Download
1 / 45
450 likes | 760 Vues
7.1 Te?rie region?lneho rozvoja. Z?kladom pre koncipovanie region?lnej politiky ako aj pre vypracovanie strat?gii region?lneho a?miestneho rozvoja je poznanie te?ri? region?lneho rozvoja Preco ?Te?rie region?lneho rozvoja predstavuj? zov?eobecnen?, praxou overen
E N D
1. 7. Terie regionlneho rozvoja
2. 7.1 Terie regionlneho rozvoja Zkladom pre koncipovanie regionlnej politiky ako aj pre vypracovanie stratgii regionlneho amiestneho rozvoja je poznanie teri regionlneho rozvoja
Preco ?
Terie regionlneho rozvoja predstavuj zoveobecnen, praxou overen, prstupy uplatnovan tak pri rieen problmov rozvoja reginov ako aj pri navrhovan stratgie ich dalieho rozvoja.
Znacnmi zmenami vcase /vvoj/ preli faktory rozvoja asystm ich hodnotenia, subjekty rozvoja ako aj mechanizmy, prostrednctvom ktorch sa rozvoj usmernuje.
3. Tmto zmenm sa prispsobovalo aj hladanie novch prstupov /teri/ k regionlnemu rozvoju
Okrem toho kad regin je charakteristick vybavenostou rozvojovch faktorov, ktorch kombincia aschopnost vyuitia je rzna. Preto vreginoch je potrebn uplatnovat rznorod prstupy astratgie kaktivizovaniu rozvoja
Zuvedench dvodov dochdza vcase kzmene odporcanch rozvojovch stratgi / teri / regionlneho rozvoja
4. 7.2. Clenenie teri regionlneho rozvoja Tradicn clenenie:
konvergencn terie /regionlnej rovnovhy/
divergencn /regionlnej nerovnovhy /
1.Autori terie rovnovhy sa priklnaj knzoru, e zkladnou tendenciou rozvoja je vyrovnvanie rozdielov medzi rozvojom reginov
2. zstancovia terie nerovnovhy s presvedcen, e vpriebehu rozvoja dochdza kdaliemu prehlbovaniu rozdielov v rozvoji
Rozdiel medzi nimi je vtom, e ich autori prikladaj vc vznam mechanizmom aprocesom vedcim bud knivelizcii, alebo kdiferencicii rozvoja.
5. Clenenie podla rozdielnych prstupov krozvoju Neoklasick aneoliberlne terie regionlneho rozvoja 1920-1940
Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/
trukturlne terie. /1970 1985/
Intitucionlne terie /Nelson/1980 - ...
Scasn terie
6. 7.3. Neoklasick aneoliberlne terie regionlneho rozvoja 1920-1940 a/ lokalizacn terie vysvetlujce:
lokalizacn rozhodnutia firiem,
lokalizacn faktory
konkurencn vztahy firiem
pokus opriestorov usporiadanie ekonomiky ako celku
b/ jednosektorov advojsektorov model
Jednosektorov model
Vysvetluje rast reginov deduktvnym spsobom, pricom uvdza 3 zkladn faktory rastu: kapitl, populacn rast atechnick pokrok.
Dvojsektorov model
Zdraznuje nutnost viacerch sektorov vregine aspoluprcu medzi nimi
7. Neoklasick aneoliberlne terie regionlneho rozvoja 1920-1940 c/ nov ekonomick geografia anov teria rastu
prv pokusy omatematick modelovanie procesov rozvoja, vyjadrenie externch spor aaglomeracnch efektov
Zhrnutie
Tieto metdy vyuvala regionlna politika /20-30/, ktor meme charakterizovat ako velmi pasvnu formu pomoci hospodrsky asocilne najslabm reginom.
8. 7.4. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ Charakteristickm znakom tchto teri bolo to, e za hnac motor regionlneho rozvoja bola vtomto obdob povaovan dopyt po tovaroch vyrobench vregine aexportovan do inch reginov ,co vytvralo podmienky pre rozvoj vroby vregine zktorho sa exportovalo.
