Download
1 / 31
E N D
1. Aktne stavy vyvolan drogami
MUDr. Tna Bulkov Life Star Emergency, spol. s r.o., ZZS,Limbach koliace pracovisko SZU, Bratislava
3. Co je zvislost ? = nutkav potreba nvykov ltku aplikovatopakovane
(baenie, craving)
Najrchlejie vznik na heron u po 3. dvke !
Zvislost na opitoch je organick och. sporuchou
CNS spsoben dlhodobm prvodom opitov.
Mozgov bb degeneruj a netvoria vlastn endorfny,
narkoman je zvisl na vonkajej dodvke opioidov.
4. Zkladn znaky zvislosti 1) Naruen kontrola uvania nvykovej ltky
2) Baenie, craving
Co je baenie? Podla WHO:
Baenie je siln tba pocitovat cinky nvykovej ltky, s ktorou mala osoba v minulosti sksenost. Baenie nie je to ist ako obycajn chut.
Na rozdiel od obycajnej chute sa v obdob baenia v mozgu aktivizuj vvinovo starie oblasti mozgu, ktor svisia s emciami a pamtou.
5. Prehlad zmien pri baen
aktivcia vvinovo starch oblast mozgu (dorsolaterlny prefrontlny kortex, limbick systm, amygdala, mozocek)
oslabenie pamti
predlenie reakcnho casu, zhorenie postrehu
zvenie tep.fr, sTK
zven aktivita potnch liaz, zven salivcia
6. Craving Prepc, ale mm neutchajcu chut na jedlo..........
7. Baenie, craving komplikuje liecbu zvislosti, vedie k jej prerueniu
baenie sa d prekonat
recept : odventilovat negatvne prevanie, preladit sa, odviest pozornost, cas a odloenie rozhodnutia, krzov pln v obdob baenia,
apel sebe sammu:
Ked sa nevie kvalitne rozhodnt sm, nechaj za seba rozhodnt inch!
8. Abstinencn syndrm aktny stav zodnatia drogy pri fyzickej zvislosti
prejavuje sa takmi telesnmi (zvracanie, triaka, krce, bolesti) a psychickmi (depresie, agresivita, samovraedn mylienky) prznakmi, ktor trvaj
a niekolko dn
klin. obraz abstku sa pribline podob zrkadlovmu obrazu aktnej intoxikcie
prslunou drogou
9. Abstinencn syndrm najzvanej u heronu aalkoholikov (za 6-12 h)
heron ? neklud, agresivita, zimnica, hypertenzia, tachykardia a obehov zlyhanie
chron. alkoholik a nhly ? alkoholmie ?
delrium
ostatn s miernejie
iatrognny abst. sy - po podan nadmernej d. antidta ? ihned brliv prznaky
(prevencia - antidtum titracne)
10. Veobecn charakteristiky nvykovch ltok Cielovm miestom s rozdielne centrlne truktry :
opity ako agonisti ? opitov receptory
amfetamny ? potencuj uvolnovanie monoamnov do synapt. trbiny
kokain blokuje sptn vychytvanie monoamnov
zo synaptickej trbiny
kanabinoidy ako agonisti ? kanabinoidn receptory
11. Drogy delme podla rznych kritri podla zkona - leglne (napr.: alkohol, lieky, tolun),
neleglne (pervitn, marihuana)
podla vroby - prrodn (napr.: tabak, marihuana),
polosyntetick (kokan, heron),
syntetick (extza, LSD)
podla cinku sedatvne (heron, benzodiazepny),
stimulacn (pervitn, kokan),
halucinognne (LSD, marihuana)
Podla WHO ktoxikomnim aj kofeinizmus, tabakizmus, alkoholizmus
12. Epidemiologick situcia na Slovensku podla dajov Nrodnho monitorovacieho centra pre drogy - NMCD
marihuana apervitn najrozrenejie
heron stle vysok zastpenie (najviac BA kraj)
4:1 (? : ?), vek od puberty do cca 30 rokov, mimo velk mest, niie vekov kategrie, ?podiel dievcat
? vskyt intoxikci halucinognmi zprrodnch zdrojov (lysohlvka adurman)
klcov fenomn ? konzumcia viacerch drog
v1 poulicnej droge +alkohol
13. Najcastejie zneuvan drogy: heron
psychostimulanci pervitn, extza, kokan
kanabinoidy - marihuana, hai
organick rozptadl - tolun, xyln, trichlretyln
rastlinn halucinogny - psylocybn vlysohlvkach, hyosciamn a skopolamn v durmane
14. Vstupn brny rchle i.v., fajcenie, nupanie, inhalacne (organick rozptadl) - prznaky behom 1-2 min
pomal - per os, transmukzne, transdermlne (heroinov nplaste), i.m. - cinok za 20-30 min
injekcn spsob aplikcie najrizikovej (zhladiska prenosu infekcnch ch., predvkovania, alergickch atoxoalergickch r.)
