1 / 22

Sp ô sob chovu vybraných živočíchov

Sp ô sob chovu vybraných živočíchov. Morské prasiatko. Krmivo:

Télécharger la présentation

Sp ô sob chovu vybraných živočíchov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Spôsob chovu vybraných živočíchov

  2. Morské prasiatko • Krmivo: • ovocie- morčatu ho môžete dávať bez obmedzenia. Vhodné sú napr. jablká, grepy, mandarínky, a veľmi obľúbené melóny. Dávajte si však pozor na hrušky- ak ich vaše morča spapá veľa môžu mu uškodiť.zelenina- takisto ju môžete morčaťu dávať koľko mu len hrdlo bude ráčiť a stačiť. Vhodná je napr. mrkva aj s vňaťov, červená repa, paradajky, paprika, petržlen. Kaleráb a karfiol môžete podávať tiež ale s mierov – veľké množstvo nafukuje. Nevhodné sú staré listy z kapusty! JEDOVATÉ!- aj pre ľudí zelené zemiaky, zemiakové klíčky a surová fazuľa!!zelené krmivo – morča by tiež malo mať dostatok (najmä v lete lebo v zime ho asi nenájdete.). Keď´budete na prechádzke morčiatku môžete odtrhnúť čerstvej trávičky, listy púpavy alebo prasličku, žihľavu či kostihoj!

  3. Seno- treba morčaťu tak isto podávať každý deň! Morča žijúce vo voľnej prírode je v menších dávkach počas celého dňa. Dávajte preto vášmu morčaťu stále menšie množstvá rôzneho krmiva. Morča musí mať takisto dostatok pohybu, lebo keď stále sedí v malej klietke nudí sa a zožerie viac, ako potrebuje. Príliš tučné morča je ohrozené na zdraví a skôr zomrie. Zbytky jedla, ktoré morča neskonzumuje raz denne vyberajte z klietky, aby sa nezačalo kaziť. To by ho ohrozilo na živote, ak by takúto potravu skonzumoval

  4. Povinnosti majiteľa pri chove • Dvakrát za týždeň • výmena steliva v klietke (za teplých letných dní alebo pri veľkom počte zvierat v klietke aj častejšie) • Raz za mesiac • vyčistenie celej klietky a príslušenstva (nepoužívajte silné čistiace prostriedky!) • skontrolovať pazúriky a hlodáky, či nie sú príliš dlhé, v kladnom prípade ich skrátiť, prípadne ich dať skrátiť u zverolekára alebo obchodníka so zvieratami • Podľa potreby • doplnenie základného krmiva a sena (podľa spotreby) • vyčistenie napájadla (pri znečistení alebo zanesení riasami) • kontrola zdravotného stavu (čím častejšie, tým lepšie)

  5. Bezpečnostné opatrenia počas chovu • Zabezpečte voľne ležiace elektrické káble, aby ich morčatá neprehrýzli • Odstráňte jedovaté izbové rastliny alebo ich postavte na vyvýšené miesto, aby na ne nedočiahli ani panáčkujúce morčatá • Odstráňte prípadne iné domáce zvieratá, ktoré by mohli byť pre morča nebezpečné (pes, mačka atď.) • Pohybujte sa v miestnosti opatrne, aby ste na zvieratá omylom nestúpili, a dajte pozor, aby ste ich nezranili pri otváraní a zatváraní dvier • Postarajte sa, aby mali morčatá možnosť skryť sa na miestach ľahko prístupných zvieratám i vám • Nenechávajte na zemi popolníky s cigaretovými ohorkami • Majte pre zvieratá pripravenú na dlážke nádobu so stelivom, ak sa nemôžu samé dostať do vyššie položenej klietky • Postarajte sa o to, aby deti morčatá nenaháňali

  6. Hlavné znaky zdravého morčaťa • Zdravé morča spoznáte podľa: • zaoblených proporcií • jasných lesklých očí bez slzenia • čistého nosu • čistej srsti bez lysínPozor! neochlpené miesta za ušami sú normálne  • istých a obratných pohybov  • rýchlych reakcií

  7. Choré morča spoznáte podľa: •  schudnutia (vpadnutých bokov) • zakalených, často nie úplne otvorených prípadne slziacich očí • výtoku z nosa, kýchania, smrkania, alebo fučania • lysých alebo chrastami pokrytých častí pokožky; pri postihnutí kožnými parazitmi popri lysinách aj podľa škrabania sa • znečisteného análu (hnačka) • ustavičného kvapkania slín z kútikov úst (spôsobujú ho príliš dlhé zuby) • nemotorných, trhaných až tackavých pohybov • apatického chovania • pomalých, bezvládnych reakcií

