1 / 22

KVET (flos )

KVET (flos ). je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny nahosemenné rastliny nemajú typické kvety- majú samčie a samičie šištičky. Funkcie. opelenie - je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich

Télécharger la présentation

KVET (flos )

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. KVET(flos)

  2. je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny • nahosemenné rastliny nemajú typické kvety- majú samčie a samičie šištičky

  3. Funkcie opelenie - je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou ochrana - chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky vývoj - zabezpečuje vývoj semena

  4. 1-kvetná stopka 2 - kvetné lôžko 3 - kvetný obal 4 - tyčinky 5 – piestik Stavba kvetu(krytosemenné rastliny)

  5. Kvetná stopka - ňou sa kvet pripája na stonku Kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu Kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače Rozmnožovacie útvary - tyčinky - piestik

  6. Kvetné obaly Nerozlíšené -okvetie Rozlíšené - kalich - koruna

  7. KALICH (K -calyx) - je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov,  môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava) KORUNA (C -corolla) - tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá.

  8. Okvetie ( P -perigon) • nerozlíšený kvetný obal – rovnakotvarý • tvoria ho len okvetné lístky • typické pre vývojovo staršie čeľade • zo súčasných zástupcov ho môžu mať jednoklíčnolistové rastliny (napr. tulipán )

  9. Tyčinky • Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov. • Skladá sa z nitky a peľnice.Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. • V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná.Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva androeceum.

  10. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého po redukčnom delení vznikajú štvorice peľových zrniek. Jadro peľového zrnka sa skôr, ako opustí peľovú komôrku, mitoticky delí a vznikne. • vyživovacia bunka(vegetatívna) –z nej klíčením vyrastie peľové vrecúško • rozmnožovacia bunka (generatívna) - z nej mitózou vzniknú dve samčie pohlavné bunky = spermatické bunky

  11. Piestik blizna čnelka semenník

  12. Podľa postavenie semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník: Vrchný (1)- kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom Polospodný (2) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred Spodný (3) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

  13. V semenníku sú uložené vajíčka. • Môžu byť uložené po celej stene semenníka alebo sú sústredené na jeho okrajoch. • Na obrázku sú znázornené najčastejšie druhy uloženia vajíčok (placentácia): • stredová nástenná rohová

  14. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod. Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka – materská bunka zárodočného mieška – sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový zárodočný miešok. Jadro mladého zárodočného mieška sa mitoticky delí 3-krát za sebou a vzniká 8 jadier, z ktorých sa vytvára na jednom póle vajíčka: vajcová bunka a 2 pomocné bunky, na protiľahlom póle sa vytvoria: protistojné bunky a dve jadrá v stred splynú a a vytvoria: diploidné centrálne jadro.

  15. Obojpohlavné – v jednom kvete sa nachádzajú aj piestik aj tyčinky Jednopohlavné v kvete sa nachádzajú len samčie (tyčinky) alebo len samičie (piestik) orgány Kvety semenných rastlín môžu byť

  16. jednodomé - oba typy kvetov aj samčie aj samičie sú na jednej rastline Dvojdomé na jednej rastline sa nachádzajú len samčie alebo len samičie kvety Rastliny, ktoré majú jednopohlavné kvety môžu byť:

  17. jednotlivý kvet súkvetie súbor kvetov môže byť: 1. jednoduché - strapcovité - vrcholíkové 2. zložené (kvety v súkvetí sú nahradené ďalším súkvetím) Druhy kvetov podľa zoskupení

  18. Strapcovité súkvetie • je typické tým, že dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú • kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do jeho stredu

  19. Vrcholíkové súkvetie • majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú • kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom

  20. Kvetom sú jednopohlavné samčie a samičie šištičky. Samčie šištičky – tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané výtrusné listy = tyčinky. Majú dve voľné alebo zrastené výtrusnice = peľové komôrky. V nich vznikajú jednobunkové peľové zrnká. Stavba kvetu(nahosemenné rastliny)

  21. – tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny. Na nich sa vytvoria dve nahé vajíčka. Samičie šištičky vajíčka sú nahé

  22. samčia šištička samičia šištička šupina s vajíčkami tyčinka

More Related