Vpichy pod jazyk, genitlie, medzi prsty a in nemedicnske spsoby aplikcie !
Drogy aj spsoby podania sa kombinuj !
15. cinky a rizik cinky na KVS
excitacn drogy: kokan, pervitn, extza
? blokda spt. vychytvania katecholamnov vsynapt. tr.
? sympatomimetick cinky :
tachykardia, ? TK , hypertenzn krza
stenokardie, AIM, disekcia Ao, CMP
malgne arytmie: KT, tako defibrilovateln KF, nhla srdcov smrt (2%)
opity, alkoholy
hypotenzia, bradykardia
Pri chronickom abze - dilatacn kardiomyopatia
16. cinky a rizik CNS
krce, bezvedomie, kvalitatvne poruchy vedomia
dchac systm
bradypnoe a apnoe centrlneho pvodu (heroin, in opity), aspircia, zapadnutie jazyka, asfyxia
pri chronickom abze heronov plca (obraz ARDS)
vntorn prostredie
rozvrat vntornho prostredia, malgna hypertermia
srabdomyolzou aoligurickm NZO (budiv amny),
DIC...
ostatn
bakt. amykot. endokarditdy (po i.v.), infekcn ochorenia
17. Vne neiadce cinky a rizik drog nhla smrt
bezvedomie, aspircia, zapadnutie jazyka, asfyxia
krcov stav sbezvedomm (kokan)
bradypnoe a apnoe centrlneho pvodu (heron a i. opity)
malgne arytmie KT, KF (kokan, pervitn, extza, trichlrteyln), srdcov smrt (2%)
AIM, disekcia Ao, krvcanie do mozgu
malgna hypertermia srabdomyolzou aoligurickm RZ (extza, predisponovan osoby).
Drogov mrtia najcastejie u heronu, ale stpaj mrtia
po pervitne aprchavch ltkach.
18. Aktne stavy vyvolan drogami s castejie ako v minulosti
intoxikcie - od lahch foriem a po smrteln
(interakcia viacerch drog,alkohol zvyuj riziko
takej otravy, v 40% je s drogami aj alkohol)
abstinencn sy (najta u heronu,chron. alkoholizmus)
poruchy psychiky a toxick psychzy
rzne razy pod vplyvom drogy
zhorenie chronickch ochoren toxikomana
19. Drogov intoxikcie nesprvny odhad dvky
zmena tolerancie po drogovej prestvke
potencujci efekt pri kombinovanom uit drog
suicidlny mysel
20. Heron - hcko, herk, kakao, smack, horse... i.v. (90%), i.m., fajcenie v cigarete, vod. fajkou, nupanie,
inhalovanie (cez alobal), cinkuje cca 8 hod
po i.v. o 7 sek. - euforick pocit nazvan pecka
a pocit tepla. Mizne strach a bolest.
Neskr ospalost, intenzvny pocit blaenosti.
Vo vych d. - ist druh tranzu, tlm DC, bradykardia.
Po odoznen opojenosti - siln depresie a nepokoj.
Heron nemono len jednoducho vyskat!
Zvislost u po 3. podaniach !!!
...celoivotn
21. Heron dopaminergn am receptory CNS
Ak. intoxikcia
bezvedomie, bradykardia, brady a apnoe, myza
Th - UPV a oxygencia (zvldnut hypoxmiu aacidzu, menie riziko
pl. edmu a arytmii),
nsledne naloxn (Intrenon) titracne 0,2 mg - 0,2 mg i.v.
polocas 20 - 30 min, dvku opakovat al. kont. 0,4 - 0,8 mg/h.
