DANIEL DEFOE Robinson Crusoe

1. DANIEL DEFOE Robinson Crusoe (1660 – 1731)‏

2. Anglický spisovateľ Daniel Defoe pochádzal z meštianskej rodiny. Narodil sa v Londýne. Pôvodné rodinné meno znelo Foe. Spisovateľ si pred meno dal šľachtický prídomok de, lebo foe znamená v preklade „nepriateľ“. Defoe rád cestoval po celej Británii a Európe. Počas svojho života napísal vyše päťsto diel. Svoje najznámejšie dielo Život a dobrodružstvá Robinsona Crusoea napísal ako 60-ročný. Toto dielo sa v Británii stalo najčítanejšou knihou po biblii. Umiera v zabudnutí a biede v Londýne v roku 1731. Jeden z mnohých pamätníkov Daniela. Defoe

3. Hovorí sa, že postava Robinsona vznikla podľa osudu skutočného človeka, Alexandra Selkirka. Narodil sa v r. 1676 ako siedme dieťa Johna Selkirka, šusterského majstra, ktorý šil a opravoval topánky v meste Largo na pobreží Severného mora v Škótsku. Alexander odmala počúval príbehy námorníkov a ako 18-ročný sa nechal naverbovať na loď. Už pri jeho prvej plavbe sa dostal do rúk pirátov, ktorí ho predali do otroctva. Z otroctva sa mu podarilo dostať na pirátsku loď a domov sa vrátil ako boháč.

4. V roku 1703 sa zas prihlásil na loď pod vedením kapitána Williama Dampiera. Samozrejme to bola pirátska loď, ktorá jeden a pol roka prepadávala obchod- né lode. Po čase už na lodi vládla veľmi zlá nálada a keď sa blížili k ostrovom Más a Tierra, rozhodol sa loď opustiť. Na člne s oblečením, puškou, librou pušného prachu, kresadlom, sekerou, nožom, kotlíkom, tabakom a bibliou si vlastne zachránil život. Loď, na ktorej sa pôvodne plavil, sa totiž čoskoro potopila aj s väčšinou námorníkov.

5. Tu sa začína život osamelého námorníka, ktorý tak okúzlil Daniela Defoea. Selkirkov ostrov dlhý približne 20 a široký 5 kilometrov pokrývalo husté rastlinstvo. Bolo tu dosťpotravy, akurát nepočítal s tým, že na ostrove zotrvá tak dlho. Trvalo mu skoro rok a pol, kým si zmieril s osudom osamelého stroskotanca. Ak chcel žiť ako človek, neupadnúť na tele ani na duchu, musel pracovať. A práce tu bolo ozaj dosť.

6. Ako prvé si postavil dve chyže z brvien a lístia. V jednej mal dielňu a spálňu, v druhej si varil. Sekerou dokázal vytesať aj celkompeknú truhličku. Bol zdravý a silný,mal dobrý postreh,a tak sa mu darilo. Zdravý vzduch apráca mu pomohlivyrovnať sa sosamotou. Šaty si šil pomocou klinca z kozích koží, nádobami mu boliškrupiny kokosových orechov. Oheň zakladal trením a keďsa mu minul pušný prach, chytal kozy holými rukami. Aby sa zbavil krýs, ktoré zamorili celé jeho obydlie, skrotil si niekoľkomačiek, ktoré na ostrov priviezli, rovnako ako krysy, lode z Európy.

7. Každodenným sledovaním nekonečného mora uplynuli viac ako štyri roky. Celých 1580 dní samoty. Zo svojej pozorovateľne zazrel plachtu blížiacej sa lode napoludnie 31. januára 1709. Loď Duke spustila kotvu a prví ľudia, ktorých samotár po rokoch uvidel, boli jeho rodáci – Škóti. Po 33 mesiacoch plavby sa 14. októbra 1711 Selkirk dostal konečne domov.

