Download
1 / 55
E N D
1. Chmia vybranch potravn ?? Cesnak (Allium sativum)
Cibula (Allium cepa)
Med
Inuln
2. Cesnak Prectajte si!
Cesnak
Chemick podstata cesnaku
Vznam cesnaku pre ludsk organizmus
Pouitie cesnaku
Precvicte si!
Vyberte si a preskmajte!
Vypracujte!
3. Cesnak
4. Chemick podstata cesnaku V cesnaku sa nachdzaj:
5. Vznam cesnaku pre ludsk organizmus Cesnak
psob na gastrointestinlny trakt ako karminatvum (cinn proti nadvaniu),
nic kodliv crevn flru a m predovetkm dezinfekcn cinok,
povzbudzuje imunitn bunky k rchlejiemu deleniu a vcej aktivite,
uvolnuje krcovit stahy,
podporuje funkciu pecene,
zvyuje vylucovanie lce,
zniuje krvn tlak,
zniuje mnostvo cholesterolu a cukru v krvi,
m antibakterilne cinky a po strocia sa vyuva ako liek proti chorobm, ako je nechladnutie, zpaly hornch a dolnch dchacch ciest a napomha vykalavaniu,
okrem antibakterilneho m aj fungicdny cinok, preto je spolahlivm liekom proti rznym plesnovm ochoreniam.
6. Pouitie cesnaku ? Podla najnovch vskumov je cesnak vbornm stimultorom chudnutia. Zaprcinuje to alicn, nachdzajci sa v cesnaku. Ten zniuje krvn tlak, redukuje tuky v krvi a pozitvne ovplyvnuje metabolizmus sacharidov. Tto informcia je dleit najm v svislosti so skutocnostou, e zvyovanie vhy je jednm z najrizikovejch faktorov cukrovky a srdcovo-cievnych ochoren. cinok jednho a dvoch strcikov cesnaku denne na zdravotn stav srdca je zjavn po niekolkch tdnoch. Pouva sa v cajoch a kloktadlch.
? Pri bolestiach klbov sa nana priamo na kou. Vatov tampn napusten cesnakovm olejom a vloen do ucha, je star liek proti zpalu.
7. Precvicte si! EXPERIMENT 1 Cesnakov dych
Pomcky a chemiklie:
strcik cesnaku, n, doska na krjanie.
Postup:
a) Ovonajte strcik cesnaku. Potom ovonajte nakrojen ksok cesnaku.
Ak je medzi nimi rozdiel?
b) Ochutnajte v jeden den jedlo, ku ktormu bol pridan cesnak krtko
pred jeho dovarenm, na druh den jedlo, ku ktormu bol pridan
cesnak hned na zaciatku jeho tepelnej pravy.
Niekolko hodn po poit jedla z pokusu 1 (z pokusu 2 nasledujci den) dchnite na
svojho suseda, ktor nech sa poksi stanovit rozdiel medzi tmito dychmi teda
medzi dychom po poit jedla z pokusu a) a dychom po poit jedla z pokusu b)
8. Precvicte si! Pozorovanie a vysvetlenie:
a) Samotn struk cesnaku je bez vne. A rozkrojen, resp. pretlacen cesnak silne cesnakovo vonia. Po rozkrojen alebo pretlacen cesnaku sa naru truktra buniek a alin bez zpachu sa enzmom alinza men na antibakterilne cinn alicn, ktor dva jedlu typick aromatick cesnakov zpach.
b) Z alicnu unikaj po dlhom stat, resp. po psoben vodnej pary pri varen a pecen dialyldisulfid a dalie alkenylsulfidy, ktor sa resorbuj a po case ich vydychujete plcami. Avak psobenm tepla sa strca cinok tchto ltok. Po dlhom varen jedla obsahujceho cesnak sa teda strca aromatick cesnakov chut a zpach. Preto sa cesnak odporca dvat do jedla kvli svojej aromatickosti len krtko pred koncom varenia.
A ako predst cesnakovmu dychu?
Schopnost prekryt cesnakov zpach m chlorofyl nachdzajci sa v zelench rastlinch. Preto sa odporca dobre poprevat ksok petrlenovej vnate. Intenzvny cesnakov zpach dokeme zmiernit tie mliekom, alebo jogurtom.