Tm sa zacala vterich regionlneho rozvoja akceptovat existencia regionlnej nerovnovhy
9. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ a/ teria exportnej zkladne /Northon/
b/ teria rastovch plov /Perroux, Boudeville/
c/ teria kumulovanch prcin/Myrdal/
10. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ a/ teria exportnej zkladne /Northon/.
Zkladom tejto terie je rozlenie ekonomickch odvetv na zkladn aobslun sektor. Zkladn sektor tvoria tie odvetvia, ktor produkuj tovary asluby na export do inch reginov ado zahranicia sektor. Obslun odvetvia zabezpecuj cinnost zkladnch odvetv
spech rozvoja danho reginu zvis od schopnosti reginu vyrbat spen exportn komoditu.
11. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ b/ teria rastovch plov /Perroux, Boudeville/ .
Tto teria sa stala jednou znajznmejch a uplatnovanch terii regionlneho rozvoja vuvedenom obdob.
Vychdza zfilozofie, e rozvoj reginu je postaven na hnacom /propulzvnom /odvetv, vktorom dominuj velk firmy vytvrajce si I-O vzby na ostatn / hnan/ odvetvia, ktor vytvraj tzv. ply rozvoja. Tto teriu Perrox neskr rozril oteriu rastovch centier arastovch os
Budeville posunul teriu plov rozvoja a na roven celho sboru odvetv, ktor sa rozvjaj na zklade koopercie spropulzvnym odvetvm atak sa vytvra hlavn mechanizmus
Prostrednctvom ktorho sa zvyuje hospodrska vkonnost, dosahuje sa vc multiplikacn efekt avytvraj sa aglomeracn efekty
12. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ c/ teria kumulovanch prcin/Myrdal/ vysvetluje regionlny rozvoj ako proces chpan vsvislostiach. Regionlny rozvoj je kumulatvnym psobenm faktorov, ktor s vzjomne previazan.
Presadzuje sa multidisciplinrny prstup krozvoju nie rozliovanie faktorov na ekonomick aneekonomick. Na viac tento prstup krozvoju upozornuje na potrebu rieenie nerovnost vrozvoji vo vzbe na socilne rozdiely vreginoch.
Novm prstupom tejto teorie je aj upozornenie na potrebu intitucionalizovat proces rozvoja
13. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ d/ teria nerovnomernho rozvoja /Hirschman/
hovor otom, e lohou stratgie rozvoja nie je njst optimlnu kombinciu zdrojov ktor zabezpecia rozvoj, ale njst zdroje skryt, alebo zle vyuvan ako aj mechanizmy na ich vyuitie./endognny rozvoj/
Najvznamnejm prnosom tejto terie je vysvetlenie mechanizmu renia rastu na medziregionlnej amedzittnej rovni. Vychdza ztoho, e krastu nedochdza vade vrovnakom case. Ak sa daj do pohybu rastov impulzy, spsobia priestorov koncentrciu rozvoja ato spravidla do oblast okolo pvodnch centier rastu. Pretoe tam maj najprtalivejie lokalizacn faktory. To vedie kpriestorovej rozvojovej disparite . Nerovnomernost vrozvoji povauje za samozrejmost adokonca za impulz pre rozvoj cez snahu rieit nerovnomern rozvoj
14. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ e/ teria polarizovanho rozvoja /Friedmann/. Friedmann zaviedol pojem jadro-perifria aich postaven vrozvojovom procese. Zkladnm rozliujcim znakom medzi reginmi jadra aperifrie je miera ich autonmie , resp. sizvislosti na inch reginoch aschopnost inovci.
Vjadrovch reginoch vplyvom intenzvnejch inovci dochdza krozvoju ktor prina viacej efektov.:
pritahuje kapitl
men sa rchlejie ekonomick truktra
vrobn efekt
psychologick efekt
Reginy jadra vysielaj rozvojov impulzy do perifrie a napomhaj rozvoju vperifrnych reginoch.
