Mgr. Martin Béreš – Mgr. Dávid Bosý

1. Správa z reprezentatívneho výskumu postojov učiteliek aučiteľov na SOŠ v rámci projektu CREduVýber z analýzy otvorených otázok Mgr. Martin Béreš – Mgr. Dávid Bosý Seminár Rodová rovnosť a rodová desegregácia v procese príptravy na povolanie Prešov, 29. 3. 2010

2. Základné informácie o výskume • Reprezentatívny výskum učiteliek a učiteľov SOŠ • Zber dát: máj a jún 2009, dozber – sept. 2009, (agentúra FOCUS) • Výskumný nástroj: dotazník • Výberový súbor 505 osôb • Podiel žien a mužov 70,5 % ku 29,5 % (približne reprezentuje pomer učiteliek a učiteľov na SOŠ) • priemerný vek mužov 45,7 roka a žien 43 rokov • vyše 70 % pracovalo v SOŠ zriadených obcou, 17 % v súkromných a necelých 10 % v cirkevných a zriadených o.z. • Zastúpené boli všetky druhy SOŠ • Prejavil sa rozdiel medzi učiteľmi a učiteľkami v dôvode výberu odboru, ktorý učia: u mužov bol častejší dlhodobý záujem o odbor; u žien to bola túžba učiť deti a vplyv niekoho z ľudí v okolí

3. Výber z výskumných zistení • Skutočnosť vs. pôvodné predstavy • Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky a zmeny • Predsedníctvo v predmetových komisiách • Zavedenie nového systému: bariéry a problémy • Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa v spoločnosti

4. Skutočnosť vs. pôvodné predstavy Otázka: „Ak sa Vaše pôvodné predstavy splnili len čiastočne alebo vôbec - mohli by ste uviesť, v čom sa skutočnosť líši od Vašich pôvodných predstáv?“ • Počet odpovedí 525; 70 % ženy : 30 % muži; prejavili sa rodové rozdiely v odpovediach • Odpovede sa zatriedili do 13 kategórií (plus 3)

5. Skutočnosť vs. pôvodné predstavy SPOLU – ŽENY – MUŽI

6. Skutočnosť vs. pôvodné predstavy • Kategória „žiaci a žiačky“ (16 %, mierne viac učiteľky): • nárast počtu tzv. problémových žiakov a žiačok,  • nízka úroveň celkovej pripravenosti žiakov a žiačok prichádzajúcich zo základných škôl, • širšie spoločensko-demogr. pozadia vzťahov so žiakmi a žiačkami 2) Kategória „nelíšili sa, splnili sa až nadmieru“ (11 %, mierne viac mužov): • Ponúka sa otázka: boli predstavy učiteľov viac realistické ako predstavy učiteliek alebo sú učitelia „skromnejší“ a tak sa ich predstavy mohli viac naplniť. • Kategória „finančné, resp. spoločenské ohodnotenie“ (7 %, výraznejšie viac muži): • Zdanlivý paradox: podľa štatistických údajov práve muži zarábajú aj vo feminizovanom sektore stredného odborného školstva v priemere viac ako ženy (Filadelfiová, 2008). • Možné vysvetlenia: stereotyp „muža živiteľa“, patriarchálna dividenda, rodová socializácia, syndróm naučenej bezmocnosti žien, ...

7. Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky azmeny Otázka: „Čo vám na ňom (rozloženie prac. kapacity – pedagogická činnosť / iné aktivity) najviac prekáža, prípadne čo by ste chceli zmeniť?“ • Počet odpovedí 508; 69 % ženy : 31 % muži; bez výraznejších rodových rozdielov v odpovediach • spokojných je len minimum dotazovaných (spolu 37; viac muži)

8. Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky azmeny Kritické kategórie odpovedí: • administratíva 30 % (preťaženosť, plytvanie časom – riešenie vidia v zavedení asistencie), • organizácia času 4 %, • organizácia práce 4 %, • finančné ohodnotenie 2 %, • spolupráca s rodičmi 2 %, • vybavenosť a podmienky 2 %, • úväzky 1 %.

9. Predsedníctvo v predmetových komisiách Otázka: „Ste vedúci / vedúca predmetovej komisie – ak áno, uveďte, prosím, akej.“ • Počet kladných odpovedí 98; 78 % ženy : 22 % muži, výraznejší rodový rozdiel – viac žien vo vedení predmetových komisií (v porovnaní k štruktúre celkového súboru) • Rozdiel podľa typu predmetu A) odborné predmety (prevaha žien) B) prírodovedné predmety (prevaha mužov) C) cudzie jazyky (prevaha žien)

10. Predsedníctvo v predmetových komisiách • Prevaha mužov v predsedníctve PK prírodovedných a prevaha žien v ostatných PK Možné vysvetlenia • pretrvávajúca dominancia mužov na tzv. priemyselných a technických SOŠ (potvrdil rodový audit SOŠ) • dlhodobá prevaha mužov vo sfére prírodných vied, ktoré sú stereotypne označované za mužské, • pretrvávajúca rodová segregácia založená dichotomickom delení na „ženské“ a „mužské“ sféry • spätne sa premieta do odborného zamerania žien a mužov a rodovej deľby práce aj na SOŠ