10. Vypracujte! 1. Co spsobuje typick zpach cesnaku?
2. Ak s cinky cesnaku?
3. Ako meme zjemnit typick aromatick cesnakov zpach?
11. Med Prectajte si!
Med
Chemick podstata medu
Vznam medu pre ludsk organizmus
Druhy medu
Co by sme mali vediet o mede
Vyberte si a preskmajte!
Overte si zskan poznatky!
Vypracujte!
12. Med
13. Chemick podstata medu Med obsahuje:
viac ako 80% medu tvoria lahko a rchlo strviteln cukry, najm ovocn cukor (fruktza) a hroznov cukor (glukza). S pre ns vdatnm zdrojom energie,
vodu (15-20%), jej mnostvo ovplyvnuje kvalitu medu. Za dobr sa oznacuje ten, co jej nem viac ako 20%,
enzmy - sacharzy a amylzy. Trviace amylzy nastupuj do prce u v stach. tiepia krob a premienaj ho na cukor. A do dvanstnika kontroluj, ci sa spracovali vetky molekuly krobu, a ci telo dostalo to, co mu patr. Sacharza zasa tiepi sacharzu. Bez tejto ltky by telo s repnm cukrom ani nepohlo. Nedostatok sacharzy sa prejavuje hnackami,
proteny, aminokyseliny,
kyselinu mravciu, ktor chrni pred hnisavmi procesmi,
14. Chemick podstata medu z minerlov stopovch prvkov obsahuje
15. Vznam medu pre ludsk organizmus Med je nielen lahko vstrebvateln a vivn prostriedok, m aj mnoho liecivch vlastnost.
Med
16. Druhy medu Med je veobecne dobre znmy, ale je vak potrebn rozliovat jeho
druhy podla obdob a podla druhov rastln, co spolu navzjom svis.
Podla obdob rozliujeme
- jarn med, ktor pochdza spravidla z ovocnch stromov,
- letn med predovetkm z lipy,
- jesenn med zvlt z vresu.
Podla druhu rastln rozoznvame
- agtov med prakticky bezfarebn, nem tendenciu krytalizovat,
- horcicov med vrazne lt, lahko krytalizuje,
- datelinov med lt, m sklon krytalizovat,
- lipov med m zlatolt farbu, dlho si udruje tekut konzistenciu.
17. Co by sme mali vediet o mede ? Med by sa mal skladovat tak, aby bol chrnen pred kyslkom a vlhkostou. Preto s najvhodnejie ndoby s vzduchotesnm uzverom. Kontaktom s kyslkom a vlhkostou sa med znehodnocuje. Zacna kvasit a pokaz sa. Medu kod aj privela svetla a kolsav teplota. Ich psobenm sa nicia ltky s antibakterilnymi cinkami. Preto by sa mal skladovat v tmavej ndobe alebo v miestnosti bez priameho slnecnho svetla pri teplote 14-18C. Uchovvanie v chladnicke nie je nutn. Prav, dobre oetren med po case scukornatie. Ak sa v nom neobjavia krytliky cukru, kpili sme mrtvy tovar.
? Med sa nesmie vystavit teplote vyej ako 45C, ani ho nepridvame do horcich npojov, pretoe sa strcaj jeho lieciv cinky.
18. Co by sme mali vediet o mede ? Na rozptanie medu nikdy nepouvame mikrovln rru.
? Niekedy me med spsobit miernu otravu, ak vcely zbierali potravu na niektorch druhoch azaliek, rododendronov, oleandrov, paliem a vavrnov. Tto otrava je vak zriedkav, pretoe vcela medonosn je velmi citliv a sama uhynie skr, ako stac vyrobit med a obsahom kodlivch ltok.
? Uvat med sa neodporca ludom s vysokm krvnm tlakom, alergikom a astmatikom.
? Med ako prrodn zdroj jednoduchch cukrov poskytuje rchlu energiu. Monosacharidy sa rchlo vstrebvaj a organizmus nie je zataen tiepenm ako v prpade zloench cukrov. Preto je med vhodn pre deti, oslabench lud, portovcov a pod.