  8. Zostarnuté morča spoznáte podľa: •  schudnutia (vpadnutých bokov) • belavých očí (slepota) •  "matnej srsti"  • strnulých nôh, a namáhavých pohybov  • apatie

  9. Činčila • Činčila sa rozdeľuje na 3 typy, v ktorých každý má svoje charakteristické morfologické vlastnosti: • 1.Tzv. La Plata, je robustnejší, dobre osvalený, telo je oválne. Hlava je krátka a široká, ušnice sú široko nasadené, veľmi pekne zaguľatené. Kožušina je veľmi hustá, na bokoch o niečo dlhšia. Farba srsti je svetlo až stredne sivá. • 2.Costinamajú v porovnaní s La Platou slabšiu kostru i osvalenie, užšie bedrá a slabšie zauhlenie chrbta. Ušnice sú veľmi široko nasadené, hlava zvieraťa má pri pohľade spredu tvar V. Telo nie je také robustné, je však dlhšie a štíhlejšie. Farba srsti je stredne až tmavo sivá. • 3.Ratonsa vyznačuje malým telom (veľkosť asi 1/3typu La Platon) má blízko postavené ušnice a hrotitý nos ako  typ Costina. Kožušina tohto typu je najkvalitnejšia.

  10. Činčily vlnaté majú polyestrický cyklus - ruja prebieha počas roka vždy po 28 - 35 dňoch, trvá 2-3 dni. Ejakulát samca koaguluje a samica ho po určitom čase vytlačí. Samica je kotná 111 dní, + - 3 dni. Samice zvýšia svoju hmotnosť v druhej polovici gravidity o 50 - 120 g. Uliahnuté mláďatá sú veľmi dokonalé, dobre osrstené, vidia a majú už vyvinutý chrup. Ich hmotnosť je 30 - 50 g. Po odstavení (2 mesiace) je hmotnosť mláďat 200 g. Pohlavne dospievajú vo veku 5 - 7 mesiacov. Činčily sú plodné ešte vo vysokom veku (10 - 12 rokov). V ojedinelých prípadoch sa dožívajú až 20 rokov. Podmienkou úspešného chovu a odchovu činčíl vlnatých je okrem kvalitného, pestrého krmiva a vyhovujúcej klietkovej technológie predovšetkým zabezpečenie vhodnýchmikroklimatických podmienok. Miestnosť, v ktorej zvieratá chováme, musí byť suchá, s možnosťou vetrania; má byť situovaná tak, aby okná boli otočené na východ alebo západ (nemožno súhlasiť s tvrdením, že činčily nepotrebujú slnečné žiarenie, horúce poobedňajšie slnko im však škodí). Za optimálnu teplotu pokladáme rozpätie od 15 do 20 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50%.

  11. Fretka • Fretka je v podstate domestikovaný tchor. Je to zvieratko, ktoré má milú povahu a zvrhlý zmysel pre humor. Má krásny kožúšok a rada sa mazná. Aby však nedošlo k omylu, je to osobnosť, ktorá si vás získa a ktorá si vás vycvičí. Fretka nie je pes a preto bude poslúchať len vtedy, keď bude mať dojem, že jej z toho vyplynú výhody (dobrota, naháňanie, hračka). Povahou je niečo medzi drsnosrtým jazvečíkom a foxteriérom..

  12. Fretka je kamarát pre väčšie deti a pre dospelých. Fretka spí asi 20 hodín denne (nesrandujem), ale tých pár hodín, čo je hore, stojí za to. Je možné s ňou chodiť na vychádzky, ale nie je to životná nevyhnutnosť. Na to sa používa špeciálny postroj (z obojku sa vám veľmi ľahko vyvlečie) a vodítko, najlepšie samonavinovacie. Fretka má totiž veľmi zvláštny štýl prechádzania - uteká, zastaví sa, plazí sa a tak podobne. Nikdy však nenechávajte svoju fretku, nech je akokoľvek poslušná, na vychádzke bez vodítka. Je to hlavne pre jej bezpečnosť, nikdy neviete