! Intoxikcia heronom nemus alarmovat okolie, pokial sa
spacientom komunikuje a ntime ho dchat, tak on je spravidla
schopn dchat. Ak heron vyrad dychov automaticitu a pacient
je ponechan na seba, tak sa zadus - zlat rana .
22. Dalie rizik heronu Plcny edm: UPV s PEEP (5 -10 cm H2O), nitrty.
Abstinencn sy: Diazepam 10 - 20 mg i.v., Tiapridal
100 mg i.m. al. Haloperidol 10 mg i.m. , Metadon
10 mg i.m.
Heronov plcasobrazom ARDS (chron.abzus)
23. Psychostimulanci pervitn, extza (amfetamny) speed, love drug, ecstasy, dex, pernk, pcko, piko, Ferdo
? noradr., serotonn,dopamn vsynapt. trbinch,
sympatomimet. c. hypertenzia, tachy, mydriza,
tremor, potenie.
Hyperk. cirkulcia ? ischmia myokardu a AIM,
?TK ? CMP.
Malgna hypertermia (42 st.C) arabdomyolza
sNZO.
24. Pervitn metamfetamn, vyrba sa z efedrnu
nupanie, inj., per os,
Zvan intoxikcie:
bolest na hrudi a hlavy, neklud, pohyb. mrtie na
AIM, krce podobn epi, prehriatie organizmu.
krce, malgne arytmie, bezvedomie
Th: pri krcoch benzodiazepny, hypertenzia, tachy beta bloktor esmolol alebo metoprolol.
25. Kokan kola, sneh, koks .... crack, speedball (kokan+heron), bazooka (kokan+marihuana) + CNS, ? katecholamny - tachy, hypertenzia, potenie, mydriza
Intoxikcia
krce sbezvedomm, hypertenzia, KT, KF
Postup:
1) volba - nitrty sbenzodiazepnmi,
Diazepam 10 - 20 mg i.v., prp. midazolam (Dormicum) 5 mg i.v., Isoket 10 mg/hod i.v., al. izosorbit dinitrt (Isoket sprej) buklne.
2) volba alfa-adrenergn bloktor - labetalol (Trendate), ev.
selektvny ?1- bloktor- esmolol (Brevibloc).
Cave!
Trimecan a lidocan s KI! (toxicita kokanu)
adrenaln pri KPR sa neodporca (tako defibril. KF)
26. Cave! Pri predvkovan psychostimulanciami vazokonstrikcn cinok ruit alfa-antagonistami (fentolamn), dalej je mon pouit verapamil anitroglycern
cist BB nepouvame, pretrvvajca alfa aktivita zhoruje vazokonstrikciu, hypertenziu a SV
Labetalol salfa- ibetalytickm cinkom zniuje kokanom vyvolan hypertenziu, ale neovplyvnuje koronrnu vazokonstrikciu
27. Kanabinoidy: marihuana a hai Marihuana marya, maryka, trva, kre, mary
jane alebo maslo...
produkt listov akvetov rastliny Cannabis sativa,
fajc sa al. per os (suienky, peciv).
cinky dvojfzov - najskr stimulacn, potom
sedatvne alebo halucinognne.
Hai cca 5x cinnej ako marihuana
vo forme haiovho oleja al. cukroviniek.
Opojenost + N: tachykardia, mydriza, nevolnost.
28. Kanabinoidy: marihuana a hai
Zvan intoxikcia:
halucincie, paranoidn bludy,
tachykardia sposturlnou hypotenziou.
Zvan priebeh po i.v. podan extraktu zmarihuany:
dunost, alergick kon prznaky, abdom. kolika.
Postup je symptomatick (diazepam, aktvne uhlie...)
29. Organick rozptadl: tolun, xyln, trichlretyln slabie socilne skupiny
riedidl, lepidl, cistiace prostriedky...
senzibilizuj myokard voci cinkom katecholamnov
NIE adrenaln pri KPR
Zvan intoxikcia:
sopor a kma, tachyarytmie, malgne arytmie.
Postup symptomatick: vyniest z prostredia (vpary),
odstrnit napusten textlie, kyslk, tachyarytmie zvldnut
?1-bloktormi titracne, hypotenziu upravit krytaloidmi,
sympatomimetik sa neodporcaj (malgne arytmie).