19. Vyberte si a preskmajte! http://www.beekeeping.cz/vcelpo.htm
http://www.regenerace.net/Archiv/2002/09/zeptali.htm
http://www.harm.sk/H1_04/med.htm
http://www.regenerace.net/Archiv/2002/12/med.htm
20. Autotest 1. Ktor z uvedench sacharidov
sa nachdzaj v mede?
a) celulza
b) glukza
c) laktza
d) fruktza
2. Med je vznamnm zdrojom:
a) selnu
b) vitamnov skupiny B
c) kyseliny octovej
d) polysacharidov
21. Autotest
22. Autotest 7. Spojte zaciatok (oznacen psmenom) a koniec vety (oznacen cslom) tak, aby ste vytvorili pravdiv tvrdenia:
a) Pri kontakte medu so vzdunm kyslkom a vlhkostou med ....
b) Priame svetlo a nestla teplota spsobia, e med ...
c) Prav, dobre oetren med po case ...
d) Umel med ...
e) Skrytalizovan med ...
1. ... scukornatie.
2. ... nescukornatie.
3. ... zacna kvasit a pokaz sa.
4. ... si uchovva vetky cenn ltky a vlastnosti.
5. ... strca ltky s antibakterilnym cinkom.
25. Vypracujte! 1. Med obsahuje 70-80% sacharidov a 15-20% vody. Je to
koncentrovan roztok cukru, ktor ako vetci dobre vieme krytalizuje.
Ako mono tejto krytalizcii zabrnit?
O D P O V E D
2. Porovnajte, kde prebieha krytalizcia rchlejie a svoju odpoved
zdvodnite:
a) v cistej ndobe, do ktorej nalejeme tekut med
b) v cistej ndobe do ktorej je ponoren lyica
O D P O V E D
26. O D P O V E D Zriedenm vodou alebo roztopenm.
b), pretoe lyica psob ako krytalizacn zrodok a v cistej ndobe nie s iadne krytalizacn zrodky.
28. Cibula Allium cepa Prectajte si!
Cibula
Chemick podstata cibule
Vznam cibule pre ludsk organizmus
Toxicita cibule
Precvicte si!
Vyberte si a preskmajte!
Vypracujte!
29. Cibula
30. Chemick podstata cibule Cibula obsahuje:
31. Chemick podstata cibule v 100 gramoch cibule je asi 10 - 15 mg vitamnu C,
karotn (provitamn A), vitamn E,
kyselinu pantokornov, kyselinu nikotnov,
tiplav alysulfid,
vodu.
32. Vznam cibule pre ludsk organizmus Cibula
priaznivo psob na cinnost ttnej lazy,
uvolnuje krce, ktor prestan po zjeden jednej cibule,
v cerstvom stave pome pri infekcnom zpale mandl, zpaloch hornch dchacch ciest, ale aj pri infekcnej ndche,
je cinn aj pri zniovan hladiny krvnho cukru, cholesterolu a odbravaniu tukovch zsob.
Cibulov tava
s medom sa pouva na potlacenie kalu,
je prospen na popleniny,
pri ndche treba vloit do nosa ksok vaty, na ktor nakvapkme cerstv cibulov tavu,
zniuje cinok alergnov a potlacuje prznaky prieduchovej arytmie.
33. Vznam cibule pre ludsk organizmus Varen alebo praen cibula
vymiean s cukrom a maslom pomha proti kalu.
Cibulov oleje
potlcaj tvorbu ndorov.
Cibuloviny
napomhaj redukovat pocet ochoren mozgu,
obsahuj prostaglandn, ktor zniuje krvn tlak.
? Iba cerven a lt odrody obsahuj zlceniny, ktor zmenuj riziko vzniku
ndorovch ochoren a maj protizpalov cinky.
Zvyuj sekrciu trviacich tiav v aldku a v crevch, sekrciu lce a
pankreatickch enzmov.
34. Vznam cibule pre ludsk organizmus ? Pre bohat obsah ltok je vhodn jest cibulu surov, dobr je aj mlad vnat. Na jar naklcen cibula m zven obsah vitamnov a cukrov. Odporca sa jest surov. Mus sa jest len cerstv, pretoe po rozkrojen sa po 24 hodinch sa stva toxickou. Vskumy odporcaj zjest denne 60 g.