8. Selkrik bol pozývaný do spoločnosti, kde rozprával o svojom osude. Tu zaujal aj novinára Daniela Defoea. Traduje sa, že sa spolu rozprávali a Selkrik mu odovzdalsvoje zápisky. Nič z toho sa nepotvrdilo, ale osud námorníka sa stal predlohou dobrodružnej knihy. Selkirk sa vrátil do rodného Larga, kde sa dal opäť k námorníctvu. Zomrel na tropickú zimnicuv roku 1720. Pochovali ho s vojenskými poctami.Kniha vyšla ešte pred jeho smrťou. Literárny Selkirk dostal meno RobinsonCrusoe, rovnaké, aké malDefoeov spolužiak. Knihu vytlačili 25. apríla 1719 s podtitulomPodivuhodné prekvapujúce dobrodružstvá Robinsona Crusoea, námorníka z Yorku, ktorý prežil dvadsaťosem rokov v úplnej osamelosti na pustom ostrove neďaleko Ameriky, poblíž ústia rieky Orinoko, kam ho vyvrhlo pri stroskotaní korábu, ktorého celáostatná posádka zahynula.

9. Príbeh Selkirka mohol i nemusel byť podkladom pre knihu o Robinsonovi. Je jasné, že sú tu dosť veľké rozdiely. Defoe zvýšil počet rokov na ostrove, presunul ostrov do oblasti Orinoka, lebo sám poriadne na mori nebol a tak čerpal informácie z kníh o moreplavcoch a dobrodruhoch. Oba príbehy, skutočný aj vymyslený, preslávili dva ostrovy. A oba, Tobago i Más a Tierra, sa uchádzali o meno po Robinsonovi. Vláda Chile v záchvate veľkorysosti premenovala Más a Tierra na Ostrov Alexandra Selkirka.

10. A ako to bolo teda v knihe s Robinsonom? Mal 19-násť, keď vyrazil na more proti vôli rodičov. Z mesta Hullu nastúpil na loď kamarátovho otca smerujúcu do Londýna. Loď sa pred prístavom Yarmouth potopila. Na pevnine ho kapitán lode varoval, že mu nie je súdené byť námorníkom, keď bola jeho prvá plavba nešťastná. Robinsom bol ale večne nespokojný, túžil po zmene, dobrodružstve, a tak sa peši vybral do Londýna. Tu sa zoznámil s kapitánom lode, ktorý mu poradil, ako zväčšiť svoj doterajší obnos peňazí, a tak nadobudol nejaký majetok. Spolu sa plavili do Guiney. To bola vlastne jeho jediná úspešná plavba. Po smrti kapitána hneď prvá plavba pod novým vedením bola nešťastná. Loď prepadli piráti, všetkých odvliekli do maurského prístavu Salé ako otrokov.

11. Robinson sa stal otrokom kapitána, ktorému pomáhal s prácami okolo domu a strážil zakotvenú loď. Na nej ho s dvomi Maurami brával na lov rýb. Raz sa mu podarilo vyraziť na more bez kapitána. Maura hodil cez palubu a s chlapcom Xury sa plavil na juh popri pobreží a opatrne si dopĺňali zásoby. Nakoniec natrafili na čestného kapitána, ktorý odkúpil ich loď, vzal si chlapca s tým, že mu dá o 10 rokov slobodu a Robinsona zaviezol do Brazílie. Tu sa usadil založil si vlastnú plantáž. Štyri roky pestoval tabak vďaka čomu zbohatol. Keď za ním prišli ostatní plantážnici, aby sa vydal po mori do Guiney nakúpiť pre nich otrokov, zvíťazila jeho tulácka povaha

12. Osem rokov po tom, čo opustil rodičov, 1. 9. 1659 sa vybral na cestu. Skoro sa dostali do búrky. 12 dní sa zmietali vo vlnách a loď zmenila smer k Barbadosu. Keď ich zastihla druhá búrka a loď uviazla na plytčine, jedenásti nastúpili do člna, aby si zachránili životy. Čln sa prevrhol a zachránil sa len Robinson, ktorý vedel dobre plávať. Keď bol na pevnine, mal pri sebe len nôž, fajku a trochu tabaku. Unavený vyliezol na strom, kde hneď zaspal.

13. Ráno more ustúpilo, preto preplával na vrak. Z dosák si urobil plť, na ktorej na 12-krát poodvážal väčšinu zásob. Potom sa loď potopila.

