokladmi
Povinnost uskutocnovat riadne alebo mimoriadne inventry
Maximlne raz za dva roky u HIM, u ostatnho obenho majetku raz rocne k termnu ctovnej zvierky
Penan prostriedky kad tvrtrok
Povinnost auditu (pri splnen obratu nad 40 mil.Sk;majetku nad 20 mil.Sk priem.pocet zamestnancov nad 20 a u a.s. obligatrne)
190. 190 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? Obsah ctovnch dokladov
Oznacenie ctovnho dokladu
Obsahu ctovnho prpadu a oznacenie jeho castnkov
Penan sumu
Dtum vyhotovenia dokladu
Dtum uskutocnenia ctovnho prpadu
Podpisov zznam osoby zodpovednej za ctovn prpad
Oznacenie ctov
ctovn doklad je povinn organizcia vyhotovit bez zbytocnho odkladu po zisten ctovnej skutocnosti
Rozsah ctovnej zvierky
Pre organizcie ctujce v podvojnom ctovnctve
Svaha
Vkaz ziskov a strt
Vkaz penanch tokov tzv. cash-flow
191. 191 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? ctovn jednotka , ktor m povinnost auditu, je povinn vyhotovovat vrocn sprvu ktor obsahuje
ctovn zvierku
Vrok audtora
Vvoj cinnosti a financnej situcie
Predpokladan budci vvoj ctovnej jednotky
Vdavky na VaV
Obstarvanie vlastnch akci, obchodnch podielov ako aj patriacich ovldajcej osobe
Nvrh na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty
Informcia o tom, ci m ctovn jednotka v zahranic organizacn jednotku
ctovn jednotka zapsan do obchodnho registra m povinnost zverejnovat svoju ctovn zvierku a vrocn sprvu uloenm do zbierky listn obchodnho registra do 30 dn po jej schvlen
192. 192 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? Spsoby ocenovania
Obstarvacou cenou HIM, zsoby, financn investcie, nadobudnut pohladvky, NHIM, zvzky pri ich prevzat
Vlastnmi nkladmi HIM a NHIM ako aj zsoby vytvoren vlastnou cinnostou
Menovitou hodnotou penan prostriedky, pohladvky a zvzky pri ich vzniku
Reprodukcnou obstarvacou cenou majetok nadobudnut bezodplatne ap.
Cenn papiere trhovou cenou alebo kvalifikovanm odhadom
193. 193 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? Princpy inventarizcie
Inventarizcia sa vykonva k termnu ctovnej zvierky
HIM nie za obdobie dlhie ako 2 roky
Penan prostriedky tvrtrocne
Fyzick spis sa porovn s ctovnm stavom
194. 194 Co je zo zkona o ctovnctve pre vetkch manarov dleit ? Archivcia ctovnch psomnost
ctovn doklady 5 rokov
ctovn zvierka a vrocn sprva 10 rokov
Mzdov listy 10 rokov vyplva z inej normy
daje potrebn pre dchodkov zabezpecenie a nemocensk poistenie 20 rokov vyplva z inej normy
195. ctovn doklady - nleitosti Oznacenie ctovnho dokladu
Opis obsahu ctovnho prpadu a jeho castnkov
daj o mnostve a cene
Dtum vyhotovenia dokladu
Dtum uskutocnenia ctovnho prpadu
Podpis osoby zodpovednej za ctovn prpad a za jeho zactovanie podpisy mono nahradit inm preukaznm spsobom
196. ctovn zvierka Svaha (bilancia)
Vkaz ziskov a strt
Prloha
daje o spsobe ocenovania
Postupoch odpisovania
Dalie informcie o stave majetku a zvzkov, financnej situcii a hospodrskeho vsledku
Zvierka osb ctujcich v jednoduchom ctovnctve zpstavuj vkaz o majetku a zvzkoch, o prjmoch a vdavkoch
197. ctovn zvierka Ak je vka cistho obratu vyia ako 40 mil.Sk, pocet zamestnancov vy ako 20,alebo cist obchodn imanie je vcie ako 20 mil.Sk mus byt zvierka overen audtorom. Povinnost sa navye vztahuje na vetky a.s.