35. Toxicita cibule Uvanie cibule v primeranch dvkach nem vedlajie cinky. Pri prekrocen dvok me djst k aldocnm nevolnostiam a zvracaniu.
Nedoporucuje sa uvanie cibule pri vredoch orgnov trviaceho traktu.
Pri krjan cibule je silne drden sliznica nosa a ocn spojivky.
Niektor ludia mu byt na cibulu precitlivel.
36. Precvicte si! EXPERIMENT 1 Preco pri krjan cibule slzia oci?
Pomcky a chemiklie:
cibula, n, doska na krjanie cibule.
Postup:
Ovonajte cibulu v celku. Potom ju rozkrojte a ovonajte. Ctite nejak rozdiel???
Pozorovanie a vysvetlenie:
Cibula v celku m charakteristick nedrdiv pach. Po jej rozkrojen sa z vakuol uvolnuj enzmy, ktor menia neaktvny aliin na agresvny alicn a ten drdi sliznice, co spsobuje slzenie oc.
? Slzeniu mono zabrnit bud nasadenm uzavretch potpacskch okuliarov alebo pouitm ventiltorov. Necinn s vak vetky tie triky, ktor pouijeme ete pred jej krjanm - umytie cibule alebo jej mcanie v octe, pretoe tiopropionaldehyd-S-oxid sa uvolnuje a po naruen buniek cibule, t.j. pocas jej krjania.
37. Vyberte si a preskmajte! http://www.zdravie.sk
http://www.ide.sk
38. Vypracujte! Ak vitamny a minerly obsahuje cibula?
Na co je vhodn cibulov tava?
Ak cinky m cibula na organizmus?
Ako meme zabrnit slzeniu oc pri krjan cibule?
Ako meme odstrnit cibulov dych?
39. Inuln Prectajte si!
Inuln
Vlastnosti inulnu
Kde sa inuln nachdza
Vznam inulnu pre ludsk organizmus
Precvicte si!
Vyberte si a preskmajte!
Zamyslite sa!
Overte si zskan poznatky!
Vypracujte!
40. Inuln
41. Vlastnosti inulnu Fyziklno-chemick vlastnosti inulnu:
- biely prok s neutrlnou vnou a sladkastou chutou , mlo rozpustn v studenej vode, v horcej vode sa rozpta na koloidn roztok,
- ako uhlohydrt nepsob redukcne, redukcn vlastnosti vykazuje iba v hydrolyzovanej forme,
- nepodlieha tiepeniu v kyslom prostred aldku ani psobeniu enzmov v tenkom creve (inuln je tak so stravou dopraven a do hrubho creva, kde najprv dochdza k jeho tiepeniu),
- zsobn rastlinn polysacharid, ktorho zkladnou jednotkou je fruktza,
- patr medzi nestrviteln oligosacharidy.
42. Kde sa inuln nachdza Inuln
- prirodzen zsobn sacharid, ktorho prtomnost meme dokzat vo velkom pocte rastln,
- nachdza sa v cibuli, cesnaku, articokch alebo cakanke. Typick inulny sa vyskytuj prve v korenoch cakanky. Koren cakanky obsahuje do 49% inulnu,
- nachdza sa tie v pre, pargli, penici a bannoch,
- obsahuj aj listy podbela a ppava. Pre vysok obsah inulnu je ppavov koren povaovan za dleit podporn liek pri cukrovke. Cukrovkri by mali denne, km je ppava v kvete, zjest a 10 kusov stoniek, pretoe obsahuje inuln,
- zsobn ltka v korenoch pichliaca. Jeho obsah je vysok na zaciatku vegetcie, kles vo fze tvorby borov a na zaciatku kvitnutia. Potom sa u znova zvyuje.
43. Vznam inulnu pre ludsk organizmus Inuln
svojm priaznivm cinkom na zloenie crevnej mikroflry pomha zlepovat cinnost creva a posilnuje imunitn systm. Tak sa stva scastou prirodzenej ochrany hrubho creva pred zpalovmi a ndorovmi chorobami a je tie prevenciou crevnch infekci.