Po vypit - aktvne uhlie, hepato a nefrotoxick!
30. Aktne rizik solvenci nhla smrt zadusenm pri inhalovan v uzavretom priestore (pod dekou, s vreckom na hlave)
stres potencuje vznik zvanch arytmi aj po inhalovan (pristihnutie cuchaca pri cine)
rizik poplenn (rozptadl s velmi horlav, !fajcenie)
31. Halucinogny prrodn: durman, lysohlvka, muchotrvka cerven
syntetick: LSD (kyselina lysergov)
cinky
kvalitatvna zmena vedomia
halucincie zrakov a sluchov
prejavy depersonalizcie
deformcia casu a priestoru
32. Syntetick halucinogny - LSD
farebn znmky 5 x 5 mm,
najcinnejia droga, stac 20-50 mikrogramov,
efekt LSD alebo trip trv cca 6 a 8 hod.
pocit neuveritelnho tastia, neviazan komunikcia,
zrakov a sluchov ilzie, naruenie vnmania tela,
halucincie sa mu dostavit aj tdne po uit LSD.
33. Prrodn halucinogny Durman u ns Durman obecn- panensk uhorka v listoch a semench 0,5% alkaloidov realistick halucincie (rozhovorvy s mrtvymi)
Alkaloidy - atropn, skopolamn, L-hyoscyamn zacervenanie koe, such sliznice, tachykardia,
psychomotorick poruchy.
Otrava: krce, bezvedomie
34. Lysohlvky - psilocybn
halucincie farebn, kinetick, pocit lietania.
! racionlne sprvanie medzi halucinciami
Muchotrvka cerven (Amanita muscaria) muskarn
jedovat huba, s ludia, co ju konzumuj pre farebn halucincie.
35. Kazuistiky
Kolektvna intoxikcia durmanom
Pubertiaci zpolepovne - cierne bobule durmana,
opatrovatelka volala zchranku pre divn sprvanie:
neprcetne chodia vyzlecen po chodbe, 1vid ohne, kric.
Pocas transportu - agresvni, pavky, pulz 150, koa
cerven,such, TT ?.
Th: Dormicum 10 mg i.v., chladenie, monitoring ? OAIM.
Kokainista
po odvykacej Th zpsychiatrie, uil kokan
? krce sbezvedomm. Odovzdan na CP ako
susp. EPI, krtko na to prepusten domov.
Doma bezvedomie skrcami,po prchode RLP - KPR,
nezresuscitovateln KF. Pitva - metabolity kokanu.
36. Diagnostika v terne 1. Anamnza -
charakteristika prostredia (diskotky, hudobn festivaly, technoprty, opusten stavby, prty na chate.., injekcn striekacky, ihly, lyicka, zapalovac, flae po alkohole, scistiacimi prostriedkami, pach flae, mladie vekov skupiny)
2. Objektvne vyetrenie -
porucha vedomia - somnolencia, sopor, kma, alebo naopak - hypervigilita, psychomotorick agitovanost, agresivita, nsiln aautodetrukcn jednanie
vpichy kdekolvek na tele + celkov stav malnutrcia, chronicky zanedban choroby, poranenia aj starieho dta (Cave!: hektick podnikatelia, vkendov narkomani...)
37. Pridruen symptomatolgia drogovo zvislch podchladenie
dehydratcia, hypovolmia a ok
malnutrcia, hladovanie, hypoglykmia
pozicn trauma typu crasch syndrm
miestne flebitdy, flebotrombzy, podkon abscesy
mlo bolestiv apritom zvan pridruen trauma
infekcn ochorenia (AIDS, hepatitdy B, C, D, tbc, inf. mononukleza, atd.)
skor tehotenstvo
38. Kauzlna diagnostika toxikologick orientacn vyetrenie
? rchle testy zmocu
?
monofunkcn pre jednotliv drogy
polyfunkcn pre kombincie drog
Vdsledku polykonzumcie drog pecifick analzy tkajce
sa uvania jednej drogy nie s velmi relne.
