The Political Economy of Trade Policy

1. The Political Economy of Trade Policy Politická ekonómia obchodnej politiky Nina Bariaková 3AE/x

2. Úvod • Dôvody pre voľný obchod • Dôvody proti voľnému obchodu • Politické modely obchodnej politiky • Medzinárodné rokovania o obchodnej politike a Svetová obchodná organizácia

3. Dôvody pre voľný obchod • Prvý dôvod- umožňuje spotrebiteľom a producentom rozdeliť svoje prostriedky voľnejšie a efektívnejšie bez skreslenia cien • V prípade malej krajiny je voľný obchod najlepšou politikou • S obmedzením obchodu platia spotrebitelia vyššie ceny

4. Účinnosť voľného obchodu. Obchodné obmedzenia, ako je tarifa, vedú k skresleniam výroby a spotreby.

5. Nakoľko colné sadzby sú už nízke pre väčšinu krajín, odhadované prínosy voľného obchodu tvoria len malú časť národného príjmu pre väčšinu krajín.

6. Napriek tomu boli v niektorých krajinách, v niektorých časových obdobiach odhadované náklady na ochranu vysoké.

7. 2. dôvod: voľný obchod umožňuje firmám využiť úspory z rozsahu. • 3. dôvod: poskytuje súťaže a príležitosti pre inovácie. • 4.tzv. politický argument pre voľný obchod, hovorí, že voľný obchod je najlepšie uskutočniteľný politickým postupom

8. Dôvody proti voľnému obchodu • Ekonomika musí byť dostatočne veľká nato aby dokázala zmeniť cenu tovaru zahraničných vývozcov • Zavedenie cla v takom prípade deformuje rozsah spotreby a produkcie, ale aj zníži cenu importov a zlepší výmenné relácie • V prípade veľkej krajiny clo znižuje dovozné ceny a vytvára tým výnos zo zlepšenia výmenných relácií

9. dôležitá je výška cla • nízke clo zvyšuje blahobyt až po určitú hranicu to v ktorej sú maximalizované výhody • po tejto hranici clo natoľko deformuje trh, že náklady rastú rýchlejšie ako výhody • nakoniec pri výške cla tp prestáva import existovať a krajina je v horšej situácii ako pri voľnom obchode

11. Optimálne clo je colná sadzba, ktorá maximalizuje blahobyt štátu • Vždy je to pozitívna sadzba, ale nižšia ako prohibitívna sadzba, ktorá by eliminovala akýkoľvek dovoz • Je nulová pre malú krajinu, pretože tá nemôže ovplyvniť svoje výmenné relácie

12. Exportná dotácia zhoršuje výmenné relácie a preto znižuje blahobyt štátu. • Optimálnou politikou z hľadiska blahobytu by bola negatívna exportná dotácia, teda daň na export • Podobne ako pri cle, optimálna exportná daň je vždy pozitívna, ale nižšia ako prohibitívna sadzba, ktorá úplne eliminuje export

13. Ďalším dôvodom proti voľnému obchodu je zlyhanie domáceho trhu • Prebytok spotrebiteľa a výrobcu ignoruje domáce zlyhanie trhu ako napr.: • nezamestnanosť • preberanie technológií z nových alebo inovatívnych priemyselných odvetví • environmentálne externality • Clo môže zvýšiť blahobyt, ak existuje marginálny spoločenský prínos spojený s produkciou výrobku, ktorý nie je zachytený v cene výrobku.

14. Zavedenie cla zvyšuje marginálny sociálny benefit • Výroba určitých produktov zvyšuje zručnosti, znalosti, skúsenosti pracovníkov, čím sa stáva ekonomika rozvinutejšou • firma však tieto výhody neberie do úvahy pri stanovení objemu výroby • Zavedenie cla zvýši ceny a zamestnanosť v sektore, ktorý následne produkuje viac kvalifikovanej pracovnej sily

15. Ak výrobaproduktu generuje sociálny benefit (meraný plochou c na druhom grafe)a tento nie je zachytený v prebytku výrobcov, clo zvyšuje blahobyt

16. Zlyhanie domáceho trhu je zahrnuté pod teóriou ,,druhého najlepšieho riešenia“ • Táto teória hovorí, že vládne intervencie, ktoré narúšajú trhové stimuly na jednom trhu môžu zvýšiť národnú prosperitu započítaním dôsledkov trhových zlyhaní inde • Najlepším riešením by bolo opraviť zlyhanie trhu, ale ak to nie je možné, potom vládne intervencie na inom trhu môžu nájsť druhé riešenie ako problém odstrániť

17. Ekonómovia podporujú "prvé najlepšie riešenie," domáce politiky by mali byť zamerané priamo na zdroj problému • Ak je problémom zamestnávanie malého počtu pracovných síl, potom náklady na pracovnú silu by mali byť dotované vládou • Tieto dotácie by mohli zabrániť ekonomickej strate účinnosti pre spotrebiteľa vzhľadom na tarifu

18. Politické modely obchodnej politiky • Modely, ktoré riešia túto otázku: • pravidlo mediánového voliča • kolektívne akcie • model obchodnej politiky, ktorá kombinuje aspekty kolektívnych akcií a mediánového voliča

19. Pravidlo mediánového voliča • Pravidlo mediánového voliča predpokladá, že demokratické politické strany môžu zmeniť svoju politiku voči voličovi uprostred ideologického spektra • Predpokladajme, že toto ideologické spektrum je definované iba politikou tarifu • Predpokladajme, že voliči môžu byť hodnotení podľa toho, či si želajú vysoké alebo nízke colné sadzby

20. Predpoklady modelu: • Existujú dve súperiace politické strany • Cieľom obidvoch strán je volenie väčšinovým hlasovaním • Obe strany budú ponúkať rovnaké tarifné politiky strednému voličovi, aby zachytili väčšinu hlasov

21. Voliči sú zoradení v poradí podľa colnej sadzby, ktorému dávajú prednosť. Ak jedna strana navrhuje vysoký tariftA, druhá strana môže vyhrať nad väčšinou voličov tým, že ponúka o niečo nižšiu tarifu tg. Táto politická súťaž riadi obe strany a navrhuje tarifu tM, ktorej dáva prednosť stredného voliča.