  13. Fretka má tak ako každé zviera svoju špecifickú vôňu. Niekomu smrdí, niekomu vonia. Vo všeobecnosti páchne moč samca a samice v ruji a obranný smrad, ktorý s veľkou obľubou vypúšťa v tých najnevhodnejších chvíľach, keď má dojem, že je jej ubližované alebo sa zľakne. Je nutné dodržiavať hygienu, pravidelne aspoň 2x denne čistiť záchod a aspoň 1x do týždňa meniť pelechy. Veľa chovateľov dáva svojim fretkám odstraňovať pachové žľazy. Po prvé to nič spoločné s vôňou fretky nemá a po druhé, zakazuje to zákon na ochranu zvierat! Odstraňovať pachové žľazy nemá zmysel, socializovaná fretka nemá potrebu ich používať.

  14. Fretka by mala mať vlastné súkromie, väčšina chovateľov ich má v čase neprítomnosti vo voliérach, alebo v klietkach špeciálne vyrábaných pre fretky.. Pri voľnom chovaní fretiek je  naozaj nutné mať byt dokonale zabezpečený !

  15. Fretka je až neuveriteľne zvedavé zviera. Vlezie do každej, aj tej najmenšej diery (hlavne samice), nájde každú skulinu a je to veľký zlodej. Žiadna taška nie je pred ňou bezpečná. Je to zvieratko neobyčajne šikovné. Najradšej má šušťavé igelitky, čerstvo prinesené nákupy, zakázané izby a diery. Rada hrabe v kvetináčoch.Fretka rada upratuje, rada pomáha a to hlavne tým, že sa strká to vedra s vodou, bojuje s vami o handru alebo s vysávačom.

  16. Každá fretka ako mláďatko hryzie. Je to dané samotnou povahou fretky, ich hrami.najobľúbenejšia hra je byť zahryznutý do kamaráta a ťahať ho po celom byte, alebo naznačovať trhanie. Koža fretky je na rozdiel od človeka veľmi hrubá, preto si málokedy ublížia. Fretka najviac hryzie v puberte a vtedy nepomáha vôbec nič, len pevné nervy a trpezlivosť. Puberta našťastie trvá iba pár mesiacov a potom je fretka ten najlepší medvedík na svete (bohužiaľ existujú aj výnimky).

  17. Kone • Prví predchodcovia koňa žili pred 50-60 miliónmi rokov. Ich domovom bola dnešná Severná Amerika. Vedci dali prvému koňovi pekné meno Eohippus, čo znamená "koník úsvitu". Eohippus žil približne pred 50 miliónmi rokov a bol veľký ako líška. V hustých močaristých lesoch sa živil hlavne lístim. Merychippus žil asi pred 10 miliónmi rokov. Mesohippus žil asi pred 35 miliónmi rokov a dosahoval veľkosť ovce. Pliohippus sa považuje za predka všetkých koní, zebier a oslov. Vyzeral už ako dnešný kôň. Žil asi pred 5 miliónmi rokov, bol približne 110 cm vysoký a mal už úplne vyvinuté kopytá. Equus- dnešný kôň má vývojovú líniu dlhú 50 miliónov rokov.

  18. Delenie koní • Rozoznávame plnokrvníky, teplokrvníky a studenokrvníky. Tieto názvy však nemajú nijaký súvis s teplotou ich krvi. "Plnokrvník" je všeobecné citlivých a rýchlych závodných koní, "studenokrvník" je naopak typ pokojného a silného ťažného koňa a "teplokrvník" je kríženec oboch predchádzajúcich plemien.

  19. Kôň dokáže svoju naládu vyjadriť celým telom, najmä však ušnicami, hlasom, pyskami a pohybom nôh. Dáva tak zreteľne najavo, čo chce alebo čo odmieta. Tieto sygnály sú pre všetky druhy koní rovnaké a pomocou nich sa vzájomne dorozumievajú.

  20. Spôsob chovu • Kone sa chovajú v stajniach kde má každy kôň vlastnú stajňu ,primerane veľkú druhu koňa. • V stajni sa nachádza na zemi seno,vedro s vodou alebo napájačka. • Ráno sa vypúšťajú na pasenie a po západe slnka sú nahnané naspäť do stajne.V stajni sa im vyčistia kopytá kopytním hačíkom, a srsť je očistená od hrubej špiny kefou ,hriva je vyčesaná hrebeňom.

  21. Každý deň je stajňa čistená od hrubej špiny a aspoň raz za týždeň sa mení podstielka.

  22. Natália BánesováBrigita Polgáriová

More Related