Ak m obchodn spolocnost majetkov cast v inej spolocnosti vciu ako 20%, zostavuje konsolidovan ctovn zvierku
198. 198 Schvlenie ctovnej zvierky ctovn zvierku schvaluje valn zhromadenie spolocnosti
Spolu so schvlenm ctovnej zvierky sa schvaluje rozdelenie zisku
Dotcia zkonnho rezervnho fondu
Vplata dividend, tantim alebo podielov na zisku
Dotcia kapitlovho fondu a inch nepovinnch fondov
Nerozdelen zisk
199. 199 Rozdelenie zisku Zisk po zdanen z benho obdobia
+ nerozdelen zisk z minulch obdob
- odpocet 1/5 straty, pokial vznikol nrok na jeho uskutocnenie
- dotcia zkonnho rezervnho fondu
- dotcia ostatnch fondov
- vplata dividend, tantim a podielov na zisku
= nerozdelen zisk -
200. Kontroln otzky 10 Ak je zkladn truktra ctovnch vkazov, co je ich obsahom a ak s medzi nimi vztahy ?
Co je controling a cm sa zaober ?
Ak poznte kalkulcie a na co s dobr
Vysvetlite pouitie metdy BEP
Odporcan literatra :
J.Vysuil Zklady managementu; HZ 1996
A.Cestnej Poradce a podnikatel
J.Papula-E.Papulov Podnikanie; Kartprint 2000
O.Mikov,K.Vlachynsk,P.Markovic Coby mal podnikatel vediet o financich Financn poradca podnikatela 1-2/98
201. 201 Tvorba cien Analza konkurencnch cien
Tvorba cenovou prirkou (nkladov tvorba)
K priamym nkladom sa pridva tandardn prirka na krytie fixnch nkladov zisku
Tvorba cien pomocou cielovej nvratnosti
Metda zlomovho bodu (BEP)
Tvorba cien pomocou vnmanej hodnoty
Tvorba cien pomocou bench cien
Vychdza sa z konkurencnch cien
Tvorba ceny na princpe target costing (cielovch nkladov)
Tvorba cien pomocou cenovej ponuky
202. 202 Tvorba cien Psychologick vplyvy ceny
Zvraznovanie nzkej ceny
Princp neprneho koncovho csla (299 a nie 300)
Akciov ceny - prleitost
Cena ako odraz kvality
Referencn cena porovnvanie
Tvorba ceny na geografickom princpe
Zohladnovat dopravn nklady na vzdialenejie trhy ? Alebo st cestou solidrnosti ?
Propagacn tvorba cien
Znenie cien s cielom prilkania zkaznkov do urcitho bodu
Tvorba cien prleitostnch
203. 203 Tvorba cien Psychologick zlava
Uvedie sa vrobok na trh s extrmne vysokou cenou a nsledne sa cena zni
Diskriminacn cena
Rozdielne ceny pre rzne segmenty zkaznkov
Ceny podla image rovnak produkt do rznych obalov
Ceny podla miesta
Tvorba cien podla doplnkov
Zkladn produkt s nzkou cenou, doplnky s vysokou
Cena viazanch produktov
Zkladn produkt (tlaciaren) s nzkou cenou, obnovovan scast s vysokou cenou (cartridge)
204. 204 Tvorba cien Cena balkov - sborov
Cenov pravy
Zvyovanie cien - argumentcia
Jednorazov pravy
Postupn zvyovanie
Nahradzovanie lacnejmi materilmi
Zmenenie vrobku
Odlin balenie
Zniovanie cien
205. Cenov politika Cenov parity
Uvdzacie ceny
truktra ceny
Stavba ceny
Odvodzovanie od cien konkurencie
Odvodzovanie od podobnosti vrobku
Nkladov stavba
Obligatrne scasti ceny
Vrobn cena ex-works
Cena na dealera, distributora mara, rabat, provzia
Cena na zkaznka DPH, zlava
206. Cenov politika Ne ponkneme kupujcemu cenu, mali by sme uskutocnit niekolko prepoctov kalkulci (v ktorch m.i. musme zohladnit aj cenotvorn faktory makroprostredia a mikroprostredia)
207. Cenov politika Cm zloitejia distribucn cesta, tm sa podiel vrobnej ceny zniuje, najm pri cench pre zahranicnch odberatelov je treba pri stavbe ceny kalkulovat s :
Zahranicnou cenou v obchodnej parite
Zahranicn roky
Prepravn, skladn, poistn
Provzia
Nklady na prevzat rizik
Vntorn rok
Obchodn prirky a zrky (obchodn rozptie alebo maru)
Garancn paul
Zlavy
Clo
Nklady so zaobstaranm dokladov, povolen, certifiktov
208. Cenov politika Musia byt zohladnovan mon zmeny v predpisoch vydvanch prslunmi orgnmi (dovozn prirka,DPH,spotrebn dane, veobecn systm preferenci a preferencn cl)
Treba ovldat co mono kalkulovat ako nklad a co len zo zisku (penle, kody, sponzorstvo)
Treba zohladnit ak rizik ns v svislosti s realizciou obchodnho prpadu cakaj riziko nezaplatenia, poistenie exportu, nklady colnho konania, poplatky za akreditv ap.