22. Vláda by mala byť zvolená podľa toho, koľkých voličov uspokojí • Ak spôsobí straty len niektorým ľudom, ale bude veľkým prínosom pre veľkú masu ľudí, mala by byť víťazná • Ak spôsobí rozsiahle straty a pomôže iba malej skupine ľudí, mala by byť tá porazená

23. Kolektívne akcie • Spotrebitelia ako skupina majú väčšiu motiváciu obhajovať voľný obchod, ako jednotlivec, pretože jeho prínos nie je veľký • Výhody pripadajú na všetkých členov, nielen na jednotlivca

24. Model obchodnej politiky • Na to, aby politici vyhrali voľby, musia viesť kampane, na ktoré potrebujú finančné prostriedky • Tieto prostriedky môžu pochádzať predovšetkým zo skupín, ktoré sú ochotné obhajovať záujmové politiky

25. Chránený trh • Poľnohospodárstvo • v USA, Európe a Japonsku poľnohospodári tvoria malý zlomok voličov, ale dostanú štedré dotácie a obchodnú ochranu • Japonsko – zákaz dovozu ryže • USA – veľký vývozca potravín – tarify a dovozné kvóty nemôžu zvýšiť ceny • Odevný priemysel • Textil (pradenie a tkanie látok) • Oblečenie (montáž látky) • Silno chránené odvetvie pomocou dovozných kvót

26. Medzinárodné rokovania o obchodnej politike • mobilizujú exportérom podporu voľného obchodu, ak sa domnievajú, že exportné trhy sa budú rozširovať • Predchádzajú obmedzeniu voľného obchodu • Ak má každá krajina politický záujem na ochranu domácich výrobcov, bez ohľadu na iné krajiny, potom by všetky krajiny mohli prijať obchodné obmedzenia, čo by malo deštruktívne následky

27. Sú dva predpoklady: voľný obchod alebo ochrana tovaru • Ochrana tovaru by bola iba jednorazový zisk • Pre obe krajiny je najlepšou voľbou spolupráca a to voľný trh • Súčasný systém medzinárodného obchodu je postavený na celom rade vzájomných dohôd

28. Svetová obchodná organizácia (WTO) • Zaoberá sa pravidlami obchodovania medzi členskými štátmi na globálnej úrovni • Bola založená v roku 1995 so sídlom v Ženeve • WTO slúži ako fórum pre členské krajiny na uzatváranie multilaterálnych obchodných dohôd a riešenie obchodných sporov • Rieši obmedzenie obchodu najmenej 3 spôsobmi: • Zníženie colných sadzieb prostredníctvom multilaterálnych rokovaní • Nezvyšovanie taríf • Prevencia netarifných prekážok: kvóty a vývozné subvencie sú zmenené na tarify, pretože náklady na colné ochrany sú viac viditeľné

29. Každá krajina môže svoj problém vzniesť WTO • pomerne rýchle vybavenie, aj po odvolaní to netrvá dlhšie ako 15 mesiacov • -na základe predošlých dohôd členských štátov rozhodnú o tom, ktorá z týchto krajín porušila dohodu • -preferenčné obchodné dohody- dve krajiny sa dohodnú na nižšej tarife, ale ostatné krajiny majú vyššie • WTO takúto diskriminačnú politiku nedovoľujú: WTO zaručuje, že žiadna krajina nebude platiť vyššie tarify ako tá krajina čo platí najnižšie =MFN princíp (princíp najviac zvýhodňovaného štátu) • Výnimka tohto pravidla je povolená len ak najnižšia tarifa je stanovená na nulu

30. Svetová obchodná organizácia (WTO) je medzinárodná organizácia a špecializovaná agentúra OSN s primárnym cieľom liberalizácie svetového obchodu prostredníctvom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok obchodu. Zaoberá sa pravidlami obchodovania medzi členskými štátmi na globálnej úrovni. Bola založená v roku 1995 so sídlom v Ženeve. WTO slúži ako fórum pre členské krajiny na uzatváranie multilaterálnych obchodných dohôd a riešenie obchodných sporov.

31. 2typy preferenčných obchodných dohôd, ktorých sadzby taríf sú stanovené na nulu alebo blízko nule: • 1,oblasť voľného obchodu: dohoda, ktorá dovoľuje voľný obchod medzi členmi, ale každý s členov môže mať svoju vlastnú obchodnú politiku voči nečlenským krajinám....napr.NAFTA • 2,colná únia: dovoľuje voľný obchod medzi členmi, ale vyžadujú spoločnú vonkajšiu obchodnúpolitiku s nečlenskými štátmi • Preferenčná politika je nevýhodná v tom prípade, keď krajina miesto toho, aby získala z lacných importov nečlenských krajín, bude radšej dovážať drahší tovar z členských krajín bez príjmu z tarifov • Výhodné je keď vzniká nový obchod (drahý domáci produkt je zamenený za lacnejší importovaný produkt z členskej krajiny) • Nevýhodné je keď sa už existujúci obchod presúva z nečlenskej krajiny na členskú( lacný produkt z nečlenskej krajiny je zamenený za drahší produkt členskej krajiny)

32. Ďakujem za pozornosť