14. Spoločnosť mu robil pes a dve mačky, ktoré z lode zachránil. Prvé obydlie si zhotovil pod strmým svahom. Do jedného stanu postavil ešte druhý, aby bol chránený pred dažďom, do polkruhu pozatĺkal koly ako plot. Dovnútra sa vchádzalo po rebríku. V zemi i skale si spravil jaskyne. Na pobreží z kolov urobil kríž, na ktorý si robil zárezy, aby nestratil prehľad o čase. Kým mal atrament, písal si poznámky o priebehu dní. Spísal si i výhody a nevýhody svojho postavenia:

15. Nevýhody Výhody *Uviazol som na smutnom, neobývanom ale žijem a neutopil som sa ako ostatní ostrove, bez nádeje na záchranu, druhovia. *Som tu sám a odlúčený od ostatného ale Osud ma odlúčil aj od celej posádky sveta, v biede, a uchránil ma od smrti. A keď ma zázrak zachránil od smrti, možno ma zázrak vyslobodí aj z tohto nešťastia. *Som odtrhnutý od ľudstva, pustovník, ale nehladujem a nehyniem na pustom vyhnanec z ľudskej spoločnosti, ostrove bez možnosti obživy. *Nemám šaty, aby som sa mohol obliecť, som však v horúcom podnebí, a keby som aj mal šaty, azda by som ich ani nenosil. *Som bezradný a nemám prostriedky, uviazol som na ostrove, kde nevidieť aby som sa mohol postaviť na odpor dravce, ktoré by mi mohli ublížiť, na proti násiliu, či už zo strany človeka rozdiel od afrických brehov. Čo keby alebo zvieraťa, som bol stroskotal tam? *Niet tu živej duše, ktorá by sa so mnou ale Boh mi zázračne poslal loď tesne pozhovárala alebo mi poskytla útechu, k pobrežiu, takže som si z nej mohol odniesť hŕbu potrebných vecí.

16. Po zemetrasení stavia nový príbytok na rovine, kde mu nehrozí, že ho zasype zem. Našiel nížinu a postavil si tu letný dom. Zemetrasenie priplavilo na breh vrak lode, ktorý celý porozoberal. Pri ťažkej práci ochorel a bál sa najhoršieho. Liečil sa tabakom a rumom. Veľmi zoslabol, ale podarilo sa mu vyliečiť. Začína čítať Bibliu, ktorú našiel vo vraku. Vyrába nástroje na obrábanie pôdy, naučí sa vypaľovať nádoby z hliny, pestuje obilie, ukladá zásoby. Skrotí si papagája Polla, ktorého po rokoch naučí rozprávať. Členom domácnosti sa stáva aj malé kozliatko, ktoré si tiež skrotí.

17. Počas tretieho roka sa učí piecť chlieb a začína rozmýšľať o neďalekej pevnine, ktorú vidí z ostrova. Z kmeňa stromu robí kanoe, ktoré sa mu však nepodarí dostať na vodu pre jeho veľkú váhu. Z koží zvierat si ušil čiapku, vestu, nohavice, topánky i slnečník. Po piatich rokoch si postaví čln, na ktorom chce oboplávať ostrov. Silný prúd ho skoro zahnal na otvorené more, preto zakotvil v najbližšej bezpečnej zátoke a peši sa vrátil do tábora. Na 11. rok mu začína ubúdať strelivo, učí sa loviť bez pušky. Chytí si kozy a založí stádo. Po 15-tich rokoch pri vychádzke na druhú stranu ostrova objaví v piesku ľudskú stopu. Začína sa báť o svoju bezpečnosť. Spevní ohradu okolo obydlia ešte jedným radom kolov a zvnútra vysadí prúty, ktoré časom vytvorili nepriehľadnú húštinu. Dva roky žil v strachu o život, poisťoval sa proti nepriateľovi.

18. Už bol na ostrove viac ako 25 rokov, keď zbadal na pobreží asi 30 divochov. Z člna vytiahli dvoch zajatcov. Jedného hneď zabili, druhý sa zľakol a začal rýchlo utekať. Prenasledovali ho traja divosi, ale cez rieku preplávali len dvaja. Robinson sa rozhodol zasiahnuť. Utečencovi naznačil, aby zastal. Jedného divocha ovalil, ale druhého zastrelil, lebo začal do luku naťahovať šíp. Omráčený divoch sa začal preberať. Utečenec si od Robinsona vypýtal šabľu, jediným úderom odťal nepriateľovi hlavu a položil ju Robinsonovi k nohám na znak vďaky a oddanosti.