Kad novorodenec prichdza na svet zbaven akchkolvek mikroorganizmov v zavacom trakte. Hned po naroden nan vak zacna psobit vonkajie prostredie. Po niekolkch mesiacoch je proces zskavania mikroorganizmov z vonkajieho okolia ukoncen a pocas dalieho ivota dochdza iba k menm zmenm v zloen crevnej flry danho jedinca. Tieto zmeny s spsoben jednak prtomnostou urcitch ltok v strave, ako aj rznymi chorobami alebo pribdajcim vekom. Nemalm priaznivm vplyvom inulnu na ludsk organizmus je prevencia hnackovch ochoren bakterilneho aj vrusovho pvodu.
44. Vznam inulnu pre ludsk organizmus pomha urchlovat prechod potravy trviacim traktom, zniuje kyslost trviaceho traktu,
vytvra zdroj ivn a optimlne podmienky pre iadce a blahodrne psobiace bifidobaktrie (Bifidobakterium bifidum),
vdaka optimlnej prtomnosti inulnu v ludskom organizme kles aj vskyt zpchy,
sli ako balastn ltka (napr. v pecive, jogurte, ovsench vlockch).
inuln pomha aj diabetikom. Jeho prjmom sa u takto chorch lud pozitvne upravuje hladina glukzy v krvi a zniuje sa krvn tlak. Tm, e sa inuln nevstrebva z tenkho creva ako strviteln sacharidy, ale tiepeniu podlieha a v hrubom creve, zniuje sa energetick prjem a hladina krvnho cukru sa nezvyuje
45. Vznam inulnu pre ludsk organizmus podvanm inulnu sa vstrebvanie minerlnych ltok z potravy zvyuje a do dvoch tretn. To sa tka predovetkm vpnika, ktorho nedostatocne vytvoren zsoby v detstve a dospievan mu v starobe vystit do osteoporzy.
Kosti ako iv tkanivo, zaznamenvaj v priebehu ludskho ivota zmeny. V detstve sa tvoria v tele zsoby vpnika pre dalie obdobie. Najvyiu hustotu dosahuj v dospievan. Aby sme predili bytku vpnika v dospelosti, ktor je znmy ako osteoporza, je vhodn snait sa zachovvat hustotu vpnika v kostiach posilnovacm cvicenm a stravou s vysokm obsahom vpnika. Vo vcine prpadov sa vpnik do tela zo stravy vstrebe len z 20 a 30 percent.
46. Precvicte si! EXPERIMENT 1
Pomcky a chemiklie:
kadicka (400 cm3), Erlenmayerova banka, ndoba na vodn kpel, teplomer, svorka, stojan, lapk, filtracn lievik, filtracn papier, krytalizacn miska, sklenen tycinka, biely jogurt, Cerrezovo cinidlo I, II, etanol.
Postup:
a) Extrakcia inulnu z bieleho jogurtu:
Do kadicky dme cel obsah jogurtu a vlome do ndoby na vodn kpel. Pocas 8-10 mint sa mus teplota jogurtu udriavat na 80 C. Po uplynutom case prefiltrujem zmes do Erlenmayerovej banky a pridme 2 cm3 roztokov Carrezovho cinidla I a II, premieame a opt prefiltrujeme. Takto zskan filtrt vylejeme do krytalizacnej misky a zmieame s dvojnsobnm objemom etanolu.
47. Precvicte si! b) Molischova reakcia: dkaz uhlohydrtu v inulne:
Molischovo cinidlo: 10% roztok a-naftolu , alebo 6% roztok tymolu v 96% etanole.
Mal mnostvo inulnu (na koniec pachtle) zmieame so 4 kvapkami Molischovho cinidla a pridme do zmesi koncentrovan kyselinu srov. Pozorujeme intenzvne fialov sfarbenie.
c) Selivanova reakcia: dkaz fruktzy v inulne:
Selivanovo cinidlo: 0,05% roztok rezorcnu v koncentrovanej kyseline chlorovodkovej, zrieden destilovanou vodou v pomere 1:1.