Vztah jadra aperifrie sa vytvra aplat aj vrozvoji sdel.
Stratgia rozvoja vpolarite jadro-perifria je: posilnovat vzby jadra na perifriu aobmedzovat zvislost perifrie na jadre
15. Terie skupiny jadro - perifria / 1950-1975/ Zhrnutie
Regionlnu politiku inpirovan tmito teriami oznacuj ekonmovia ako obdobie zlatho veku regionlnej politiky, pretoe na RP boli vo vetkch krajinch venovan znacn prostriedky.
Prioritnm cielom RP bolo venovat pozornost vytvraniu novch pracovnch miest, siln podpora podnikatelskej sfry od ttu, Inpiracnm zdrojom rozvoja boli ply rastu ajadrov reginy
16. 7.5 trukturlne terie. /1970 1985/ a/ teria nerovnej vmeny /Emmanuel/ je zameran na vysvetlenie prcin rozdielov medzi vyspelmi azaostvajcimi ttmi. Tvrd, e
prcinou zaostalosti najm rozvojovch krajn s ich obchodn vztahy svyspelmi krajinami vprospech ktorch sa obchod uskutocnuje
Ceny tovarov neurcuje dopyt aponuka , ale vrobn nklady vktorch sa premieta nzka /vysok/ cena pracovnej sily.. Dochdza teda knerovnomernej vmene tovarov, ktor s vneprospech rozvojovch krajn.
Rieenie tohto problmu:
zaviest zvltne dane na export zrozvojovch krajn
diverzifikcia ekonomiky rozvojovch krajn tak, e prostriedky zskan zexportu budu vyuit na vrobu vrobkov ktor musia dovat
17. trukturlne terie. /1970 1985/ b/ teria mezoekonomiky /Holland/. Hlavn lohu vrozvoji prisudzuje teoria velkm firmm, ktor vytvraj zvltny sektor mezoekonomiku. Vo vyspelch krajinch mal pocet velkch firiem vytvra cez 50% produkcie atieto firmy na trhu maj pozciu monopolu ci olygopolu.
Ztakhoto dominantnho postavenia velkch firiem vznikaj rzne pecifik /boj skonkurenciou, danov niky, vyuvanie lacnejej pracovnej sily, zskavaj vhodne financn zdroje, diktuj podmienky svojim dodavatelom ai./ ktor potom vytvraj podmienky pre vznik mezoekonomiky vregine atte.
Regionlna politika potom rozdiely medzi krajinami arteginmi kde s alokovan velk firmy neme vyrieit
Rieenie je:
posilnenie regulacnej funkcie ttu fiklnou politikou
posilnenie ttneho sektora
vraznou podporou zaostvajcich reginov
18. trukturlne terie. /1970 1985/ c/ teria vrobnch aziskovch cyklov / Vernon, Markusen/
Teria vrobnch cyklov vychdza zpredpokladu, e jednotliv reginy mu byt rzne disponovan pre vrobu urcitho produktu, pretoe vrobok m svoj ivotn cyklus
Nov vrobok m 3-fzov cyklus.
Vpriebehu cyklu je vrobok najprv vyrban vnajvyspelejch reginoch, pretoe tieto reginy maj komparatvne vhody. Pre regin prina zmenu ekonomickej truktry.
V druhej fze prina rast vroby, exportu, rast zamestnanosti
Vtretej fze je u plne tandardizovan. Jeho vroba sa presva do menej rozvinutch reginov slacnou pracovnou silou aby ete prinala profit . Postupne sa jeho vroba obmedz, pretoe proces inovcie je hybnou silou rozvoja azacnaj sa vyrbat but inovovan pvodn, alebo nov vrobok. Opt profituj rozvinut reginy.
19. trukturlne terie. /1970 1985/ c/ teria vrobnch aziskovch cyklov / Vernon, Markusen/
Teria ziskovch cyklov vysvetluje stratgiu firiem pri rozhodovan kde sa lokalizovat svoje dcrske firmy.