11. Zavedenie nového systému: bariéry aproblémy Otázka: „Vidíte v zavedení nového systému kontinuálneho vzdelávania a kariéry nejaké problémy a bariéry?" • počet odpovedí 562; 72 % ženy : 28 % muži, prejavili sa rodové rozdiely • Odpovede zaradené do 5 kategórií (plus 3): • A) systém a organizácia vyučovania - 25 % • B) diskriminácia - 12 % • C) zaťaženosť - 10 % • D) financie - 7 % • E) neobjektívnosť a formalizmus – 6 % • F) pozitívne hodnotenie systému - 4 % • G) negatívny pohľad bez konkretizácie - 2 % • H) nehodnotiace a nezaraditeľné - 34 % (nevidí bariéry, nevie posúdiť, nekomentuje, iné)

12. Zavedenie nového systému: bariéry aproblémy Ženy videli výraznejšie bariéry a problémy spojené s novým systémom v oblasti: • časovej zaťaženosti, • formalizmu školení a neobjektívnosti hodnotenia, • pri neuznávaní doterajšieho vzdelávania, • v problémoch s organizáciou vyučovania, • učiteľky v porovnaní s mužmi vo vyššej miere nevideli žiadne prípadné bariéry a problémy nového systému a hodnotili ho viac pozitívne v porovnaní s mužmi. Muži • boli výrazne kritickejší voči systému, no bez bližšej konkretizácie. • odpovede učiteľov boli viac zastúpené v nešpecifikovanej kategórii iné. • častejšie poukazovali na nesystémovosť a kritizovali financovanie školstva. • kritizovali znevýhodnenie starších novým systémom (v rozložení súboru je viac starších mužov – od 55+ prevažujú, od 60+ dominujú, prevažujú aj v 24 – 29).

13. Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa vspoločnosti Otázka: „Ako by ste celkovo zhodnotili postavenie stredoškolského učiteľa/učiteľky v našej spoločnosti dnes? Uveďte voľne svoj názor.“ • Počet odpovedí až 927 (minimum neuvedených, viacnásobné odpovede – viaceré kategórie); 73 % ženy : 27 % muži; prejavili sa rodové rozdiely • Celkovo 21 kategórií zlúčených do 10 širších okruhov

14. Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa v spoločnosti

16. Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa vspoločnosti • Muži uvádzali častejšie spoločenské a finančné nedocenenie povolania (A) • Ženy výrazne častejšie uvádzali problémy v okruhoch B, C, D Rodový okruh (H) obsahoval len8 odpovedí: • konštatovanie prevahy a silnejšej pozície žien v školstve a nerovnováhy vo výchove,  • stereotypný prístup k rodinným povinnostiam (žena ako matka a muž ako živiteľ) • prezentovanie rodovej slepoty pri konštatovaní o spoločenskom nedocenení učiteľského povolania.

17. Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa vspoločnosti • „Školstvo je prefeminizované“ (muž). • „Postavenie učiteliek je v školstve jednoznačne silnejšie ako mužov, školstvo je prefeminizované“ (žena). • „Málo ocenená profesia, prevaha žien v školstve - nerovnováha vo výchove žiakov, malé možnosti realizácie“ (žena). • „Je to ideálne povolanie pre ženu“ (žena). • „Je to výhodné povolanie pre ženy, matky, z dôvodu prázdnin“ (žena). • „Učiteľ nie je ohodnotený tak, aby uživil rodinu „ženu“ preto musí mať druhý zdroj financií – 2 zamestnania“ (muž). • „Veľmi zlé a nie je to problém ženy - muži, ale spoločnosti a ohodnotenia tohto povolania“ (žena).

18. Zhrnutie • Nedostatky a zmeny v rozložení pracovnej kapacity – návrh zavedenia asistencie v administratíve – náznak potreby výskumu rodovej deľby práce • Predsedníctvo v predmetových komisiách (PK) – segregácia v PK a prevaha žien (obsadenie funkcií a prestíž), – potreba výskumu rodovej deľby práce v PK a na SOŠ, • Bariéry a problémy v zavedení nového systému – opäť rodová deľba práce (zaťaženosť u žien + iné rozdiely), – vyšší optimizmus u žien (žiadne bariéry, alebo „naučená obetavosť“), • Naplnenie alebo odlišnosť skutočnosti od pôvodných predstáv – rodový mzdový rozdiel (vyššia nespokojnosť mužov s fin.) • Celkové zhodnotenie postavenia stredoškolskej učiteľky/učiteľa v spoločnosti – akoby orientácia žien na vzťahy a opäť náročnosť povolania, – u mužov orientácia na hodnotenie, rod. slepota a stereotypy?

19. Ďakujem za pozornosť Kontakt: Martin Béreš OZ EsFem martin@esfem.sk www.esfem.sk Výskum bol realizovaný s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0726-07.