Zahranicn firmy s mimoriadne kreatvne v ctovan mimoriadnych vloh, poplatky za zdrn kontajnerov za predlenie a zmenu akreditvnych podmienok, za zisten nedostatky
209. Cenov politika cenov parityIncoterms 2000 EXW Ex Works (named place) zo zvodu (stanoven mesto)
FAS Free Alongside Ship (named port of shipment) vyplaten k boku lodi (stanoven prstav nakldky)
FOB Free on Board vyplaten na palubu lode (stanoven prstav)
CFR Cost and Freihgt nklady a dopravn platen do stanovenho miesta urcenia
CIF Cost,Insurance anf Freight nklady,dopravn platen do miesta dodania
CPT dopravn platen do stanovenho miesta urcenia
CIP dopravn a poistn platen do stanovenho miesta urcenia
DAF dodan na hranice (urcen miesto)
210. Kontroln otzky 11 Na zklade coho stanovuje podnikatel cenu a co mus pri jej kontrukcii zohladnovat ?
Co s Incoterms ?
Co je parita ceny ?
Odporcan literatra:
Incoterms 2000 SOPK
Zsady a postup tvorby cien Management Press 1997
211. 211 Metdy a techniky tvorby financnho plnu Metda analzy nulovho bodu (BEP)
Hladanie optima predaja vo vzbe potreby krytia fixnch nkladov a zisku
Vychdza sa z kalkulcie neplnch nkladov
Podielov metda
Vychdza z kontantnho podielu fixnch nkladov na trbch
Z objemu takto vypoctanch fixnch nkladov sa stanovuje rozpocet fixnch nkladov, ako aj objem obench aktv
Regresn metda
Metda vychdzajca zo tatistickho vvoja klesajceho podielu fixnch nkladov a aktv na objeme trieb
Matematick modely (simulacn, optimalizacn)
212. 212 Pevn zloky (vchodisk) financnho plnu Bilancia svaha
Vlastn imanie
Fixn aktva (na rovni predchdzajceho roku, bez investicnch akci)
Dlhodob cudzie pasva (very a ostatn dlhodob zvzky), vrtane plnovanch rocnch spltok
Splatn pohladvky a zvzky z minulho obdobia
Pln nkladov
Odpisy (pokial neuskutocnme kapitlov transakcie typu lease-back, alebo predaj HIM a NHIM)
Pln cash-flow
Odpisy
Spltky verov
213. 213 truktra financnho plnu Pln predaja
Pln tvorby zisku v tom rozpocet nkladov
U novozakladanch firiem pociatocn nklady
Pln vvoja bilancie
O novozakladanch firiem zakladacia svaha
Pln cash-flow
Rozdelenie zisku
Financn analza
214. 214 Hladanie optimlneho financnho plnu Cesty sa odliuj podla situcie podniku
Stabiln rastci podnik
Stabiln stagnujci podnik
Podnik s docasnmi financnmi, alebo obchodnmi problmami
Nestabiln podnik
Insolventn podnik
Prv dva druhy podniku hladaj rieenia v maximalizcii zisku z pohladu dlhodobo udratelnho rastu
Podnik s docasnmi problmami hlad primrne cesty vo vyrovnanom cash-flow, pri existencii kladnho hospodrskeho vsledku
Posledn dva typy podniku hladaj cesty v stabilizcii pozitvneho cash-flow
215. 215 Rozpoctovanie scast financnho plnovania Rozpocet je konkretizciou financnho plnu na jednotliv procesy a cinnosti
Rozpocet definuje konkrtne nkladov a vnosov ciele vedce k dosiahnutiu shrnnho financnho ciela
Rozpocet je nstroj riadenia nkladov, vnosov a penanch tokov
Rozpocet
Zlepuje komunikciu
Stanovuje priority
Ujasnuje zodpovednost
Motivuje manament