Fza nulovho /zpornho/ zisku zacnajca firma . Hlad priestor kde je dostatok lacnej pracovnej sily
alebo in vhody
Fza superzisku umonuje monopoln postavenie. Lokalizcia do reginov skvalifikovanou pracovnou silou.
Fza normlnych ziskov- prichdzaj dalie firmy do odvetvia, konkurencia, dochdza knasteniu trhu. Firma zostane vregine pokial sa nedostane do dalej fzy
Fza normlnych mnusov, kedy je trh nasten , dochdza kobmedzovaniu vroby ansledne kukonceniu vroby
20. trukturlne terie. /1970 1985/ d/ regulacn teria /Lipietz, Aglietta/
Teria vznikla ako odpoved na vznik krzovch obdob /krza kapitalizmu 1976/.
Zkladnou mylienkou tejto terie je fakt, e vekonomike aspolocnosti dochdza ku krzam, ktor s skr, alebo neskr prekonan vdaka adaptcii existujcich truktr aintitucionlnych foriem
Stabilita ekonomickho aspolocenskho rozvoja je vcase umonen vdaka uplatnovaniu pecifickch reimov akumulcie / vztahy medzi tvorbou hodnt apouitm vytvorenej hodnoty anadhodnoty.
Tieto procesy podla terie potrebn regulovat vzujme aktrov, ktor sa na tvorbe hodnoty podielaj.
21. trukturlne terie. /1970 1985/ Regulovan by mali byt tieto rozhodujce vztahy:
pracovnci azamestnaneck vztahy / organizcia trhu prce, vka mzdy, dovolenka../
financn vztahy- dane, fungovanie bankovnctva, menov pol.
forma konkurencie vskromnom sektore / rozrenie monopolov, dodavatelsko-odberatelsk vztahy..../
loha ttu ktor zahrnuje socilne vztahy, vzdelvanie, tandardy.../
Teria sa vak nezaober formami regulcie. Naznacuje vak, e regulcia by mala mat :
tvrd formu ktor predstavuj normy, tandardy...
mkk formu zvyky, pravidl profesionlneh sprvania sa ...
22. 7.6 Intitucionlne terie /Nelson/1980 - ... Rozvoj intitucionlnych smerov vterii regionlneho rozvoja dodnes predstavuje najdynamickejie sa rozvjajci smer terii orozvoji reginov.
Dovtedajie terie nevenovali dostatocn pozornost trom klcovm problmom ktor svisia sexistenciou rozdielov vhospodrskom raste. S to:
inovcie aproces ucenia aobjavovania novch postupov a rieen
vnmanie firmy cez vztah ku konkurentom, subdodavatelom, aspsobu komunikcie snimi
loha intitci vnmanch nielen formou radov sadresou, ale aj cez institucionalizovan praktiky dobrovolnej spoluprce
23. Vyuvala sa vrazn diferencicia v mzdch medzi odbornou prcou a pomocnou prcou
Rozvoj podnikania vrazne podporovali miestne intitcie .Zdraznovala sa potreba spoluprce s podnikatelmi
Tak sa vytvorili regionlne uie pecializovan ekonomiky /okrsky/ zaloen na tesnch medzipodnikovch vzbch, ktor vytvrali aglomeracn efekty
Rozvoj malch firiem podmienovali inovcie vo vcch firmch a schopnost rchlo reagovat na meniaci sa dopyt
24. a/ teria vrobnch okrskov a flexibilnej pecializcie Autormi tejto terie s talianski ekonmovia, ktor rieili problmy zaostvajcich reginov Talianska v 8o-tych rokoch. Na zklade vsledkov potvrdench praxou zaostvajcich reginov spracovali uveden teriu, ktor je postaven na nasledovnej stratgii:
rozvoj zabezpecuje velk podiel malch a velmi malch firiem / do10 pracovnkov/, ktor prune reagovali na malosriov vrobu a mdne tovar -firmy velmi zko spolupracovali
- zskavali tak aglomeracn efekty plynce z blzkosti v priestore
25. Tto teria predstavuje endognny prstup k rozvoju postaven na rozvoji malch firiem koncentrovanch v priestore a na spoluprci medzi nimi
Dochdza k urcitej pecializcii reginu
26. b/ teria uciacich sa reginov Zacala sa rozvjat v 9o-tych tokoch v svislosti s rieenm konkurencieschopnosti reginov
