Boj v zastavanej oblasti

1. Boj v zastavanej oblasti Vedenie boja v zastavanej oblasti - CQB (Close Quarter Battle) patr� medzi najzlo�itej�ie a najta��ie taktick� cinnosti pri veden� boja. Upraven� na podmienky Airsoftu.

2. St�le castej�ie s� vyhlad�vanej�ie airsoftov� akcie v zastavanej oblasti. Je to hlavne kv�li dynamike hry, hratelnosti a v�c��m mo�nostiam ci atraktivite prostredia. Na druhej strane je nutn� si priznat, �e nie v�dy v�etci vedia ako sa v takom prostred� maj� spr�vat a bojovat z hladiska taktiky ci postupnosti boja. Myln� predstava o pou�it� policajnej taktiky ci techn�k v otvorenom ter�ne, medzi budovami a pri pribl�en� sa k budov�m, m� casto za n�sledok vysok� � straty� v jednotliv�ch t�moch. Ked�e som za�il na akciach niekolko sklaman�ch hr�cov, pripravil som pre nich a aj pre v�etk�ch nad�encov taktiky, rozbor boja v zastavanej oblasti. Mo�no to niekomu pom��e k lep�ej z�bave a pochopeniu. Samozrejme s� to lem moje n�zory a pohlady. Cel� taktika je prisp�soben� pre airsoft a pou��vanie airsoft zbran� s obmedzen�m dostrelom (do cca.50m).

3. Hodnotenie priestoru boja z pohladu �tocn�ka Ne� vst�pite do priestoru zastavanej oblasti (medzi budovy) so svojim t�mom alebo spolubojovn�kmi, mali by ste si vediet zhodnotit dan� oblast z t�chto z�kladn�ch pohladov: zhodnotenie casu zhodnotenie ter�nu zhodnotenie vodcu zhodnotenie organiz�cie arm�dy V�etky tieto zhodnotenia bud� mat velk� vplyv na va�u taktiku a postup v danom �boji�.

4. Zhodnotenie casu: - urcuje n�m ak� sveteln� podmienky m�me k dispoz�cii a v s�lade s nimi mus�me prisp�sobit na�u taktiku. Sna��me sa sveteln� podmienky vyu�it vo svoj prospech... Zhodnotenie ter�nu: - urcuje n�m postupnost jednotliv�ch krokov pri pribl�en�, obsadzovan� budov a m� velk� vplyv na v�ber na�ej taktiky a pou�it�ch form�cii... Zhodnotenie vodcu: - urcuje n�m mieru zabezpecenia kr�diel n�ho postupu v oblasti a zabezpecenia mo�n�ch proti�derov z d�vodu �ikovnosti a agres�vnosti protivn�kovho velenia... Z�roven n�m poukazuje na mno�stvo potrebn�ch z�loh, ktor� si potrebujeme nechat v rezerve... Zhodnotenie organiz�cie arm�dy: - urcuje n�m mieru a r�chlost preskupenia protivn�kov�ch jednotiek v pr�pade rozv�jania sa n�ho �spechu (�spe�n�ho postupu v �boji�) a jeho mo�nej akt�vnej bojovej odpovede na na�e akcie...

5. Z pohladu samotn�ho boja je obrana pr�li� statick� a ne�cinn�. �tok samotn� m� znacn� vplyv na priebeh a v�sledok �boja�, i ked sa to nezd�. Pri rovnosti str�n a s�perov je �tok jednoduch��m sp�sobom �bojovej cinnosti� ako obrana. Samozrejme velk� vplyv na to maj� obmedzenia priestoru a zbran�. Za ak�hokolvek obmedzenia v pohybe (zak�zan� priestor pohybu a cinnosti) pre �tocn�ka, tento stratil svoju v�hodu a� v 50 % svojej cinnosti ci sily. Pri boji bez obmedzenia na pohyb je vo v�hode �tocn�k. A to v akomkolvek ter�ne... Pre potreby rozboru sa v tejto prezent�cii taktiky budem venovat �tocn�m oper�ci�m (postupom) a hlavne vplyvu ter�nu na ich priebeh ci taktick� postupy.

6. Postupnost krokov: Maskovanie sa a pribl�enie sa k budove. Zabezpecenie bocn�ch sektorov. Obsadenie (zaujatie) v�hodn�ho miesta pre vniknutie do budovy. Vycistenie budovy a pokrytie vonkaj��ch sektorov z budovy vo v�etk�ch smeroch aj zo smeru odkial sme pri�li. Presunutie sa k dal��m budov�m, chr�nen�m sektorom. Tento postup opakujeme dovtedy, k�m sme nevybojovali aj posledn� budovu a t�m aj n� boj.