Dva monost vcasnho varovania pri ekonomickch poruchch
Mus byt priebene kontrolovan a riaden
Zobrazuje skutocnost, ciele a ocakvania
216. 216 Zkladn faktory pri analze vsledkov Cm lepie svoje podnikanie pochopme, tm lepie a preukazatelnejie bud vsledky analzy
Nevyhnutn je sstavnost a porovnatelnost vetkch dajov
Dleit s trendy
Neoceniteln je porovnanie s konkurenciou
217. 217 Kritri hodnotenie vkonnosti podniku
218. 218 Nstroje merania vkonnosti Potrebn podmienky pre dosahovanie vkonnosti a zisku
Konkrtne predajn aktivity
Znacn objem obchodnch aktivt s okolitm svetom
Primeran priame nklady
Kontrolovateln a riaditeln reijn nklady
Nezvislost v rozhodovacej prvomoci
Nevytvranie umelch ziskovch stredsk
Ako meriame vkonnost
Zisk
EVA
Rentabilita
Tvorba penanch prostriedkov (cash-flow)
Rast objemu, aktivity
Jeden ukazovatel, alebo kombincia
219. 219 Financn analza Financn analza je nstroj k rozhodovaciemu procesu o budcom vvoji podniku
Podnety k operatvnym zkrokom
Podklady pre financn plnovanie
Podklady k hodnoteniu financnej situcie podniku
Poskytuje prehlad o financnej situcii podniku
Vonkajm stakeholderom (zainteresovanm) dva pohlad ako sa podnik jav navonok banky, investori, dodvatelia, odberatelia
Vntornm stakeholderom (vlastnkom, manarom, zamestnancom) dva pohlad ako sa premietlo ich silie z rznych oblast cinnost do hospodrskych vsledkov
220. 220 Financn analza Pomha urcit, ktor cinitele a s akou intenzitou sa na formovan financnej situcie podielali
Pramenom s u zmienen ctovn vkazy svaha, vkaz ziskov a strt, vkaz o penanch tokoch cash-flow
Financn analzu je mon robit ex- ante a ex-post
Zkladom financnej analzy je vpocet pomerovch ukazovatelov a ich analza z hladiska nasledovnch kritri:
Hodnotenie podla kritri prijatch manamentom v plne
Hodnotenie podla kritri investora, vlastnka alebo banky
221. 221 Financn analza Hodnotenie podla veobecne uznvanch kritri v krajine podnikania
Hodnotenie podla priemernch kritri dosahovanch v odvetv, alebo v konkurencnch podnikoch
Hodnotenie podla casovho vvoja
Hodnotenie podla plnovanch hodnt
222. 222 Postup financnej analzy Vpocet financnch pomerovch ukazovatelov
Porovnanie vypoctanch ukazovatelov s vybranmi hodnotami (vid predchdzajci obrzok)
Analza vzjomnch vztahov medzi pomerovmi ukazovatelmi
Analza svislost s inmi procesmi v podniku najm vrobnch a obchodnch procesov
Spracovanie nvrhu opatren premietnutch do financnho plnu
223. 223 Postup financnej analzy
224. Kritria hodnotenia ekonomickej efektvnosti Nvratnost vloench zdrojov vynaloench na realizciu projektu
Rentabilita kapitlu
Doba nvratnosti
Cist scasn hodnota (net present value) zaloen na diskontovan
Posilnenie trhovej pozcie
Zvenie podielu na trhu
225. Ukazovatele rentability Rentabilita vlastnho kapitlu
cist zisk : kmenovmu imaniu (alebo vlastnmu imaniu)
Rentabilita celkovho kapitlu
cist zisk : celkovmu vloenmu kapitlu (celkovm pasvam)
EBIT : celkovmu vloenmu kapitlu
EBITDA : celkovmu vloenmu kapitlu
EBIT = zisk pred zdanenm a rokmi