19. Robinson dal zachránenému domorodcovi meno Piatok podľa dňa, kedy ho zachránil. Zo začiatku mu veľmi nedôveroval, ale presvedčil sa, že mu je veľmi oddaný. Učil ho rozprávať a jesť iné ako ľudské mäso. Piatok túžil dostať sa späť na pevninu, ktorú bolo z kopca vidieť, a tak začali znova spolu robiť čln. Robinsom oboznámil Piatka so svojím obydlím, naučil ho používať zbrane, siať obilie a piecť mäso a chlieb na ohni. Spolu chodili na lov. Piatok sa mu stal verným sluhom a priateľom.

20. Medzi tým znovu prišli na ostrov divosi s bielymi zajatcami. Robinson sa rozhodol ich zachrániť. Beloch bol Španiel a rozprával, že medzi divochmi žijú ešte ďalší španielski a portugalskí stroskotanci bez nádeje na záchranu. V člne našiel Piatok aj svojho otca. Rozhodli sa pripraviť ostrov pre ďalších osídlencov, obrobili viac pôdy a pripravili potravu. Piatkov otec so Španielom sa nakoniec vybrali po stroskotancov.

21. Kým na nich čakali, objavila sa neďaleko pláže anglická loď. Videli, že z nej vystúpilo 11 chlapov, z toho traja neozbrojení zajatci. Robinson s Piatkom boli ostražití. Keď sa ozbrojenci utiahli spať, Robinson sa priblížil k zajatcom a zistil, že je to kapitán lode, dôstojník a jeden cestujúci. Posádka lode sa proti ním vzbúrila a chceli ich nechať na pustom ostrove. Robinson im pomohol znova získať loď. Na ostrove nechali troch najhorších vzbúrencov, Robinson im nakázal slušne zaobchádzať so stroskotancami, ktorí prídu z neďalekej pevniny.

22. Z ostrova odišiel Robinson 19.12.1686. Prežil tu 28 rokov, 2 mesiace a 19 dní. Do Anglicka pricestoval po dlhej plavbe 11.7.1687 spolu s Piatkom. Keď sa vrátil do Yorkshiru, rodičia a rodina už nežili okrem dvoch sestier a dvoch detí po bratovi. Cítil sa ako cudzinec. Navštívil starého priateľa kapitána, ktorý mu dohliadal na majetok a zistil, že jeho plantáž v Brazílii ďalej prosperuje. Po pevnine prešiel do Anglicka, tam predal plantáž a skončil svoju dobrodružnú cestu.

23. V druhom diele knihy sa Robinson oženil, založil si rodinu, ale nevzdal sa myšlienky, že sa na ostrov vráti. Po smrti manželky spolu s Piatkom nastupuje na synovcovu loď a 10.4.1695 pristávajú pri ostrove. S uspokojením zisťuje, že sú tu už tri samostatné osady a v podstate spolu dobre vychádzajú. Nechal tu zásoby, dal rady, ako spravovať ostrov a vydal sa na spiatočnú cestu. Ich loď však napadli domorodci, ktorí zastrelili Piatka. Robinson ho pochoval s vojenskými poctami. So synovcom na lodi preplával ešte veľa morí, boli v Číne, medzi Tatármi, Rusmi a zažili veľa dobrodružstiev. Do Londýna sa vrátil 10.1.1705 po 11-ročnej plavbe. Ako 72-ročný sa rozhodol natrvalo usadiť.

24. Použitá literatúra: Daniel Defoe: Život a dobrodružstvá Robinsona Crusoea, Mladé letá, Bratislava 1991 Klasické príbehy – Daniel Defoe: Robinson Crusoe, PERFEKT, Bratislava 2003 Vlasta Hovorková a kol.: Svetová literatúra na dlani, PRÍRODA, Bratislava 2001 Ľubo Lipa: Robinson a jeho predchodca, čas. PLUS 7 dní, č.1, december 1996 Internetové stránky