7. Mo�n� smery pribl�enia sa k budove, ked obrancovia nepoznaj� cas v�ho pribli�n�ho �toku...

9. Mo�n� smery pribl�enia sa k budove, ked obrancovia poznaj� cas v�ho pribli�n�ho �toku...

11. Z�kladn� pojmy Smrtiaci priestor Je priestor, ktor� je ohrozen� strelbou z r�znych smerov alebo str�n (min. 2 smery alebo strany). Ohrozen� priestor Je priestor, ktor� je ohrozen� strelbou len z jednej strany alebo smeru a o ktorom vieme a sme na ohrozenie pripraven�. V pr�pade, �e sme v takomto priestore a nevieme o nom, alebo si ho neuvedomujeme, naz�vame dan� priestor smrtiaci. Hrozba Je priame ohrozenie, strelbou protivn�ka alebo jeho pohybom, ked bezpecne vieme, �e tam protivn�k je i ked nevedie na n�s strelbu. Hrozba je zo smeru alebo zo strany. Priamy palebn� sektor Je palebn� sektor, ktor� pokryje strelec alebo strelci z jedn�ho smeru, miesta.

12. Pre na�e potreby budeme uva�ovat o najhor�ej variante, teda o variante kedy v�s protivn�k bude ocak�vat a zabezpec� svoj priestor na obranu rovnomerne, lebo nevie, z ktorej strany bude veden� v� �tocn� postup. Z tohto d�vodu sa jednoznacn� musia vyu�it pre pribl�enie tak� smery, ktor� s� najmenej pokryt� smrtiacou strelbou. Samozrejme bud� pokryt� strelbou z jedn�ho smeru, ktor� predv�dame a eliminujeme vhodnou taktickou zostavou, ako je napr. l�nia s kryt�m alebo dva z�stupy s kryt�m. Pozrime si vhodn� smery pre pribl�enie k budove alebo skupine budov v r�znych postaveniach.

16. Zhodnotenie Z t�chto n�kresov jednoznacne vypl�va, �e vhodn� smer je tak�, odkial bezpecne vieme predpokladat strelbu alebo akciu protivn�ka a ten neumo�nuje kr�ov� strelbu do priestoru n�ho postupu (smrtiaci priestor). Po prekonan� a vycisten� jednej budovy, postupujeme vo vhodnom smere v s�lade s t�mito princ�pmi a bojujeme o dal�ie budovy. Je jasn�, �e som sa nevenoval cinnosti obrancu a jeho mo�n�ch aktivit�ch pri obrane. I�lo mi predov�etk�m o rozbor (zhodnotenie) ter�nu a mo�nosti, ktor� ma �tocn�k pre svoje pribl�enie sa v r�znych smerov.

17. Modelov� situ�cia �toku. V s�lade s predch�dzaj�cimi hodnoteniami ter�nu a mo�nosti �tocn�ka si teraz urobme modelov� situ�ciu �toku. Predpoklady: Pocet �tocn�kov je rovnak� ako obrancov (cca.30/30) Obrancovia s� rovnomerne rozlo�en� vo svojom priestore �lohou je dobyt v�etky budovy/ ubr�nit v�etky budovy

18. 1. etapa Obranca rozlo�il svoje sily rovnomerne, v budove rozmiestnil 12 dvoj�c a vonku ponechal 3 dvojice na ochranu pr�stupov k budov�m. �tocn�k rozdelil svoje sily na 3 samostatne skupiny. Jednu hlavn� �tocn� a dve vedlaj�ie na odl�kanie pozornosti. V�etky tri skupiny sa musia skryto pribl�it do priestoru zah�jenia �toku. Potom naraz vykonaj� pokus o pribl�enie, s t�m, �e dve klamn� (vedlaj�ie) skupiny l�kaj� pozornost na seba, sna�ia sa dr�at v hranici dostrelu zbran� a postrelovat budovy, obrancov zo svojho sektoru. Hlavn� (�tocn� ) sa bude sna�it za ka�d� cenu prenikn�t k budove a zah�jit jej cistenie. Hlavn� �tocn� skupina sa rozdel� na men�ie celky, ktor� maj� svoju �lohu pri kryt� priestoru a smeru jej postupu, ci zaistovania aktu�lnej poz�cie.