EBITDA = zisk pred zdanenm a rokmi bez odpisov
226. Doba nvratnosti Doba potrebn pre hradu celkovch investicnch nkladov
Poctame nielen s hradou istiny, ale aj s hradou rokov, alebo inak vyjadrenou cenou kapitlu
Alternatvou je vak aj hodnotenie prostej nvratnosti kapitlu
Doba nvratnosti so zohladnenm casovej hodnoty penaz
Neistota budcich prjmov
Inflcia
Oportunitn nklady (nklady alternatvnej prleitosti)
227. Financn analza podklad pre financn rozhodovanie Financn situcia je syntzou vsledkov, ktor podnik dosiahol v jednotlivch procesoch
lohou FA je identifikovat cinitele, ktor sa na scasnej situcii podielaj
Financn analza ex post a ex ante
FA ex post vychdza z ctovnch podkladov
FA ex ante vychdza z financnho plnu
228. Postup financnej analzy Vpocet pomerovch ukazovatelov
Porovnanie s pomerovmi ukazovatelmi odvetvia alebo konkurencnch podnikov
Skmanie vvoja podnikovch ukazovatelov v case
Skmanie vzjomnch vztahov
Nvrh opatren
229. Pomerov financn ukazovatele Ukazovatele likvidity
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele zadlenosti
Ukazovatele rentability
Ukazovatele trhovej hodnoty
230. Ukazovatele likvidity Okamit likvidita
Najlikvidnejie aktva : okamit splatn zvzky
Ben likvidita
Pohladvky=fin.majetok : krtkodob zvzky
Celkov likvidita
OA : krtkodob zvzky
231. Ukazovatele aktivity Doba obratu zsob
Zsoby : materilov nklady/365
Doba obratu pohladvok
Pohladvky : trby/365
Obrat fixnch aktv
Trby : FA (v OC)
Obrat celkovch aktv
Trby : Aktva
232. Ukazovatele zadlenosti Zadlenost
Celkov dlh : aktva celkom
Stupen samofinancovania
Cudzie pasva : vlastn imanie
Krytie rokov
(zisk pred zdanenm + roky) : roky
Pomer prevdzkovch prjmov a rokov
Cash flow : dlhy
233. Ukazovatele rentability ROA
(Cist zisk + roky) : aktva
ROE
cist zisk : vlastn imanie
ROI
Cist zisk : kmenov imanie
Rentabilita trieb
Cist zisk : trby
234. Ukazovatel trhovej hodnoty Vztah kurzu a zisku cist zisk na akciu
Kurz akcie trhov cena akcie k jej nominlu
Dividendov vnos dividenda na akciu
235. EVA EVA je zaloen na tzv. ekonomickom zisku, ten repektuje vetky nklady na vynaloen kapitl, t.zn. cudz aj vlastn
EVA = PHV.(1 S) n.K
prevdzkov hosp.vsl.
K je investovan kapitl
s je sadzba dane z prjmov
ven priem.nkl.kapitlu
236. Hladanie optimlneho financnho plnu Cesty sa odliuj podla situcie podniku
Stabiln rastci podnik
Stabiln stagnujci podnik
Podnik s docasnmi financnmi, alebo obchodnmi problmami
Nestabiln podnik
Insolventn podnik
Prv dva druhy podniku hladaj rieenia v maximalizcii zisku z pohladu dlhodobo udratelnho rastu
Podnik s docasnmi problmami hlad primrne cesty vo vyrovnanom cash-flow, pri existencii kladnho hospodrskeho vsledku
Posledn dva typy podniku hladaj cesty v stabilizcii pozitvneho cash-flow
237. Kritri hodnotenie vkonnosti podniku
238. Kontroln otzky 12 Ak sa pouvaj metdy hodnotenia projektov, podnikov ?
Popte princpy financnej analzy
Odporcan literatra :
F.Freiberg Financn controling, Elita 1996
K.Vlachynsk - Financn manament, Elita 1993