. Vedomosti, schopnosti ucit sa a vytvrat kultrne prostredie napomha procesom inovc
.Hlavnm prnosom terie uciacich sa reginov je hladat procesy/ako to robia/, prostrednctvom ktorch vznik a udruje sa v reginoch schopnost vytvrat nov poznatky a vedomosti
27. Proces ucenia m niekolko foriem:
-ucenie praxou
- ucenie pouvanm
- ucenie hladanm
- ucenie spoluprcou
V terii uciacich sa reginov nejde tak o pln prevzatie praktk, technolgi, prstupov od inch reginov ci firiem, ale o pochopenie prcin spechu, alebo nespechu v rozvoji inch reginov a poucenie sa z ich prstupov, alebo nesprvnych rozhodnut
Preto podpora medziregionlnej spoluprce sa stala 3. cielom kohznej politiky EU
28. Zhrnutie z intitucionlnych teri Z hladiska praktickch odporcan pre regionlnu politiku sa intitucionlna teria zameriava zvlt na spsoby akmi je mon pomct jednotlivm aktrom rozvoja ucit sa a preberat dobr praktiky
To sa d uskutocnit len prostrednctvom intervencie verejnho sektora /,sa/, alebo spolocnm silm VS a skromnho sektora
29. 7.7 Scasn terie regionlneho rozvoja ktor sa zaraduj do skupiny intitucionlnych teri Scasn prstupy k rieeniu regionlnych problmov zdraznuj predovetkm podporu vznikajcim malm a strednm firmm, podporu renia inovci a decentralizacnch opatren
Dominuj skr opatrenia stimulujce
miestne a regionlne iniciatvy tak skromnho ako aj verejnho sektora ako aj medzisektorov spoluprcu
30. a/ Podpora malm a strednm firmm Postavenie malch a velkch firiem v rozvoji patr ku kontraverznm diskusim ekonmov
. Nekritick nadenie pre preferovanie len malch a strednch firiem je proti argumentovan ich slabmi miestami v procese rozvoja reginov
V kadom prpade sa tto koncepcia presadzuje aj v scasnosti
31. Pozitvne efekty MaS firiem v rozvoji: Rieenie zamestnanosti a ponuka diverzifikovanch pracovnch miest
Aktvna schopnost vytvrat a menit podnikatelsk klmu v regine
Podiel na udran konkurencnho prostredia v regine
Stabiliztor ekonomiky
32. Rizik MaS firiem v rozvoji Nedostatocn zdroje na technologick inovcie
Orientcia na mal trhov priestor /miestny, regionlny.nrodn/
Mal proexportn priestor
33. Mal a stredn podniky vytvraj v krajinch EU viac ako polovicu novch pracovnch miest a rovnakm a vcm podielom sa podielaj na tvorbe HDP krajiny
Stratgia podpory MaS podnikom je aktulnou stratgiou uplatnovanou vo vetkch krajinch EU
Za hlavn formu pomoci rozvoju MaS firiem sa povauje ulahcenie prstupu ku kapitlu pomocou vhodnch piciek
34. b/ podpora tvorby a renia inovcii /zrod poznatkovej ekonomiky/ Inovacn procesy robkov,technologick, riadiace../ v regine s do velkej miery ovplyvnovan socilno-ekonomickou pecializciou reginov, ktor sa formuje dlhodobo
Koncepcia casovo a financne nrocn
V rozvinutch reginoch sa inovatvne procesy presadzuj podstatne rchlejie /dvody/
35. Inovacn systm vytvraj 5 klcov aktri a vztahy medzi nimi
Vrobn sektor: cez ich vskumn a vvojov laboratri a implementciu vsledkov vedy do praxe
Vedeck sektor: cez tvorenie a rozirovanie novch poznatkov, trningy a vzdelvanie
36. Sektor sluieb pre vrobcov cez zavdzanie novch sluieb naviazanch na inovacn procesy /outsourcing/
Intitucionlne usporiadanie ktor vytvraj formlne a neformlne intitcie
za celom regulcie vztahov medzi uvedenmi clnkami /profesn zvzy, obchodn a priemyseln komory, RRA../
37. Podporn intitcie a sprostredkovatelia najm pre podporu miestneho a regionlneho rozvoja
Formy:Vedeck park, vskumn park, priemyseln park, podnikatelsk inovacn centrum, technologick centrum..