V skmavke s objemom 20 cm3 zmieame 5 cm3 Selivanovho cinidla s malm mnostvom inulnu. Roztok potom varme na vodnom kpeli asi 1 mintu a pozorujeme vznik vinovocervenho sfarbenia.
48. Precvicte si! Pozorovanie a vysvetlenie:
a) V priebehu extrakcie inulnu vytvoria mliecne proteny z jogurtu gly, takzvan trojrozmern siete, v ktorch je viazan voda. Prostrednctvom zahrievania jogurtu sa rsol rozpadne, bielkovina koaguluje a srvtka, ktor obsahuje inuln, laktzu a zvyn bielkovinov ltky sa odfiltruje. Po pridan etanolu vznik z cistho filtrtu biela zrazenina inulnu. Inuln je uhlohydrt, ktor nepsob redukcn, ale iba v hydrolyzovanej forme vykazuje redukcn vlastnosti.
b) Polysacharidy dvaj s koncentrovanou kyselinou srovou a a-naftolom intenzvne fialov sfarbenie, spsoben vznikom trifenylmetnovho farbiva.
c) Selivanova reakcia je zaloen na vzniku cervenho sfarbenia, ktor dva 5-hydroxmetylfurfural s rezorcnom v prtomnosti kyseliny chlorovodkovej. Z toho vyplva, e zkladnou jednotkou inulnu je fruktza.
49. Vypracujte! Co je inuln?
Ktor potraviny obsahuj inuln?
Ak s cinky inulnu?
Ak je to funkcn potravina?
50. Vyberte si a preskmajte! http.//www.elis.sk/derma/derma302.htm#Prebiotik
http://www.casopisfigura.sk/archiv/4-2003/clanky/6.htm
http://www.veronica.host.sk/fytoterapia/index.html
51. Zamyslite sa! Ak potraviny s oznacovan ako probiotick?
52. O D P O V E D Probiotick potraviny obsahuj rozpustn potravinrsku vlkninu so pecifickmi priaznivmi cinkami, predovetkm polysacharidy ako inuln alebo in derivty fruktzy (fruktzov oligosacharidy), ktor zmenuj nebezpecenstvo vzniku rakoviny hrubho creva a zniuj hladinu cholesterolu.
Probiotick prsady sa zskavaj z prrodnch zdrojov, naprklad inuln z cakanky a pridvaj sa ako zvltne prsady do potravn. Inuln sa pouva aj ako tukov nhrada v niektorch vrobkoch s vysokm obsahom tuku, ako s margarny, tucn syry a jogurty z plnotucnho mlieka.
53. Autotest 1. Inuln sa tiepi
a) v aldku
b) v tenkom creve
c) v hrubom creve
2. Inuln vykazuje redukcn
vlastnosti:
a) v hydrolyzovanej forme
b) ako uhlohydrt
3. Inuln:
a) posilnuje imunitn systm
b) podporuje rast bifidobaktri
4. Pri podvan inulnu sa vstrebvanie
minerlnych ltok z potravy zvyuje:
a) do jednej tretiny
b) do jednej tvrtiny
c) do dvoch tretn
54. Autotest 5. Zkladnou jednotkou inulnu je:
a) sacharza
b) fruktza
c) glukza
6. Ak reakcia sa pouva na
dkaz fruktzy v inulne?
a) Selivanova
b) Molischova 7. Pri dkaze uhlohydrtu v inulne vznikne:
a) cerven sfarbenie
b) fialov sfarbenie
55. O D P O V E D Funkcn potravina je zloen potravina, ktorej skladba (obsah jednotlivch ivn a dalch zloiek) bola upraven tak, aby splnala niektor zo zdravotnch vivovch potrieb.
Potravinu mono povaovat za funkcn, pokial sa dostatocne preukzalo, e okrem primeranho nutricnho cinku priaznivo ovplyvnuje jednu alebo viac funkci v organizme, a to zlepenm zdravotnho stavu alebo zniovanm rizika vzniku urcitho ochorenia. Funkcn potraviny musia ostat potravinami a musia prejavovat svoje cinky po skonzumovan takho mnostva, ktor je zvycajn