39. Problm 21. st. - nov syntetick drogy sporadick vskyt, sporadick konzumenti (V), mlo informci, nemaj sksenosti uvatelia ani zdravotnci (fenyletylamny, tryptamny, piperazny)
tanecn drogy nahradzuj znmu extzu
stimulacn a halucinognne cinky
smrteln arytmie, hypertenzn krza, AIM, CMP, hypertermia (uitie viac tabl., polydrug use)
mysli na nov syntetick drogy pri intoxikcii neznmou ltkou v typickom prostred tanecnej prty
40. Diferencilna diagnostika pri prevahe przn. CNS:
encefalitda, kraniotrauma, intrakranilne krvcanie
pri prevahe prznakov zo strany hemodynamiky:
hypertenzn krza, tyreotoxick krza
otravy inmi ltkami
psychzy zinch prcin (? psychiatrick ochorenia)
eklampsia (intoxikcia kokanom, metabolity kokanu
vmoci benzoylekgonn)
41. Prv pomoc bez pomcok ? vedomie
? dchanie
? obeh
zklon, ?112, stabilizovan poloha na boku, KPR,
zaistit flae, liekovky, striekacky, listy na rozlcku...
42. Prednemocnicn liecba je vcinou symptomatick, prioritou je zaistenie a obnova vitlnych funkci
symptomatick Th : antikonvulzva,
antiarytmik,
doplnenie volumu,
korekcia TT
pecifick antidta (naloxn, flumazenil)
43. Liecebn postup vterne ? symptomatick, prioritou s vit.f.
kontrola stavu vedomia, dchania aobehu
priechodnost DC (zklon, vzduchovod, intubcia)
oxygencia, podporn dchanie alebo UPV
i.v. prstup
antidta: naloxn - opity, flumazenil benzodiazepny
monitorujeme tep. fr, TK, SpO2, EKG (arytmie), glykmiu, TT
orient. neurologick vyetrenie
hladme znmky traumy
krytaloidy pri hypotenzii, dehydratcii, elimincia noxy
pri krcoch antikonvulzva (benzodiazepny - Diazepam, Dormicum, pri rezistencii barbiturty, svalov relaxanci), pri neklude asedcii - benzodiazepny, neuroleptik (Tiapridal)
pri hypertermii fyziklne chladenie, pri hypotermii ohrievanie
KPR
44. Poznmky Adrenaln NIE ? kokan, budiv amny (extza ajej derivty) aorganick rozptadl ? refraktrna KF
antidta (naloxn, flumazenil) titracne (abst. sy)
polocas antidta je krtky (30 min) ? observcia
vlastn ochrana (rukavice, nustky, okuliare) aochrana pred nsilm (asistencia polcie)
stly dohlad pacienta shalucinciami
al. po poit halucinognne psobiacich ltok !!!
negatvny reverz zvaovat obozretne
45. Tehotenstvo adrogy predcasn prod, predcasn odlucovanie placenty, nzke prodn vhy, poruchy dchania, hypoglykmie plodu
novorodeneck sy zodnatia drogy (heron, metadon) tremor, zahlienenie, ? sv. tonus, potenie, regurgitcia, siln sanie pesticiek
abstinencn sy novorodenca pri zvislosti matky na opitoch - vznik do 24 hod, umetadonu za
2 - 4 tdne po prode
46. Naloxn anovorodenec naloxn je indikovan pri depresii DC u novorodencov matiek, ktor dostali opity vpriebehu poslednch 4 hod. pred prodom
naloxn NIE novorodencom matiek narkomaniek
naloxn 5-10 mikrog/kg a 0,1mg/kg
pre apnoickho novorodenca - i.v., e.t., alebo i.m., s.c. ak nie je alterovan obeh
47. Najlepie je nezacnat ani s alkoholom
ani s lysohlvkou
48. ...To nie je ako fajcit haiov cigaretu... ...to je skka odvahy, olizovat sekrt ropuchy AGA...
49. Tak osud zvislka a jeho tvornohho priatela
50. Telo si tvor vlastn drogy endorfny
...zadarmo abez rizika zvislosti !
Dont worry, be happy...
51. Dakujem za pozornost!
52. Drogy vm nepomu, iba ak do hrobu bulikova@stonline.sk
53. Odkazy Prednemocnicn urgentn medicna
V. Dobi a kol., Osveta Martin 2007,
str.: 254 260.
www.infodrogy.sk