38. Stratgia usilujca sa o konkurencieschopnost reginov zaloen na inovcich a na vysokej kvalite vrobkov a sluieb je v scasnosti preferovanou koncepciou regionlneho rozvoja
39. c/ koncepcia klastrov Je zko spt s koncepciou inovci
Vyzdvihuje dleitost zkej prepojenosti firiem na regionlnej rovni /vrobcov, dodvatelov, obchodnkov, sluby/
Klastre vytvraj geograficky koncentrovan a vzjomne prepojen firmy , dodvatelia, poskytovatelia sluieb a intitcie v urcitej vrobnej oblasti /pecializcia/, ktor uie spolupracuj.
40. V klatroch sa vytvraj lepie predpoklady pre proces inovci, pretoe retazce spoluprce s kratie , bliia komunikcia
Klaster umonuje firmm v predstihu zskat informcie o novch technolgich, alebo trhovch preferencich
Klastre by mali byt aktvnymi kanlmi aj pre obchodn vmenu, dialg a komunikciu
Pre vetkch castnkov klastra zabezpecuj aglomeracn efekty
41. Klastre sa od plov rozvoja alebo okrskov odliuj tm, e klastre mu predstavovat aj intitucionalizovan formu zhluku vetkch aktrov , ktor sa urcitm spsobom podielaj na vrobe, vvoji, predaji,urcitho vrobku /sluby/ v regine.
Regionlne klastre vytvra relatvne velk pocet firem a zamestnancov realizujcich svoju cinnost v pomerne malom pocte prbuznch odvetv, alebo na seba nadvzujcich odvetv
42. Klaster meme chpat aj v irom ponman, kedy sa do klastra zahrnuj aj intitcie, ktor sa nejakm spsobom /vskum, vvoj, financn podpora../podielaj na rozvoji ie pecializovanch vrobnch odvetv alebo vrobkov.
Klastre mu vytvrat len inovacn intitcie, alebo firmy. Vytvorenie klastra inovacnch firiem v klastzri m charakter regionlnych inovacnch siet
43. d/koncepcia loklnych iniciatv Proces decentralizcie je celoeurpskym trendom. V jednotlivch krajinch sa uskutocnuje rozdielnym tempom
Prenos coraz vcej zodpovednosti za rozvoj na regionlnu a miestnu roven a tlak na vyiu kvalitu sluieb prina so sebou poiadavku zapjat do procesu zabezpecenia verejnch sluieb aj dobrovoln skupiny obyvatelov ako aj skromn sektor
44. V podstate ide o potrebu aktivizovat medzisektorov spoluprcu a vytvranie partnerstiev pri zabezpecovan niektorch verejno-prospench sluieb.
Formy loklnych iniciatv s rzne:
- Partnerstv verejnho a skromnho sektora
- Loklne iniciatvy networkingu /siete rznych profesionlnych partnerov vytvorench za celom poskytovania informci a sluieb pre vzjomn prospech nefinancn , dvera//.
. Bliie u uveden v tmo o endognnych faktoroch rozvoja