20. Cinnost oboch klamn�ch skup�n mus� byt presvedciv�, teda v�etci ich clenovia sa musia h�bat a robit co najv�c�ie presuny a vytv�rat pohyb, aby obrancovia nevedeli kolko �tocn�kov sa v ich smere nach�dza. Samozrejme palbou vytv�raj� zdanie �toku, i ked sa st�le pohybuj� v jednej rovine na hranici dostrelu zbran�. Pokracuj� v cinnosti do odvolania. �tocn� skupina mus� byt co najagres�vnej�ia. Dvojice sa striedaj� v kryt� a pohybe. Ka�d� dvojica ma presne urcen� miesto alebo priestor strelby (okno, otvor, dvere..) tak aby pocas svojej krycej palby znemo�nili obrancom efekt�vnu strelbu na �tocn�kov. Kr�tkymi �printmi po castiach sa dostavaj� do priestoru pri budove. �tocn� skupina sa del� na tri casti, dve krajn� kryj� boky budovy a stredn� cast skupiny, ktor� vnik� v�etk�mi mo�n�mi otvormi do budovy, tam sa del� na men�ie casti (dvojice, trojice), ktor� zaplavuj� postupne v�etky miestnosti v budove a cistia ju od obrancov. Po vycisten� cel�ho poschodia alebo budovy, urcen� strelci �tocnej skupiny okam�ite zauj�maj� miesta pri okn�ch alebo dver�ch a vedu palbu z budovy tak, aby zabr�nili obrancom pr�sun pos�l, alebo urobit proti�tok z ostatn�ch budov, ci smerov...

22. Zaisten�m jednej z budov sa n�m automaticky otv�raj� mo�nosti pre dal�� postup, nakolko niekolko smrtiacich priestorov bolo zru�en�ch a trv� tam hrozba u� len strelby z jedn�ho identifikovateln�ho smeru alebo strany. �tocn� skupina teraz mus� rozumne rozdelit svoje sily. Jedna jej cast mus� nadalej zaistovat z�skan� priestor, podporovat strelbou postup zvy�ku skupiny a z�roven istit priestor pred mo�n�m obchvatom obrancov a ich �tokom z tyla alebo bokov. Preskupenie hlavnej �tocnej skupiny teraz nast�va za budovou, ktor� bola dobit� a pre �tok na dal�iu budovu sa zn�sobia sily a �cinnost nariaden�m re�lneho (zru�enie klamn�ho) �toku aj jednou z pomocn�ch skup�n. �lohou �tocnej skupiny je teda z�skat a obsadit dal�iu bodov� v porad� v spolupr�ci s jednou z klamn�ch skup�n, n�sledne zaistenie priestoru a okien ako to bolo v prvom pr�pade... 2. etapa

24. �tocn� skupina op�t zaist� obsaden� priestor a preskup� sa na boj o posledn� budovu... Op�t sa k boji pripoj� klamn� skupina s cielom pribl�it sa k budove a vnikn�t do nej... �tok na posledn� budovu sa vedie zo v�etk�ch mo�n�ch smerov a je zaistovan� z okien alebo z bl�zkych postaven� umo�nuj�ci kryt �tocn�kov. Pribl�enie k budove mus� byt r�chle a agres�vne za neust�leho krytia palbou zaistovac�ch dvoj�c. Koordin�ciou zabezpec�me pribl�enie k budove zo v�etk�ch smerov v pribli�ne rovnakom case... N�sledn� cistenie budovy je u� pomal�ie... 3. etapa

26. Z�ver Samozrejme, t�to modelov� situ�cia bola len hypotetick� a mala uk�zat postup, smery a mo�nosti �tocn�kov. Je zrejm�, �e �tocn�k by sa nevyhol strat�m a bol by t�m p�dom oslabovan� podobne ako obranca. Z tohto d�vodu je velk� v�ha zodpovednosti a realiz�cie prenesen� na velitelov jednotliv�ch skup�n... V pr�pade, �e sa bude postupovat rozv�ne a v s�lade s bezpecnostn�mi z�nami z hodnotenia ter�nu, je �spech na strane �tocn�ka. Jedinou odpovedou na tak�to �tok, je akt�vna obrana s vyclenen�mi dostatocn�mi z�lohami, ktor�mi sa vedie proti�tok do bokov alebo z tyla na �tociace skupiny �tocn�ka. Tomu sa v�ak budem venovat nabud�ce...